Orbán nie je hlupák, ale brilantný vodca!

V posledných pár týždňoch či mesiacoch vidíme  vlnu kritiky na novú pravicovú vládu v Maďarsku, na čele ktorej stojí  Viktor Orbán.  Prejavy nevôle vyjadrujú najmä zahraniční pozorovatelia, politici a ekonómovia.  Podľa nich smeruje náš južný sused do ekonomickej záhuby a národovectvo a starostlivosť  o Maďarov žijúcich za hranicami novému maďarskému premiérovi rovnako robí mnohé problémy.  Skúsme sa však pozrieť na Budapešť z ekonomickej stránky z iného uhľa pohľadu a načrtnúť pozitíva Orbánových krokov.  A ich možný dopad na kurz EURHUF v nasledujúcom roku.

Úsporné opatrenia pokračujú

Ak si nalejeme čistého vína, aj keď vláda okamžite po nástupe ukazovala politické svaly, predsa len povedala, že dodrží plánovaný deficit rozpočtu pod 4% HDP. To radí Maďarom medzi najdisciplinovanejšie vlády EU v tomto roku. Vidíme tak, že vôľa uťahovať opasky ostáva (a ostane aj v budúcom roku), ale používa sa na to vlastný recept, ktorý je citlivejší voči ekonomike ako rady mudrcov z MMF, ktorí predsa len nepoznajú úplne presne maďarské reálie. Hoci verejný dlh krajiny je najvyšší v strednej Európe, štrukturálny pohľad na fiškálnu bilanciu (očistená o jednorazové a cyklické vplyvy)  naznačuje, že patrí medzi najnižšie v celom zoskupení OECD (!) a pohybuje sa na úrovni Švédska, Švajčiarska či Fínska. To znamená, že fiškálna pozícia nie je až taká zlá a ak by sa náklady na dôchodkovú reformu nemuseli započítavať do deficitov rozpočtov, pozícia Maďarska by bola ešte lepšia.

Penzijná transformácia

Veľké „haló“ vyvolali najmä posledné kroky Orbána o znárodnení (o skutočné znárodnenie nejde, pretože úspory sa prevedú na osobné účty sporiteľov v štátnom systéme a navyše len na dobrovoľnej báze) súkromného penzijného systému (tzv. 2. pilier).  Hoci sú kroky Viktora Orbána vnímané ako kontroverzné a krátkozraké (avšak rovnako krátkozraké ako fiškálne stimuly v západných krajinách), pri triezvom pohľade na verejné financie v Maďarsku a doterajšie fungovanie druhého piliera sú pomerne logickým vyústením a kreatívnym politickým riešením, i keď nie geniálnym. Jednoducho druhý pilier mal slabú výkonnosť (nižšiu ako bola valorizácia dôchodkov),  vysoké náklady na prevádzku (cca vyše 100 mil. EUR platili sporitelia na poplatkoch) a z istého uhľa len tuneloval „štátny pilier.“  Hystériu šíria najmä finančné spoločnosti, ktoré teraz prídu o svoj biznis z poplatkov. Celkovo však aj mnoho ďalších štátov urobilo podobné kroky ako Maďarsko a veľa o tom nepočuť.  Z krátkodobého hľadiska to zníži tlak na verejné financie (z dlhodobého to môže situáciu zhoršiť, avšak o nič viac ako v ostatných krajinách pre demografickú realitu) a to až takej miery, že v roku 2011 by Maďarsko mohlo dosiahnu prebytok rozpočtu (áno prebytok, nie deficit) vo výške okolo 7% HDP! Toto tak bude robiť  maďarské aktíva výrazne zaujímavými.

Reformy čoskoro začnú

Nie sú to však len úsporné opatrenia a „penzijné čarovanie“ čo môže minimálne z krátkodobého hľadiska zlepšiť výhľad maďarských makrofundamentov.  Orbánová vláda chce robiť reformy, štrukturálne reformy (školstvo, zdravotníctvo, sociálne veci, trh práce), ktoré zlepšia konkurencieschopnosť ekonomiky, znížia tlak na výdavkovú stránku rozpočtu (a zároveň budú mať tendenciu vylepšovať príjmovú) a vyvedú krajinu našich južných susedov z niekoľkoročného marazmu. 29- bodový plán bol už v lete nastolený.

Sprísňovanie menovej politiky

Obnova vnútorného dopytu a zároveň mimoriadne dane uvalené na časť sektorov ekonomiky by mohli vyvolávať inflačné tlaky, čo bude viesť k tendenciu ďalšieho sprísňovania menovej politiky (už teraz trh kalkuluje s ďalším zvyšovaní sadzieb Magyar Nemzeti Bank o 25 bázických bodov začiatkom roku 2011). To by mohlo lákať k držbe forintov.

Riziko- prepad do neinvestičného stupňa

Istým rizikom je, že rating Maďarska by mohol padnúť do neinvestičného ratingu z aktuálnych hraničných úrovní BBB (Standard/Poors a Fitch) resp. Baa3 (Moodys), čo by najmä v prípade inštitucionálnych investorov mohlo viesť k „fire sale“ maďarských aktív pre legislatívne obmedzenia, čo môže mať negatívny vplyv aj na forint. Avšak plánované reformné kroky Orbána by túto skutočnosť mohli znižovať.

Milovať ho, ale s rozumom

Aktuálne však možno vnímať maďarské aktíva ako pomerne lacné, resp. pomer výnosu k riziku za veľmi zaujímavý. Trh akoby „prestrelil“ a cez CDS kótuje riziko bankrotu výrazne  pod ratingom BBB. Morgan Stanley tak vidí v Maďarsku zaujímavú príležitosť a preferuje „overweight“ na maďarské kreditné riziko. Koniec koncov z krátkodobého hľadiska (to čo obchodníkov zaujíma) je fiškálna pozícia stabilná, politická situácia rovnako, očakáva sa zrýchľujúca sa obnova hospodárstva. A vôbec trh sa tak prestáva báť Orbánových krokov a začína si uvedomovať, že Viktor nie je krátkozraký hlupák, ale brilantný stratég, ktorý vie čo robí (aj preto nevidíme paniku na dlhopisovom či forexovom trhu pri obchodovaní s forintovými aktívami). Ak forint dočasne oslabí, tak pre všeobecný  „risk off“  trhu a nie pre špecifické vnútorné dôvody a strach planúci z Maďarska. Celkovo tak máme na EURHUF triezvo medvedí výhľad pre rok 2011 a očakávame jeho obchodovanie na priemernej úrovni okolo 270 v porovnaní s úrovňami okolo 280 v tomto roku.

Graf: Odhady kurzu EURHUF pre rok 2011