Toto sú makroekonomické udalosti roka 2016

Rok 2016 bol na nové udalosti bohatý. V nasledujúcich riadkoch je sumár toho najdôležitejšieho, čo sa pre globálnu ekonomiku (a finančné trhy) udialo.

Stabilizácia Emerging markets

Rok 2016 začal na trhoch výpredajmi. Hlavným dôvodom boli obavy o stabilitu emerging ekonomík, ktoré v posledných rokoch rástli vo veľkej miere na dlh. Hlavné príčiny tejto nedôvery boli z môjho pohľadu tri: 1) problémy čínskej ekonomiky (vysoký dlh, prepad akcií, spomalenie rastu, odliv kapitálu?), ktorá je s odstupom najväčšou emerging ekonomikou; 2) prepad cien komodít (teda hlavného exportného artiklu emerging ekonomík); 3) vyššie sadzby v USA/silnejší dolár (t.j. predraženie obsluhy dolárového dlhu pre emerging ekonomiky).

Táto neistota neostala len v regióne emerging markets, ale preniesla sa aj do vyspelého sveta. Jednak na akciové trhy (začiatkom februára sa americké akcie obchodovali so stratou od začiatku roka vyššou než 10%) a aj do ekonomického sentimentu (indexy podnikovej dôvery, predovšetkým vo výrobnej sfére, začali klesať).

Situácia sa napokon stabilizovala. Jednak prišla s novými stimulmi Čína (vyššie výdavky, viac bankových úverov) a pridali sa aj popredné centrálne banky. Americký FED ubral nohu z plynu a odložil ďalšie zvýšenie sadzieb až na koniec roka, ECB zvýšila nákupy štátnych dlhopisov a Bank of Japan zaviedla záporné úrokové sadzby. A práve tieto udalosti položili základ pre pozitívny rok, čo sa týka ekonomiky a aj finančných trhov.

Je však potrebné dodať, že ohľadom problémov emerging ekonomík, predovšetkým Číny, sa toho veľa nezmenilo. Len sa na tieto problémy hodili ďalšie stimuly, ktorých efekt časom vyprchá. Dlh v čínskej ekonomike naďalej rastie, celkové sociálne financovanie (t.j. dlh súkromnej sféry, z ktorého je paradoxne väčšina pološtátnym firmám) vzrástol za prvé tri kvartály roka z 207% na 214% HDP.

Anti-establišmentové tendencie

V roku 2016 prekypel hrniec s anti-establišmentovými tendenciami. Začalo sa to úspešným referendom o vystúpení Británie z EÚ, pokračovalo to víťazstvom Trumpa v amerických voľbách a ich posledným prejavom bola nečakane vysoká prevaha hlasov proti v talianskom referende o zmene volebného systému, po ktorom odstúpil vtedajší premiér Renzi. To vytvára do budúcich rokov politické riziká, či už v podobe dezintegrácie EÚ, alebo obchodného protekcionizmu.

Čo bolo zaujímavé, bola reakcia trhov na tieto politické riziká. Po britskom referende trvala negatívna nálada niekoľko dní, po amerických voľbách niekoľko hodín, a po talianskom referende len niekoľko desiatok minút. Záver z toho je taký, že tu existuje nemalá pravdepodobnosť, že trhy podhodnocujú politické riziká do budúcnosti. Rok 2017 bude v tomto smere zaujímavý, čakajú nás viaceré dôležité voľby v EÚ (Francúzsko, Holandsko, Nemecko), rokovania o podobe BrExitu a po nástupe Trumpa do funkcie sa bude sledovať, či to s obchodným protekcionizmom myslí vážne, alebo to boli len predvolebné reči.

Trumponomics

Z pohľadu Trumpa však existuje aj dôvod pre optimizmus. A to podobe stimulov. Trump plánuje znížiť dane a regulácie, čo predstavuje nielen fiškálny stimul, ale aj zlepšenie podnikateľského prostredia. Na strane výdavkov plánuje Trump masívne infraštruktúrne výdavky. Subjekty v americkej ekonomike to vítajú, po Trumpovom zvolení prudko poskočili indexy spotrebiteľskej a aj podnikovej dôvery. Tešia sa aj investori, akcie po voľbách prudko poskočili.

Uvidíme, čo všetko z toho, čo Trump nasľuboval, naplní a že aký dopad to bude mať na americký deficit. Teoreticky by si výrazné zníženie daní a vyššie infraštruktúrne výdavky na seba mohli zarobiť v podobe rastu ekonomickej aktivity a produktivity, na druhej strane v západnom svete už dlho nikto nič také neskúšal, a tak som sám zvedavý, čo „Trumponomics“ prinesie.

Európu aj naďalej ťahajú nadol banky

Rok 2016 priniesol v eurozóne najväčšie bankové otrasy v posledných rokoch. A to aj napriek tomu, že ECB garantuje štátne dlhopisy a aj medzibankový dlh. Kapitálová vybavenosť európskych bánk je slabá a to ich činí citlivejšími na prípadné problémy. Prsty v tom má aj ECB, ktorá politikou nízkeho dlhodobého úročenia (to tlačí nadol nákupmi štátnych dlhopisov) znižuje bankám marže. K tomu je potrebné pripočítať postupné zvyšovanie požiadaviek na kapitál (v rámci regulácie Basel III) a nie príliš lichotivý rast európskej ekonomiky.

