Spojené štáty to majú spočítané

Oficiálne stanoviská Spojených štátov a Európskej únie znejú, že Teherán musí byť potrestaný za svoje pretrvávajúce snahy vyvinúť jadrovú zbraň. Trest má mať formu sankcií na iránsky export ropy, ktorými sa má docieliť izolácia Iránu a znehodnotenie jeho meny, čo by malo pre krajinu ďalekosiahle následky. Sankcie však svoj cieľ nedosiahnu. Irán má ďaleko od izolácie a jeho spriatelené štáty – ako napríklad India – budú stáť po jeho boku, pretože vedia, že to, o čo sa v skutočnosti hrá je americký dolár a jeho štatút svetovej rezervnej meny.

V 70. rokoch sa dolár stal jedinou menou, ktorou sa mohlo platiť za kúpu, resp. predaj ropy. Z tohto monopolu začal dolár ťažiť a pomaly, ale isto sa stal rezervnou menou pri medzinárodných obchodoch s väčšinou komodít. Nasledoval obrovský dopyt po dolári, čím sa jeho hodnota zvyšovala. Krajiny dokonca ukladali svoje prebytočné dolárové rezervy u amerického ministerstva financií, čím poskytovali americkej vláde obrovské množstvo úveru, z ktorého mohla čerpať. Všetci vieme, kam toto všetko viedlo – k zaduseniu americkej ekonomiky hromadou dlhu, vysokej nezamestnanosti jej obyvateľstva, prehriatemu trhu s nehnuteľnosťami, prebujnenému bankovému systému a množstvu ďalších neduhov. Takýto je dnes obraz svetovej superveľmoci plynúci z privilégií získaných používaním dolára ako jedinej meny pri svetovom obchode. Ostatné krajiny celej situácii veľmi dobre rozumejú a začínajú opúšťať vo svojich transakciách dolár, počnúc ropou.

Ak dolár stratí svoju pozíciu globálnej rezervnej meny, konzekvencie budú pre Ameriku katastrofálne. Takýto prechod vo svetových vzťahov fiat mien bude pre niektoré meny vyhovujúci, zatiaľ čo iné budú trpieť, avšak je veľmi náročné, zrejme až nemožné predpovedať výsledky takéhoto vývoja. Jeden záver však predsa len môžeme vysloviť takmer s úplnou istotou: hodnota zlata vzrastie. Neistota okolo papierových mien vždy zlatu nahrávala a dnešné dní sú akékoľvek, len nie isté.

Petrodolárový systém

Aby sme mohli celú mozaiku správne poskladať, musíme začať rokom 1973. To je totižto obdobie, kedy prezident Nixon požiadal kráľa Saudskej Arábie, aby pri platbách za ropu akceptoval iba americké doláre a aby následné prebytočné zisky investoval do amerických dlhopisov. Výmenou za toto privilégium, Nixon sľúbil Saudskej Arábie ochranu ich ropných polí pred Sovietskym zväzom a ostatnými národmi ako napríklad Iránom alebo Irakom. Pre USA to bol začiatok niečoho veľkolepého.

Do roku 1975, všetci členovia OPECu súhlasili s predajom svojej ropy výlučne v dolároch. Každá krajina dovážajúca ropu začala ukladať svoje úspory do americkej meny, aby bola schopná nakupovať ropu; je zrejmé, že s takým vysokým dopytom po dolároch, americká mena posilňovala. Okrem toho, veľa národov exportujúcich ropu použilo prebytky nahromadeného doláru na nákup amerických vládnych cenných papierov, poskytujúc tak hlbokú studňu úverov pre americké míňanie.

„Petrodolárový“ systém bol brilantným politickým a ekonomickým ťahom. Prinútil, aby všetky peniaze, čo majú niečo spoločné s ropou pretiekli cez prsty Fedu, čím vytvárali neustály medzinárodný dopyt po amerických dolároch aj americkom dlhu a umožnili tak Spojeným štátom vlastniť ropu zadarmo, keďže hodnota ropy je denominovaná v mene, ktorú kontroluje a tlačí Amerika. Petrodolárový systém však nezostal iba pri rope: väčšina medzinárodného obchodu prebieha v amerických dolároch; od Ruska, cez Čínu až po Brazíliu alebo Južnú Kóreu, každá krajina sa zameriava na maximalizáciu svojich dolárových prebytkov, aby mohla kupovať ropu a ostatné komodity.

