Toto sú makroekonomické udalosti roka 2017

Máme za sebou ďalší rok, a tak prišiel čas bilancovať najdôležitejšie makro udalosti na globálnej úrovni. Rok 2017 nebol ani zďaleka taký rušný ako tie minulé, čiže výrazných udalostí, o ktorých sa bude hovoriť ešte niekoľko rokov, sme sa nedočkali. Badať však určité zaujímavé trendy, ktoré môžu ovplyvniť vývoj ekonomiky a/alebo rozhodovanie centrálnych bánk v najbližších rokoch.

Absencia rizika

Rok 2017 bol extrémne málo volatilný. Americký index S&P 500 stratil za jeden deň najviac 1,8%, čo ho radí medzi jeden z najmenej volatilných rokov smerom nadol v histórii. Index volatility VIX ukončil obchodovanie nad úrovňou 12 v uplynulom roku len 42-krát. Doterajší rekord bol 125 dní. Málo volatilný teda nebol nebol len v kontexte posledných rokov, ale v celej histórii.

Tento vývoj má viacero dôvodov. Po prvé, to je ochota centrálnych bánk v prípade akýchkoľvek ekonomických problémoch zasiahnuť, čo investorov v ich očiach ochraňuje pred výraznejšou korekciou. A keď do tohto prostredia pridáme najrýchlejšie zrýchlenie rastu globálnej ekonomiky v posledných rokoch, prudký rast ekonomiky eurozóny a zrýchlenie rastu ziskov amerických firiem k dvojciferným úrovniam, tak sa dostaneme do situácie, kedy sú investori takmer bezstarostní.

Dôsledok tejto bezstarostnosti je to, že sa americké akcie predávajú za viac ako 18-násobok očakávaných ročných ziskov. To sa stalo naposledy v roku 2000, keď sa sfukovala technologická bublina. Čiastočne je to dané nižšími korporátnymi daňami, ktoré Trump pretlačil koncom roka, vo veľkej miere je to však extrémnym optimizmom, ktorý ukazujú viaceré indikátory sentimentu medzi investormi. Akcie teda vyzerajú byť nadhodnotené a investori príliš optimistickí. To vyzerá na prostredie, v ktorom visí vo vzduchu korekcia. Lenže tá potrebuje nejaký spúšťač, a ten je zatiaľ v nedohľadne.

Euro-boom

Pre eurozónu bol rok 2017 prvým pokojným za posledných 10 rokov, kedy sa nemusel riešiť jej rozpad, či recesia. V úvode roka bolo prítomné isté riziko vyplývajúce z francúzskych volieb, to však napokon vyhral s veľkým prehľadom Macron a poslal obavy o dezintegráciu EÚ/eurozóny do zabudnutia. Súbežne sa s postupným zvyšovaním kapitálu bánk  zlepšila situácia v bankovom sektore, čo sa postaralo a prudký rast úverovania podnikateľom. A to nielen veľkým, ale aj malým a stredným. Investovalo sa, vznikali nové pracovné miesta.

Vyšší rast v kombinácii s predošlým konsolidačným úsilím sa postaral o to, že vlády neboli nútené škrtať a brzdiť tak ekonomiku. Práve naopak. A to ešte spomeniem silný zahraničný dopyt a pokračujúcu uvoľnenú politiku ECB. Skrátka, v roku 2017 vyšlo pre eurozónu všetko. A pokiaľ neprinesú jarné talianske voľby vládu, ktorá chce vystúpiť z eurozóny, tak má eurozóna našliapnuté k ďalšiemu veľmi dobrému roku.

Nefunkčnosť Phillipsovej krivky

Popredné centrálne banky naďalej počítajú s tým, že inflácia začne rásť. Vo svojich modeloch totiž počítajú s tzv. Phillipsovou krivkou, podľa ktorej ubúdanie nezamestnaných zrýchli rast miezd a že vyššia spotreba zrýchli infláciu, ktorá je vo väčšine vyspelých krajín pod dvojpercentným cieľom. Zatiaľ sa však takýto proces nedostavuje. A to ani v USA, kde je miera nezamestnanosti aktuálne dokonca nižšia ako bola počas vrcholu hypotekárnej bubliny.

Centrálne banky nedostavenie sa inflácie pripisujú väčšej medzere na trhu práce než naznačuje miera nezamestnanosti (napr. že viacero ľudí ochotných pracovať nie je v evidencii, alebo že pracujúci pracujú menej hodín než by si želali), prípadne jednorazovým poklesom cien určitej skupiny tovarov a služieb (napr. prepad cien dátových služieb v USA v dôsledku konkurenčného boja). Rýchlejší ekonomický rast by mal podľa centrálnych bánk vplyv týchto faktorov znížiť, a už v budúcom roku by sme sa mali dočkať vyššej inflácie.

To však ani zďaleka nie je isté. Po prvé, Japonsko, ktoré má extrémne nízku nezamestnanosť (2,8%), už dlhú dobu nečelí inflačným, ale skôr deflačným tlakom. Čiže v hre budú pravdepodobne aj iné faktory ako nezamestnanosť (napr. demografia, zadlženosť, či stav finančného sektora). Po druhé, v posledných rokoch absolútne nebadať, že by klesajúca nezamestnanosť vytláčala nahor ceny. Index jadrovej inflácie pre 10 popredných ekonomík dokonca v roku 2017 mierne klesal a to aj napriek silnému ekonomickému rastu.

