Grécko odsunulo vyplácanie peňazí MMF. A to aj napriek tomu, že peniaze by malo mať.

Máme tu ďalší medzník v rokovaniach medzi Gréckom a veriteľmi. Gréci včera večer požiadali o zlúčenie všetkým júnových splátok voči MMF do jednej. Dnešná splátka vo výške cca 300 mil. EUR (240 mil. SDR) teda z Grécka do MMF neodišla. Toto celé môže mať dve interpretácie: Po prvé, že Grécko skutočne 300 mil. nemá. A po druhé, že Grécko odmieta posielať preč z krajiny ďalšie peniaze, kým nedôjde k pokroku v rokovaní. Pretože pokiaľ by sa nedohodli, tak tieto peniaze odídu nenávratne. Pozrime sa teda na prvú možnosť, že Grécko 300 mil. nemá. Toto mi príde nepravdepodobné. A to z toho dôvodu, že Grécko hospodári s prebytkami primárneho rozpočtu, teda vyberá viac na daniach a poplatkoch ako míňa. Je pravda, že Grécko stoplo akékoľvek iné platby ako platy a dôchodky a aj vďaka tomu dokáže hospodáriť s prebytkom. Podľa údajov Gréckeho ministerstva financií boli príjmy za január až apríl na úrovni 15,8 mld. eur a výdavky bez obsluhy dlhu na úrovni 13,7 mil. Takže v priemere generuje Grécko mesačne prebytky na úrovni niečo vyše 500 mil. eur. (zhruba taký prebytok vygenerovalo podľa poslednej správy o realizácii rozpočtu aj v apríli) Samozrejme, Grécko medzitým posielalo nejaké peniaze svojim veriteľom. Ale v máji splatilo veľkú časť 750 mil. eur MMF použitím svojej rezervy v MMF a tak nemuselo siahať na peniaze v štátnej pokladnici. Posledná veľká splátka, ktorú Gréci hradili z vlastných zdrojov, bola 9. apríla, a to na úrovni cca. 450 mil. eur. Odvtedy ešte Gréci vyplatili cca 470 mil. v rámci splátky MMF, úrokov na dlhopisy vydané v roku 2014 a úrokov na dlhopisy ECB. Posledná z týchto platieb sa uskutočnila 1. mája. Príde mi teda nepravdepodobné, aby Grécko odvtedy nedokázalo vygenerovať prebytok 300 mil. eur. Druhá možnosť je, že Grécko peniaze nechce poslať, kým neuvidí prijateľné ústupky zo strany veriteľov. Pretože pokiaľ k dohode nedôjde, tak Grécko tieto peniaze pošle zbytočne. Túto možnosť vidím ako pravdepodobnejšiu, a to aj vzhľadom na nátlak radikálnejšieho krídla Syrizy, ktoré veriteľov vyplácať nechce. Je tu ale aj finančný aspekt, kým v predošlom odstavci som písal, že Grécko pravdepodobne 300 mil. eur má, tak 1,5 mld., čo je kumulatívna suma splátok do 19.6, už mať nemusí. A tak tieto ďalšie splátky presunulo na koniec mesiaca. Síce predčasne, ale to zrejme súvisí s tým, že v prípade nedohody by 300 mil. poslali preč zbytočne. Keby Grécko silou mocou chcelo, tak podľa mňa tých 1,5 mld. naškriabe, napr. tak, že prinúti dôchodkové fondy im požičať, ale to si myslím, že pripadá do úvahy len vtedy, keď budú Gréci vidieť prijateľný pokrok v rokovaniach. Poďme sa teda pozrieť na to, na čom viaznu rokovania. Financial times zverejnilo odkazy na viacero uniknutých dokumentov, a tak sa môžeme od filozofickej roviny posunúť ku konkrétnym opatreniam. Podľa uniknutého dokumentu, ktorý údajne predložili veritelia Grécku , vyzerá byť najspornejším bodom reforma penzijného systému, ktorá by mala priniesť zníženie výdavkov na dôchodky do roku 2017 na úrovni 1 % HDP. V prepočte na eurá to znamená zníženie výdavkov na dôchodky