Najskôr mútila vodu nemecká vlajková loď Deutsche Bank, ktorá vykázala za rok 2015 stratu na úrovni 6,8 mld. eur (väčšina z tejto straty boli jednorazové položky ako odpisy zlých akvizícií, pokuty, náklady na reštrukturalizáciu) a k tomu sa o niekoľko mesiacov neskôr pridala pokuta od amerických úradov za zavádzanie pri predaji hypotekárnych balíčkov v predbežnej výške 14 mld. USD. Ku koncu roka sa pozornosť obrátila do Talianska, kde vláda odkladala rekapitalizáciu bánk v snahe dostať výnimku z nových pravidiel bankovej únie, podľa ktorých sa na záchrane bánk musia zúčastniť aj veritelia. A týmito veriteľmi sú v Taliansku vo veľkej miere domácnosti, ktorým banky zrejme neférovo predávali dlhopisy ako ekvivalent vkladov.

Situácia sa napokon upokojila. Pri Deutsche trhom došlo, že sa jedná o jednorazové stratové položky a Taliani napokon banky rekapitalizovali. Situácia rozhodne nie je taká, že by v eurozóne mali banky začať krachovať, nízka kapitálová vybavenosť však ostáva problémom a kým bude ECB držať dlhodobé úročenie nízko a kým sa budú sprísňovať požiadavky na kapitál (do roku 2019), tak banky ostanú brzdou pre ekonomiku eurozóny (a aj pre európske akciové indexy). Odnáša si to predovšetkým podniková sféra, ktorá má problém dostať sa k úverom.

Grécka stabilizácia

Kým politické a bankové ťahanice v eurozóne pokračujú a vyzerá to tak, že sa tak skoro neskončia, jedna kapitola euro-krízy upadá do zabudnutia – Grécka kríza. Pokles ekonomiky sa v roku 2016 zastavil a výrazne lepšie než očakávané výsledky verejných financií (za prvých 11 mesiacov roka bol primárny prebytok rozpočtu o 4 mld. eur lepší, než bolo narozpočtované) naznačujú výrazne zníženie potreby konsolidácie do ďalších rokov, ktorá v minulých rokoch ťahala ekonomiku nadol. Vyzerá to tak, že tí, čo tvrdili, že minimálne väzby vládnej Syrizy na oligarchov môžu pomôcť dať verejné financie do poriadku, mali pravdu. Čiže s Gréckom to vyzerá podstatne lepšie ako v uplynulých rokoch a keď nepríde nejaký externý šok, alebo domáci politici opäť nezblbnú, tak môže začať obdobie znižovania verejného dlhu k HDP na udržateľné úrovne.

OPEC našiel spoločnú reč

Rýchly návrat cien ropy na vysoké úrovne sa nekonal a finančné problémy popredných producentov ropy vyplývajúce z jej nízkych cien ich donútili spolupracovať. OPEC sa na zmrazení/znížení ťažby nedokázal dlhé mesiace dohodnúť, napokon však pod ťarchou vysokých deficitov Saudská Arábia ako líder OPECu povolila a niektoré krajiny vzhľadom na ich špecifiká zo zníženia ťažby vyňala (predovšetkým Irán) a koncom novembra došlo k dohode (aj s niektorými krajinami mimo OPECu), ktorá by mala v najbližších mesiacoch priniesť zníženie globálnej ťažby o takmer 1,8%.

Cena ropy následne vyskočila nad 55 USD za barel. Bude zaujímavé sledovať, že čo sa udeje ďalej. Po prvé, či bude OPEC schopný dodržiavať svoje kvóty (čo sa mu v minulosti nedarilo) a že či vyššia cena vráti na trhy amerických bridlicových producentov. Pokiaľ by ich vrátila, tak by sa dlhodobá rovnovážna cena ropy posunula nadol, pretože sa vytvára nová kategória producentov ropy, ktorí dokážu reagovať na vývoj cien ropy zmenou ťažby podstatne flexibilnejšie ako producenti z konvenčných ložísk.

Osobnosť roka: V tejto kategórii jednoznačne vyhráva budúci americký prezident Trump (minulý rok to bol bývalý grécky minister financií Varoufakis). Po prvé kvôli optimizmu, ktorý priniesol do ekonomiky a na trhy. A po druhé, kvôli ekonomickým experimentom, ktoré hodlá realizovať, ktorých výsledky následne ukážu, že či radikálne zmeny v daniach, infraštruktúrnych výdavkoch a možno aj obchodnej politike, prinášajú želané dopady, alebo nie. A následne budú tieto politiky môcť slúžiť ako pozitívny, alebo negatívny príklad pre iné krajiny.

P.S.: Pridávam odkaz na minuloročný súhrn makro-udalostí:

http://xpuls.cz/toto-su-makroekonomicke-udalosti-roka-2015/