Jednou z najzaujímavejších otázok do roka 2018 bude, či sa obnoví vzťah medzi nezamestnanosťou a infláciou, alebo či tento koncept môžeme zahodiť do koša. Časť trhov s jej funkčnosťou stále počíta, čiže pokiaľ by jadrové inflácie vo vyspelých krajinách nezačali rásť, môžeme sa dočkať preceňovania viacerých aktív.

Prepad výnosovej krivky v USA

USA naopak nepatrí medzi krajiny, kde by trhy očakávali plnú funknčnosť Phillipsovej krivky. Výnosová krivka totiž počas celého roka klesala. Prirážka výnosov z desaťročných štátnych dlhopisov k dvojročným, ktorá sa ešte v januári pohybovala okolo úrovne 1,2 percentuálneho bodu, klesla koncom roka k úrovni 0,5 percentuálneho bodu. Kým krátkodobé sadzby išli nahor spolu s tým, ako ich dvíhal FED, dlhodobé ostali takmer nezmenené. Znamená to, že investori neveria schopnosti FEDu zvyšovať sadzby aj v dlhodobejšom horizonte. Očakávajú teda buď spomalenie rastu ekonomiky a/alebo inflácie.

To vyvoláva určité dôvody na obavy. Plytká výnosová krivka ešte historicky nič neznamená, inverzná výnosová krivka (kde sú dlhodobé sadzby nižšie ako krátkodobé), však už predchádza takmer každej recesii. A keď dokázala v minulom roku klesnúť výnosová krivka o 0,7 percentuálneho bodu, tak sa pokojne môže dostať v roku 2018 do mínusu. A to už by mohlo trhy vystrašiť.

Stabilizácia čínskeho dlhu

Zaujímavá situácia nasala ohľadom vývoja čínskeho neverejného dlhu k HDP (väčšinu z neho tvorí dlh pološtátnych firiem), ktorý sa javí byť v posledných rokoch najväčším rizikom pre globálnu ekonomickú aktivitu. V prvých troch kvartáloch roka 2017 sa jeho rast výrazne spomalil. Kým v predošlých piatich rokoch rástlo celkové sociálne financovanie (tak v Číne tento ukazovateľ nazývajú) v priemere o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne, tak v prvých troch kvartáloch roka 2017 to bolo len o 1,8 percentuálneho bodu.

Vyzerá to teda tak, že čínska ekonomika sa oslobodzuje od výraznej závislosti rastu ekonomiky od rastu dlhu. A nevyzerá to tak, že by tým trpela ekonomická aktivita. Naopak, Li Keqiangov index, ktorý je považovaný za jeden z najlepších indikátorov vývoja čínskej ekonomiky, ukazuje najrýchlejší rast od roku 2011. Ešte je priskoro na otváranie šampanského, k podobnému prudkému spomaleniu rastu dlhu došlo v roku 2011, a rok na začal dlh opäť prudko rásť. Každopádne, „hladké pristátie“ čínskej ekonomiky po silných dávkach steroidov v posledných rokoch vyzerá byť reálnejšie ako pred rokom.

Krypto-šialenstvo

Rok 2017 si zrejme bude história najviac pamätať kvôli tomu, čo sa v druhom polroku stalo na kryptomenách. Viaceré z nich priniesli vyššie percentuálne rasty, ako najväčšie bubliny v histórii ľudstva. Kým ešte začiatkom roka o ich existencii vedel len zlomok populácie, tak ku koncu roka sa o bitcoine už vo veľkom hovorilo nielen v médiách, ale aj v dopravných prostriedkoch či pohostinstvách.

Pozitívne na tom celom je, že tečie množstvo prostriedkov do Blokchainu, teda do novej technológie na overovanie platieb, ktorá má potenciál priniesť širokospektrálne inovácie nielen do finančného sektora. Zrejme nikto dnes nedokáže nedokáže povedať, že ako to dopadne. Či sa hodnota väčšiny kryptomien z nich vráti na nulu, či sa niektoré uchytia, alebo či sa dokonca uchytí značné množstvo. Tak, či onak, rok 2017 vojde do histórie ako rok, kedy sa začali vo väčšom presadzovať nové formy mien, alebo kedy sa v jednom novom segmente nafúkli gigantické bubliny.

Aj pokiaľ by to boli bubliny, tak to nie je ten typ, ktorý by mal zahýbať globálnou ekonomikou. K tomu by bolo nutné, aby boli kryptomeny vo veľkom nakupované na dlh, muselo by sa jednať o skutočne veľký objem prostriedkov v pomere k HDP a globálni investori a finančné investície by museli byť vo veľkom vystavené dlhu, na ktorý by sa kryptomeny nakupovali. Pokiaľ viem, ani jedna z týchto podmienok zatiaľ nie je splnená.

Osobnosť roka: Ešte na záver pridávam osobnosť, ktorá v roku 2017 najviac zahýbala globálnou ekonomikou a trhmi. Je ňou francúzsky premiér Macron, ktorému ešte niekoľko mesiacov pred voľbami nedávali odborníci takmer žiadnu šancu. Napokon však všetkých prevalcoval. V prvých mesiacoch vo svojej funkcii už stihol zjemniť zákonník práce, ktorý je vo Francúzsku obrovskou prekážkou pre nové investície. A prekvapivo to zatiaľ na jeho popularite príliš neubralo, čo naznačuje, že pod jeho vedením existuje priestor pre viac pro-trhové reformy, ktoré by mohli dať francúzsku ekonomiku dokopy. Navyše, jeho silným víťazstvom v prvom kole sa odštartovala rally na eure, ktorá vytiahla EURUSD z 1,07 až k 1,20.