ECB urobila maximum, politici sa maximálne stretnú

Akciové trhy v US včera zaznamenali silný pokles, no index Dow Jones poklesol „len“ o 0,75%. Za sebou má aktuálne už 64 takýchto obchodných dní. Ušetrený poklesu o viac ako percento by ale nebol v prípade, ak by vo svojich komponentoch zahŕňal aj akcie technologickej spoločnosti Apple. Tá včera skorigovala o 2,50%.

Apple predal "len" 5 miliónov iPhonov

Dôvodom poklesu hodnoty najväčšej firmy na svete sú nižšie ako očakávané predaje iPhonu 5 ako aj problémy s výrobou displeja telefónu, ktorý kombinuje do jednej vrstvy aj dotykový senzor. Výsledkom je tenší displej, no spoločnosť Sharp má problémy s výrobou. Preto sa objavujú obavy o plnenie odhadov pre predaj, čo by mohlo negatívne ovplyvniť spoločnosť. Pre zaujímavosť, keď firma Samsung prišla so svojim telefónom Galaxy S, ktorý bol považovaný za prelomový telefón s Androidom, predala za trištvrte roka 10 miliónov zariadení. Predaje sa už nesledovali po uvedení Galaxy S II. Teraz, keď Apple predá polovicu z toho za víkend, je to sklamanie. Žiaľ, očakávania sú veľké a Apple ich musí napĺňať. Technologickému sektoru, ktorý včera patril k najslabším, nepomohlo ani zníženie vyhliadok produkcie od nemeckého výrobcu polovodičov Infineon Technologies (-6,1%).

Príťažou pre akcie včera boli aj slabšie vyhliadky spoločnosti Caterpillar, ktorá znížila odhad príjmov na rok 2015 kvôli očakávaniam slabšieho ekonomického rastu. Nepredpovedajú recesiu, no nižší rast sa aj tak poriadne zahryzol do vyhliadok, ktoré boli znížené na 12-18 USD na akciu z 15-20 USD. Spoločnosť geograficky svoj výhľad neupravila, takže je otázne, či vidia slabší rast v US, eurozóne alebo Ázii.

S&P: Eurozóna budúci rok v stagnácii

Slabší výhľad rastu ale včera dostala eurozóna a to rovno od agentúry Standard and Poors. Tá upravila odhad recesie na tento rok na -0,8% z -0,7% a na budúci rok očakáva stagnáciu, kým pôvodne očakávala rast o 0,3%. Eurozóna tak nemá príliš ružovú budúcnosť a obdobie dvojpercentného rastu je asi už za nami.

Finančná represia bude pokračovať

Slabý ekonomický rast by ani nebol taký veľký problém, ak bude pokračovať finančná represia, počas ktorej bude nominálne HDP rásť viac než dlh. Týmto procesom postupne príde k poklesu dlhového pomeru, aj keď za cenu vyššej inflácie. Ak totiž pomer dlhu k HDP neklesne cez zníženie dlhu, klesne vďaka vyššiemu HDP, ktoré bude spôsobené rastom cien. Bavíme sa totiž o nominálnom dlhu a nominálnom HDP. Takže o túto záležitosť sa vie postarať ECB.

ECB urobila maximum, politici sa maximálne stretnú

Čo je teda najväčšou obavou? Žiaľ, nech sa stretnú aj tisíckrát a vždy povedia, že chcú krízu riešiť, stále sa im to nedarí. Áno, reč je o politikoch. V Európe totiž nemajú všetci rovnaký názor na ďalší vývoj. Ešte dávnejšie som čítal zaujímavú úvahu. V nej autor odpovedá ústami Obamu, Camerona a Merkelovej na to, či chcú aktuálnu ekonomickú malátnosť vyriešiť. Obama ako aj Cameron okamžite odpovedajú áno. Merkelová ale váha. Teraz má slabé euro a nemecký vplyv v Európe rastie, takže pre Berlín ide teraz o pomerne pozitívny vývoj. Každá situácia totiž vyhovuje niekomu inému a z tejto slušne profituje Berlín.

