Toto sú makroekonomické udalosti roka 2015:

Rok 2015 bol na makroúrovni veselý. Mám dojem, že sa toho udialo najviac v posledných rokoch. Toto je môj výber najzaujímavejších udalostí:

Euro-oživenie

Eurozóna dokázala odstrániť negatívne faktory pre svoj rast. Stlačenie deficitov pod 3 % HDP a stabilizácia dlhu k HDP u drvivej väčšiny krajín ukončila potrebu konsolidácie, ktorá negatívne tlačila na rast. Takisto pomohlo čiastočné upratanie si v bankovom sektore po konečne normálnom záťažovom testovaní, ktoré prispelo k navýšeniu kapitálu bánk a opätovnému rozprúdeniu úverovania v menovej únii. Ekonomika eurozóny by mala v roku 2015 rásť o 1,3 % a veľa negatívnych faktorov nevidím ani do roka 2016. Tento rast nie je nijako ohromujúci, ale vyzerá to, že na starom kontinente svitá po dlhých rokoch svitá na lepšie časy.

Letný súboj Grécka a ECB dodal eurobanke na sile

Odkedy ECB zabránila nákaze nedôvery voči dlhopisom tým, že ich zagarantovala, narástli jej páky voči neposlušným krajinám. Keď sa Gréci odmietali dohodnúť na novom programe, pričom účasť na programe je podmienkou ECB pre dodávanie núdzových pôžičiek bankám, tak ich ECB odstrihla od financovania. A práve zatvorené banky boli zlomovým bodom, ktorý pritlačil Tsiprasovu vládu k prijatiu podmienok nového programu. A to aj napriek tomu, že Gréci v referende rozhodli inak. Keby to ECB urobila v roku 2012, tak by už bola panika v Taliansku, Španielsku a ktovie kde ešte. ECB teda naberá na politickej sile. (nepovažujem to za správne, nevolení zástupcovia by do politiky kafrať nemali, každopádne je však dôležité podotknúť, akú rolu pri potlačení „gréckej revolúcie“ ECB zohrávala)

Veľa tiež naznačila reakcia gréckych politikov. Vystúpenia z eurozóny sa všetci boja ako čert kríža. Keď si na to netrúfli ani radikálni komunisti v krajine, ktorá brutálne trpí nadhodonotenou menou, tak neviem, kto iný by si trúfol. (možno radikálna nacionalistická pravica?)

Švajčiarska centrálna banka ukázala, ako sa menová politika robiť nemá

O veľmi kurióznu udalosť sa začiatkom roka postarala švajčiarska centrálna banka SNB. Tá z čista-jasna vyhlásila, že prestáva brániť hranicu 1,20 na EURCHF a následne spôsobila na frankových pároch, kde nebola žiadna likvidita, totálny chaos. V tom čase pritom bola inflácia v krajine záporná, takže týmto krokom sa v podstate ešte viac vzdialila od svojho inflačného cieľa (kvôli lacnejším importom). Vďaka tomuto kroku je v súčasnosti švajčiarska inflácia na úrovni -1,4 %.

SNB tento krok odôvodnila prudkým rastom devízových rezerv. Otázka znie, prečo sa centrálna banka rozhodne podhodnocovať menu, keď nie je ochotná akceptovať neobmedzený rast devízových rezerv ako napríklad svojho času Čína? Odpoveď na túto otázku nemám a vzhľadom na jej mandát to považujem za monetárny lapsus roka (možno aj dekády). Navyše SNB zamotala hlavu aj českej národnej banke, ktorá bude musieť silno rozmýšľať nad tým, ako ukončí jednostranný peg voči euru, aby nespôsobila na korunových pároch podobný chaos.

FED si na seba smelými vyjadreniami uplietol bič

Opusťme starý kontinent a pozrime sa do USA. Tam je udalosťou roka zvýšenie úrokových sadzieb zo strany FEDu. Vôbec to však neprebiehalo hladko, FED pôvodne plánoval zvyšovať úrokové sadzby v septembri, ale slabšie čísla z ekonomiky, nízka inflácia a problémy emerging markets zvýšenie sadzieb odsunuli až na december. A tu sa neviem ubrániť dojmu, že to FED zvýšil sadzby len preto, aby si aspoň čiastočne udržal kredibilitu, keďže celý rok tvrdil že sadzby pôjdu nahor v roku 2015. Myslím si, že FED bude v roku 2016 vo svojich vyjadreniach opatrnejší, aby si na seba neuplietol podobný bič ako v tomto roku.

Finančná kríza prešla do tretej fázy – problémy sa preniesli na emerging markets

Finančná kríza prešla do tretej fázy. Prvou fázou bola realitno-banková kríza z rokov 2008-2009, ktorá začala v USA a zasiahla celý svet. Následne prešla do eurozóny, kde zasadila stop verejným stimulom na podporu ekonomiky a do problémov sa dostali dlhopisy problémových krajín, ktoré na rozdiel od zvyšku sveta centrálna banka negarantovala. Nakoniec ju ukončila v roku 2012 ECB už spomínanými garanciami. Tretia fáza sa týka emerging markets, ktoré neodolali stimulom z lacného dolárového financovania a vo veľkom novým dlhom podporovali svoje ekonomiky v čase, keď sa západným krajinám nedarilo.

