Origami dôvery

Trh nám včera opäť ukázal, že absolútne nemá jasno v tom kam chce smerovať a jeho dôvera v rast má pevnosť toaletného papiera. Odkedy máme QE tak existuje konsenzus, že kým je likvidita tak sa rastie pretože vieme, že Fed chce vysoké ceny aktív, ktoré majú zaručiť vyššiu spotrebiteľskú dôveru a väčšiu chuť si požičiavať na veci, ktoré vlastne nepotrebujeme, ale možno nás urobia šťastnejšími aspoň na pár dní. Samozrejme, že táto stratégia má úspech – všetci sa zhodneme, že chceme rásť a v podstate je fuk, akým spôsobom. Hlavne nech to niečo zarobí a aby bolo dobre. Niekde hlboko v podvedomí však ostáva informácia, ktorá si dovolí povedať, že takýto rast stojí aj tak za starú belu. A práve preto tu máme panické výpredaje v priebehu sekúnd, ktoré sú samozrejme skupované. Veď je za čo. Lebo ešte stále tu máme všemocnú centrálnu banku aj s jej tlačiarňami, ktoré dodajú peniaze, ktoré majú veľkú hodnotu, pravdepodobne preto, že sú (skoro) zadarmo. Teda pre banky, nie pre ľudí. Ale nevadí. Banky už vedia čo s nimi. Ale to nie je nič nové a len sa opakuje, čo už bolo veľa krát napísané. 

K veci – zvykli sme si, že sentiment na trhu tvoria makroekonomické ukazovatele, ktoré sú postavené na očakávaniach analytikov (z ktorých časť očakáva aj niečo iné ako ostatní) a trh sa pohybuje podľa toho, či máme pozitívne alebo negatívne prekvapenie. To dáva zmysel. Okrem toho tvorí sentiment slovník kľúčových predstaviteľov centrálnych bánk  a vlád, hlavne odvtedy, čo ekonomika zjavne nestojí na podnikoch, ale na rečiach vlády a centrálnej banky. OK – v kríze aj to dáva zmysel. Ale už prechádzame na novú úroveň – sentiment na trhu menia aj blogy komentátorov WSJ a FT. Aj keď išlo o pohyby o 10 bodov, ktoré vydržali prinajlepšom pár hodín a trend sa nemení (obchodujeme v pásme). Kým Hilsenrath z WSJ si myslí, že Fed nebude obmedzovať stimuly tak skoro a hlavné budú ekonomické projekcie, Harding z FT si z neho robil žarty – a z trhu tiež. Myslí si, že Fed sa nebude pozerať na mieru nezamestnanosti len v optike posledných mesiacov, ale porovná si august 2012 keď začalo QE3 a posledné dáta. A tie hovoria o poklese nezamestnanosti z 8.1% na 7.6%. Ale otázka znie, že či toto Fedu stačí na splnenie podmienky „dostatočne silná obnova“ pod čím si môže Fed predstaviť čokoľvek – niektorí členovia Fedu by najradšej mali QE kým nebude miera nezamestnanosti pod 6%. Podstatné sú však dve veci – Harding je rád, že ho čítajú a že trh na jeho slová reagoval. A odkazuje obchodníkom, či si naozaj myslia, že Fed bude niekomu hovoriť, čo plánuje urobiť.

Tu sa ale ukazuje hlavne to, že trh sa chytá aj slamky a najradšej má vyjadrenia, že Fed ponechá stimuly do aleluje. To môže povedať ktokoľvek a je to dôvod na rast. Ale dôvera v rast je len kým tu máme zelenú rieku z Fedu s prietokom takmer $2 mil. za minútu ($85 mld. mesačne). Ak dostávate dva milióny USD každú minútu, to je hneď iný svet, aj sa verí lepšie. Ale dôvera v rast by tu mala byť aj pri sadzbách 2-3%, inak to máme len také orgiami. Štruktúrované, farebné, sofistikované – ale z papiera. Naše očakávania smerujú k zníženiu ekonomického výhľadu (hlavne PMI vykazujú známky spomalenia v posledných dvoch troch mesiacoch, nad hladinou to držia hlavne nové objednávky v službách – najímať sa ale nebude.) a nezmenenému výhľadu na QE. Teda Bernanke naznačí, že ak bude spomalenie pokračovať, QE by malo ostať ale nepovie, že či ho chce zastaviť. A akcie si nevyberú nič, polietajú si hore dole a začnú vyčkávať na nové dáta trhu práce a ISM. Tie budú za týždeň až dva (začiatkom júla) a dovtedy sa budeme hrať a analyzovať názory okoloidúcich na Fed. Ak začne aj Fed spomínať ekonomické spomalenie, pre akcie by to nemalo byť veľmi pozitívne. Náš názor je, že reálne firmy potrebujú zákazky a nie QE.

Dnes sa ešte udiala zaujímavá konferencia guvernéra ECB Draghiho v Izraeli, ktorý pravdepodobne začína komunikovať novú neštandardnú menovú politiku ECB. Tieto veci sa zvyknú začať spomínať dostatočne včas dopredu a je to znak pokračujúceho marazmu eurozóny. Máme euro-politikov, ktorí sa handrkujú a zaujímajú ich hlavne výhody pre ich krajiny, aby mohli doma predať „úspechy“ z Bruselu.  Nemajú záujem o zmenu statusu quo a kým je pokoj, môžu sa venovať svojmu biznisu, zatiaľ čo nahlas hovoria o potrebe reforiem (zistili, že to stačí). Keďže zo strany vlád nie je posun, musí mať ECB „otvorenú myseľ“ (nové spojenie, ktoré Draghi používa na komunikáciu nových opatrení) pri nachádzaní nových a nových spôsobov ako možno potápajúcu sa loď eurozóny vždy natrieť novým náterom, aby to opäť pár mesiacov vyzeralo na fotkách dobre. Účet za náter sa zaplatí „maňana“ a v riešení problémov ich rolovaním do budúcnosti sme pomaly majstri.

Na grafe nižšie vidíme zvýraznenú reakciu na dvoch „šamanov“ z WSJ a FT. Posledné dáta z USA (empire manufacturing) a Nemecka (ZEW) boli lepšie ako očakávania, ale koho by to už zaujímalo. Dnes už začína rokovať Fed. Všimnite si chirurgicky presné korekcie prvej reakcie na vyjadrenia na stranu Fedu – rast resp. pokles bol v priebehu hodín presne eliminovaný bez ohľadu na dáta z ekonomiky. Podobne čarovne vyzerá to veľké V z minulej stredy/štvrtku, kedy sme tu mali obavy z Fedu a silný JPY, aby sa následne trh oblúkom vrátili presne tam kde boli predtým. Trhy sa tak hrajú (keď to nikam nejde tak to rozhýbeme aspoň v rámci pásma) a čakajú na impulz. Prvý príde už zajtra, dnešné dáta z realitného trhu budú ťažko meniť sentiment. Prvou métou pre akcie je úroveň 1650, suport je 1600.