Všetko najlepšie, Milton

Dnes sa v trhovej analýze pozrieme na významné jubileum. 31.7. sa pred 100rokmi narodil jeden z najvýznamnejších ekonómov 20. storočia, Milton Friedman. Jeho pohľad na dôležitosť a vplyv monetárnej politiky v posledných dekádach 20. storočia zatienil klasické keynesiánstvo. Bez nadsázky môžeme povedať, že významným pokračovateľom Friedmanovej doktríny dôležitosti monetárnej politiky je Ben Bernanke. Práve pochopenie ako Friedman vnímal riešenie recesií môže pomôcť aj pri porozumení ďalších krokov Fedu.

Milton Friedman sa dostal do povedomia najmä počas obdobia vysokej inflácie v 70. rokoch, kedy jasným spôsobom poukázal na to, že monetárna politika hrá kľúčovú úlohu pri boji s infláciou. V praxi to dokázal vtedajší šéf Fedu Volcker, ktorý masívnym zvýšením úrokových sadzieb na 16% zastavil infláciu a vytvoril obdobie „Great Moderation“ kedy sa výrazne obnovila dôvera investorov v centrálne banky a úrokové sadzby začali svoj dlhodobý masívny pokles až na súčasné nulové úrovne.

Avšak už 90. roky naznačili, že politika domnelej stabilizácie obchodného cyklu pomocou manipulácie úrokových sadzieb zlyhala. Prvým príkladom sa stala japonská kríza a neskôr ázijská kríza. Čoskoro nasledovala kríza .com a pokračovala až do súčasnej Veľkej krízy. Milton Friedman ukázal, že hlavným problémom Veľkej depresie v 30. rokoch bola silná kontrakcia peňažnej masy. Úlohou centrálnej banky tak je, aby suplovala výpadok peňazí a dodala na trh toľko likvidity, koľko treba. A tak to bol práve Friedman, ktorý pri vznikajúcej japonskej kríze tvrdil, že krajina potrebuje „bozk života“ vo forme kvantitatívneho uvoľňovania.

A Bernanke ako poctivý žiak Friedmana veľmi rád prijal jeho teóriu suplovania peňažnej zásoby. Na oslave 90. narodenín Friedmana v roku 2002 povedal: „Čo sa týka Veľkej depresie, mali ste pravdu. Spravili sme to my (Fed). Je nám to ľúto, avšak vďaka Vám to už nikdy nespravíme“.  Výrok odzrkadľuje aké sebavedomie Bernanke mal ohľadom potenciálu monetárnej politiky. Japonské riešenie krízy zlyhalo a Bernanke cítil, že zlyhalo preto, lebo Japonci robili málo. Skutočne, podľa neho prestali s QE veľmi skoro a krajina sa ponorila do dlhodobej deflačnej špirály.

Práve z tohto dôvodu Bernanke nikdy nedovolí, aby očakávania inflácie (merané cez 5-ročnú forwardovú infláciu) poklesli pod 2%. Vždy keď sa to stalo, alebo hrozilo, že sa to stane, Bernanke prišiel s kvantitatívnym uvoľňovaním (QE1, QE2, Operácia Twist). Problémom však je, že situácia sa príliš nelepší a Fed musí prísť s ďalšími krokmi. Navyše každé nové kolo QE má stále menší a menší účinok. Ekonomiku treba stimulovať a nájsť nové nástroje ako to spraviť.

Pozrime sa tak na kroky, s ktorými môže Bernanke prísť, možno už na tomto zasadnutí FOMC:

• Oznámiť, že Fed bude držať úrokové sadzby nízke do roku 2015. Tu je však problém, že Bernanke ako šéf Fedu končí v roku 2014 a výhľad nad 3 roky sa zdá byť nerealistický.
• Oznámenie QE3 po/počas fungovania Operácie Twist, čo však naráža na problém, o akom sme hovorili – zmenšujúci sa efekt nových kôl QE.
• Zníženie sadzieb na nadmerných rezervách z 0,25% na 0,1%, čo by mohlo prinútiť banky požičiavať, ale skôr by to znefunkčnilo peňažný trh.
• Pôžičky bankám cez svoje diskontné okienko výmenou za menej hodnotné rizikové aktíva.

Nech sa však pozeráme na akékoľvek z uvedených riešení, zdá sa, že ani jedno a dokonca možno ani všetky nemusia stačiť. Situácia je zlá a ekonomika bude potrebovať zabrániť ďalšiemu samovoľnému deleveridžingu. Na to bude pravdepodobne treba oveľa viac. Hovoriť môžeme napríklad o nákupoch súkromných aktív centrálnou bankou. Avšak to bude potrebovať určitý teoretický rámec. A ten by mohol Bernankemu opäť poskytnúť Friedman.

Friedman tvrdí, že cenová hladina je dôležitá, ale ešte dôležitejšie je sledovať nominálne HDP. To nesmie klesať, naopak, malo by rásť určitým tempom. A práve od toho tu je monetárna politika, ktorá to môže zabezpečiť. A práve v tejto teórií vidíme pravdepodobne definitívnu odpoveď na otázku, pri akej monetárnej politike centrálne banky skončia – nominálnom cielení HDP. Stanovia si tak úroveň želaného rastu HDP a ekonomiku budú stimulovať dovtedy, kým nominálne HDP nenarastie tak, ako bolo želané. Je to však masívny zásah do trhovej ekonomiky a centrálne banky sa mu budú vyhýbať tak dlho, ako to bude len možné. Nakoniec však budú pravdepodobne musieť na tento krok pristúpiť. Zdá sa, že toto bude tým finálnym dedičstvom Miltona Friedmana.

A tak ako hlavným motívom Keynesa bol boj so zvieracími pudmi investorov, tak aj hlavný motív Friedmana – boj za slobodu, upadne do zabudnutia. Politici si vyberú presne to, čo potrebujú – viac moci. Ale to už je na inú tému. V každom prípade už zajtra večer budeme vedieť ako Fed pokročil vo svojich úvahách. Až dovtedy by mohol byť trh pokojný.