USA priniesol tento systém množstvo výhod. Po tom, ako sa používanie ropy v 80.tych rokoch zvýšilo, dopyt po dolároch tiež rástol a americká ekonomika prekvitala. Avšak americká mena by zvyšovala svoju hodnotu aj bez tohto domáceho úspechu, pretože petrodolárový systém vytvoril konzistentný medzinárodný dopyt po americkej mene. Silný dopyt umožnil Američanom kupovať dovážané produkty v obrovskej zľave – tento systém prakticky poskytoval dotácie americkým spotrebiteľom na úkor zvyšku sveta. Ale predsa len,  všetko má svoje pre i proti. Dostupnosť lacného importu zasiahla americký priemysel veľmi tvrdo a úbytok pracovných miest v priemysle ostáva jednou z najväčších výziev, s ktorou sa americká ekonomika dnes musí vyrovnať.

Existuje však i ďalšie potenciálne riziko ukrývajúce sa zatiaľ ešte niekde v tieni. Hodnota dolára je z veľkej časti ovplyvnená faktom, že sa ropa predáva práve v tejto mene. Ak by tieto obchody začali prebiehať v inej mene, krajiny na celom svete nebudú už viac potrebovať menu Spojených štátov. Následný výpredaj amerického dolára by oslabil menu dramatickým spôsobom. Vykonajme teraz jeden zaujímavý myšlienkový experiment. Takmer každý si myslí, že USA vstupujú do vojen, aby ochránili svoje ropné dodávky, ale nie je skutočným dôvodom snaha udržať pri živote petrodolárový systém?

Irak nám poskytuje dobrý príklad. Až do novembra 2000, žiadna z krajín OPECu sa neodvážila pomyslieť na predaj svojej ropy v inej mene ako americký dolár a keďže bol dolár ešte stále najsilnejšou menou sveta, existovalo len málo dôvodov na spochybňovanie existujúceho systému. Avšak koncom roku 2000, Francúzsko a niekoľkí ostatní členovia EU presvedčili Saddáma Husajna, aby vzdoroval petrodolárovému procesu a začal predávať irackú ropu v eurách. Niekoľko ďalších krajín taktiež naznačilo svoj záujem obchodovať s ropou bez použitia amerického dolára, vrátane Ruska, Iránu, Indonézia i Venezuely. V apríli 2002 bol predstaviteľ OPECu, Javad Yarjani, pozvaný Európskou úniou do Španielska, aby predstavil detailnú analýzu ako by OPEC v určitom momente v budúcnosti mohol predávať svoju ropu v eurách a nie v dolároch. Spojené štáty na tento vývoj zareagovali napadnutím Iraku v marci 2003, náhoda?

Existuje viac príkladov, kedy USA vkročilo na scénu, aby obránilo petrodolárový systém, častokrát tajne. Vo februári 2011 sa najvyšší predstaviteľ MMF, Dominik Strauss-Khan, vyslovil za vznik novej svetovej meny, ktorá by oslabila dominanciu dolára. O tri mesiace bol obvinený zo znásilnenia slúžky v jednom z new yorských hotelov a musel odstúpiť zo svojej funkcie, náhoda?

Vojny a rafinované intervencie môžu byť síce nákladné, ale náklady spojené s koncom petrodolárového systému by boli pre USA oveľa väčšie. Ak by bolo euro, jen, renminbi, rubeľ, alebo hneď zlato všeobecne akceptované pri platbách za ropu, americký dolár by sa rýchlo stal bezvýznamným, a prakticky bezcenným. Ak si zvyšok sveta uvedomí (a prvé kroky v tejto oblasti už môžeme pozorovať), že existujú aj iné možnosti okrem amerického dolára pri medzinárodných transakciách, USA nečaká veru nič príjemné.