Debaty o zvyšovaní úrokových sadzieb v USA, ktoré a) posunuli dlhodobé úročenie v dolároch nahor b) sa postarali o brutálne posilnenie dolára; im však začali výrazne predražovať obsluhu dlhu. Aby toho nebolo málo, tak do toho prišiel kolaps cien komodít, z ktorých viaceré emerging ekonomiky žijú. A tak sme svedkami prepadu mien emerging markets a spomaľovania ich ekonomík. Zatiaľ to však (predovšetkým vďaka dostatočným devízovým rezervám centrálnych bánk) nevyzerá na silné globálne otrasy, viaceré ekonomiky si však prechádzajú veľkými problémami a ružovo pre nich nevyzerá ani rok 2016.

OPEC znovu potvrdil svoju nefunkčnosť pri nízkych cien ropy

Rok 2015 bol rokom lacnej ropy. A to aj vďaka nefunkčnosti kartelu OPEC. Ten sa nedokáže dohodnúť ani na dodržiavaní súčasných kvót, nieto ešte na ich znížení. A to ešte pod kvóty produkuje kvôli sankciám Irán, ktorý začne ropu na svetové trhy púšťať už onedlho. Na USA je tohtoročný pokles cien ropy ťažko hádzať keďže ťažba u nich stagnovala (bridlicová ropa z USA bola primárnou príčinou poklesu ropy v roku 2014 z cca. 100 na 50 USD za barel, nie však v roku 2015). Naopak, OPEC aj napriek nízkym cenám v tomto roku ťažbu zvyšoval.

Samotná dohoda o dodržiavaní kvót OPECu by výrazne znížila prebytok ponuky nad dopytom na ropnom trhu a polepšila by aj OPECu, keďže efekt vyššej ceny ropy na štátne pokladnice jeho členov by bol podstatne vyšší ako jemné zníženie ťažby. OPEC však zatiaľ mlčí, dôvodom môže byť snaha o odstavenie amerických bridlicových producentov ropy, ale pokojne aj nedôvera medzi krajinami kartelu, že budú dohody implementované (pretože cena je v súčasnosti ďaleko pod priemernými nákladmi na ťažbu ropy z bridlíc v USA).

V konečnom dôsledku je to dobré, úlety šejkov v Arabských krajinách považujem za plytvanie kapitálom, ten bude lepšie alokovaný, keď importérom ropy ostane v peňaženkách viac. Neverím však, že táto situácia vydrží dlho, pokiaľ cena ropy nezačne rásť sama od seba (ako predpokladá OPEC), tak ich toto fiškálne seba-trýznenie časom prejde.

Čína urobila po dlhej dobe niečo mega-rozumné

V súvislosti s Čínou sa toho v roku 2015 popísalo veľa predovšetkým negatívne. A to oprávnene, semiačka súčasných problémov v krajine boli zasiate už skôr, a to v roku 2009, kedy sa spolu s ďalšími emerging markets pustila do brutálnych stimulov. O dôsledkoch som písal už vyššie. Čína však spravila aj jednu veľmi pozitívnu vec, ktorá zlepšuje dlhodobé vyhliadky nielen pre jej ekonomiku, ale aj pre celý svet – ukončila nezmyselnú politiku jedného dieťaťa a začína si tak robiť poriadok v svojej katastrofálnej demografii, o ktorú sa toto opatrenie postaralo. Posledné, čo pri starnúcej Európe a vymierajúcom Japonsku v súčasnosti svet potrebuje, je demografická kríza v Číne. Predpokladám, že neostane pri politike dvoch detí, lebo aj to je demografická blbosť a že Čína časom zruší obmedzenia úplne.

Z môjho pohľadu je čínske zrušenie politiky jedného dieťaťa globálnou makroekonomickou udalosťou roka. Na Yellenovej zvýšenie sadzieb onedlho každý zabudne, na Tsiprasovu grécku revolúciu časom tiež, o ostatných spomínaných udalostiach ani nehovorím. Dôsledky tohto čínskeho kroku však budú dlhodobého charakteru a keď bude náhodou niekto zostavovať koncom storočia rebríček udalostí s najväčším makroekonomickým dopadom po jednotlivých rokoch, tak asi ťažko nájde vhodnejšieho kandidáta.

P.S.: Ešte na záver by som pridal aj kategóriu osobnosť roka. V tomto smere u mňa jednoznačne vyhráva bývalý grécky minister financií Yannis Varoufakis, ktorý sa stal z prakticky neznámeho človeka na niekoľko mesiacov superhviezdou s obrovským mediálnym priestorom. A to vďaka svojej rebélii, nielen na politicko-ekonomickej úrovni, ale aj vo vyjadrovaní a obliekaní sa. Jednoducho, mal štýl?