zhruba na úrovni 1,8 mld. eur. Takisto podľa mňa Gréci nie sú úplne OK s cieľmi pre primárny prebytok rozpočtu na úrovniach 1 % (2015), 2 % (2016), 3 % (2017) a 3,5 % (od 2018), tam sa ale oproti predošlým návrhom ciele znížili. Ďalším uniknutým dokumentom je grécky návrh na reštrukturalizáciu dlhu . Je obsiahly, tak sa ho budem snažiť popísať len v krátkosti. Dlh od ECB by Grécko chcelo riešiť tak, že mu na neho požičia ESM (tým sa jeho splatnosť posunie do budúcna) a po jeho vyplatení by krajina dostala späť zisky od ECB v objeme 9 mld. eur, ktoré by Gréci použili na vyplácanie dlhu MMF. Bilaterálne pôžičky z prvého balíčka by Gréci chceli buď premeniť na večné dlhopisy bez istiny, na ktoré by platili ročne úrok cca. 2,5 pct., alebo za dlhopisy, ktorých splátky sú naviazané na rast HDP. Pôžičky EFSF by chceli rozdeliť na dve časti – prvou by boli dlhopisy s päťpercentným ročným úrokom a druhá by sa odpustila, čo by znížilo dlh krajiny k HDP. Je naivné si myslieť, že by boli všetky Grécke návrhy akceptované, minimálne niečo z tohto by Gréci však v dohode radi videli. Vzhľadom na letné splátky dlhopisov ECB to bude zrejme vyriešenie otázky, čo s týmito dlhopismi. Na záver toto celé zhrniem do jedného odstavca. Gréci síce 300 mil. majú, rozhodli sa ale vyplatenie týchto peňazí podmieniť dohodou do konca mesiaca. Hlavnými spornými bodmi v dohode sú z môjho pohľadu dôchodková reforma a reštrukturalizácia gréckeho dlhu. Čo bude v prípade nedohody, záleží na Grécku. 1,5 mld. by sa im podľa mňa nejako podarilo za pomoci dôchodkových fondov, alebo nejakých iných rezerv ešte naškriabať (môj veľmi hrubý odhad je, že ku koncu mesiaca by mohli mať skrz prebytok primárneho rozpočtu v pokladnici tak do 1 mld. eur, zvyšok musia nejako vyšpekulovať). Bez vidiny dohody ale pre nich nemá význam peniaze posielať. Podľa mňa je reálne, že Grécko by v prípade nedohody Grécko využilo možnosť tridsaťdňového omeškania a počkalo by si, či dospejú k nejakej dohode do 20. júla, kedy má vyplatiť dlh voči ECB vo výške 3,8 mld. eur. Keď dovtedy k dohode nedôjde, tak Grécko prestane vyplácať dlhy. Ďalšie články zo série Syriza vs. veritelia: 1. Matematika gréckych volieb 2. Výhody a nevýhody bankrotu pre Grécko 3. Je možný bankrot Grécka vrámci eurozóny? 4. Komentár: Euroval nasmeroval Grécko na venezuelskú cestu 5. GrExit: Kto by prišiel o koľko peňazí? 6. Ako ECB vybabrala z Gréckom 7. Povolebné scenáre pre Grécko 8. Argentínska lekcia pre Grécko 9. Odstrihla ECB skutočne Grécko od financovania? 10. Sú grécke domácnosti pripravené na vystúpenie z eurozóny? 11. Gréci rozhodujú o peniazoch, nie o znížení dlhu 12. Grécko môže fungovať s dvoma menami. Je to ale na niečo dobré? 13. Eurogroup vyhralo mediálnu vojnu. Dohoda pre Grékov ale nie je tak zlá. 14. Koľko by stál tretí balíček pre Grécko? 50 mld. je prehnaná čiastka 15. Gréci nie a nie konsolidovať. Nový zoznam opatrení veľkú šancu na úspech nemá. 16. Čo čaká Grécko v najbližších týždňoch a čo nastane, keď sa s veriteľmi nedohodne? 17. Najväčšie devalvácie v posledných dekádach ukazujú, že GrExit by Grécku pomohol 18. Grécko potrebuje dohodu, aby naplnilo vyplienené rezervy