Iránska dilema

Irán môže byť izolovaný v západnom svete, ale Teherán má stále dosť spojencov. Irán a Venezuela majú spoločné projekty v hodnote $4 miliardy a India sľúbila, že bude pokračovať v nákupoch iránskej ropy, keď označila Teherán za výborného obchodného partnera. Grécko je proti sankciám EU, pretože Irán je jedným z mála dodávateľov, ktorý umožňoval skrachovanému Grécku kupovať ropu na úver. Južná Kórea a Japonsko sa tiež nepripoja k uvaleniu sankcií. Ekonomické väzby medzi Ruskom a Iránom sú z roka na rok silnejšie. Potom je tu Čína. Iránske energetické zdroje sú pre Čínu záležitosťou národnej bezpečnosti, keďže iránske dodávky ropy a zemného plynu predstavujú pre Čínu 15% celkového importovaného množstva týchto komodít. Irán je preto pre Čínu dôležitejší ako Saudská Arábia pre USA. Nemali by sme preto očakávať, že bude Čína venovať pozornosť sankciám EU a USA – Čína nájde spôsob ako sa vyhnúť týmto sankciám, ktoré by zhoršili obojstranný obchod s Iránom, ktorý dosahuje $30 miliárd a pri ktorom sa očakáva, že v roku 2015 dosiahne $50 miliárd. V skutočnosti, Čína bude zo sankcií ťažiť, keďže bude možné nakupovať iránsku ropu a zemný plyn za nižšie ceny.

Irán teda bude aj naďalej mať svojich priateľov, ktorí budú pokračovať v nakupovaní jeho ropy. Čo je však dôležitejšie, môžete sa spoľahnúť na to, že za túto ropu nebudú platiť dolármi. Objavujú sa informácie, že India momentálne rokuje s Iránom o platení za ropu z tejto krajiny zlatom. Irán už prestáva používať dolár pri obchodovaní s Ruskom v prospech rialu a rupie. India zas v styku s Čínou používa juan; Čína a Rusko obchodujú v rubľoch a v juane už viac ako jeden rok; Japonsko a Čína tiež začínajú inklinovať vo vzájomných obchodoch k svojim vlastným menám. A čo všetky tie energetické obchody medzi Iránom a Čínou? Tie budú prebiehať v zlate, juane a v riali.

So všetkými týmito informáciami, ktoré sú k dispozícii, je pochopiteľné, že skutočnou príčinou tenzií hromadiacich sa v Perzskom zálive je zúfalá snaha Spojených štátov zastaviť torpédo, ktoré sa na ne valí. Na čele zrušenia petrodolárového systému stojí Irán, ktorý je krytý Indiou, Čínou a Ruskom. To je pre Washington nepochybne dostatočný dôvod na to, aby si našla výhovorky na zvrhnutie režimu v Iráne.

Ak by sme na základe tohto vývoja chceli učiniť investičné rozhodnutia, musíme mať neustále na pamäti, že Rusko, India a Čína – traja členovia zoskupenia BRIC, kam spadá ešte Brazília – sú spojencami Iránu a sú tiež významní producenti zlata. Ak sa prestane platiť petrodolármi a obchodovanie v iných menách sa stane príliš komplikovaným, budú musieť použiť svoje zlato, aby nebol zastavený kohútik s ropou. Zlato vždy bolo a aj vždy bude akousi „núdzovou“ menou a keď sa vzťahy medzi jednotlivými menami zmenia a ich hodnota sa bude len ťažko odhadovať, obchodovanie v zlate je overený a bezpečný spôsob ako sa vyrovnať s touto zložitou situáciou. Rok 2012 sa možno stane známy tým, že svet prestane akceptovať dolár ako rezervnú menu. Predstavte si, že si zvyšok sveta zráta koľko je 2 + 2 a postupnými krokmi začne obchodovať vo vlastných menách a čoraz menej svojich prebytkov bude investovať do amerických dlhopisov. Takýto vývoj by znamenal isté zničenie dolára.

Paradoxne, možno práve to Spojené štáty potrebujú. Kolosálny dlh tejto krajiny nemôže byť nikdy splatený, pokiaľ si dolár udrží svoju súčasnú hodnotu. Ak sa pozrieme na reálny stav USA, zistíme, že všetko čo podporuje hodnotu dolára je jeho štatút rezervnej meny. Ak sa to zmení, USA možno budú schopné splatiť svoje dlhy a začať odznova. Pri tomto novom štarte by už viac nemohli využívať doterajšie privilégiá a hlboko zakorenené subvencie, na ktoré si Američania tak zvykli. Je tiež zaujímavé, že petrodolárový systém vydržal takú dlhú dobu. Bolo iba otázkou čase, kedy sa rozpadne. A ten čas nastal možno práve teraz.

Tento komentár je voľným prekladom publikácie z externého zdroja, ktorý nemusí predstavovať názor analytika alebo spoločnosti TRIM Broker. Poskytnutím i alternatívneho názoru, identického či odlišného k názorom našich analytikov sledujeme zvyšovanie informovanosti našich klientov a odbornej verejnosti o danej problematike.

Zdroj: Casey Research