Soros dáva Nemecku len dve možnosti

Môžeme teda čakať skorý posun v kríze, keď nevidíme reálny záujem na jej riešení? Doteraz najviac urobila ECB s tým, že sa rozhodla vytiahnuť na trhy zbraň s neobmedzeným zásobníkom v podobe nelimitovaných nákupov dlhopisov. Aké ale zmeny vidíme v politike? Nič, len sľuby. Obyvateľom periférie zo škrtov dochádza trpezlivosť a jadru zas už viac nechce dotovať „lenivú“ perifériu. Dochádza teda k narastaniu nerovnováh. Euro, ktoré malo cez svoje mosty spájať, teraz rozdeľuje. George Soros vo svojej veľmi obsiahlej eseji pre The New York Review Of Books napísal, že v konečnom dôsledku vidí len dve možnosti ďalšieho vývoja: buď Nemecko bude viesť eurozónu z krízy, alebo eurozónu opustí. S týmto názorom nemusíme v konečnom dôsledku súhlasiť, no Soros trefne opisuje rast nerovnováh medzi krajinami, ktoré dávajú tiež priestor na vznik hierarchického rozvrstvenia spoločnosti eurozóny podľa toho, či je krajina veriteľom alebo dlžníkom.

Ten môže dať následne priestor pre rast nacionalizmu, xenofóbie a extrémnych politických strán. Grécky Zlatý úsvit a jeho rast preferencií nie je jediným príkladom. Napríklad správy o tom, že Katalánsko sa chce osamostatniť od Španielska, sú podobným prejavom, len v inej forme. Výraz Európan môže padnúť do zabudnutia, ak sa situácia v eurozóne rýchlo nezmení.

A tu opäť vstupujú do hry politici. Na zabránenie rastu divergencie medzi severom a juhom potrebuje eurozóna odstrániť veľa problémov. Niektoré sa už dejú. Napríklad deficit obchodnej bilancie krajín PIIGS sa konečne dostal do prebytku. Nešiel tam síce cez rast exportu, ale cez kolaps importu. To znamená, že v tejto oblasti vidíme výrazné zlepšenie. Tovary sú ale jedna vec. Kapitál je druhá. Odliv kapitálu z periférie nedokázala zastaviť ani ECB svojim najjednoznačnejším signálom (neobmedzené nákupy dlhopisov), že verí v nezrušiteľnosť eura.

Spoločná ochrana vkladov je pre eurozónu nutná

Dôvera v banky periférie je nízka a tiež tu stále je riziko konvertibility. Preto je dôležité, aby čo najskôr existovala spoločná garancia vkladov v bankách. Aj keď je to pre nás Slovákov ťažko pochopiteľné, prečo by sme mali garantovať vklady v španielskych bankách, keď sme nemali žiadnu výhodu zo španielskeho realitného boomu, žiaľ tento krok je nutné urobiť pre zabránenie rozpadu eurozóny. Určite na to samozrejme existujú zlé ako aj dobré spôsoby. Napríklad tým lepším by bola rekapitalizácia španielskych bánk cez ESM, za ktorú zodpovedná by samozrejme bola španielska vláda. Následne by takto boli sanované banky vo všetkých krajinách. A až následne by bola uplatnená plošná garancia. Takýmto spôsobom by sa znížilo riziko pre spoločný garančný fond a zvýšila by sa dôveryhodnosť bánk.

Vystaviť čistý šek pre banky je totiž extrémne rizikové. V USA napríklad run na banky počas krízy nastal len v limitovanom rozsahu. Všetci totiž vedeli, že federálna vláda garantuje vklady v poistených bankách. Eurozóna potrebuje urobiť niečo podobné. Povedať, že rozpad je najlepšia možnosť, je totiž nesprávne. Eurozóna je praženica, z ktorej už vajíčka naspäť neurobíme. Ak sa aj nakoniec rozhodne ísť touto cestou, nebude to bezbolestné. Úlohou je nájsť spôsob, ako urobiť najlepšie rozhodnutie teraz. Povedať, že eurozóna nemala vôbec vzniknúť, je názor síce správny, ale absolútne irelevantný pre aktuálnu situáciu.

Výhľad na dnes

Priebeh rokovaní o bankovej únii a spoločnej garancii vkladov bude ešte dlhší čas ohrozovať eurozónu, no to, čo urobila ECB, by malo na dlhší čas pomôcť euru. Aktuálne ale optimizmus z posledných krokov ECB a Fedu vyprchal a preto má euro priestor na pokles. Dnešný výhľad je klesajúci, pričom pokles akcií podporuje tento výhľad. Akciový index SP500 totiž včera prelomil suport na 1450 bodoch, čo otvorilo priestor na pokles k hladine 1420 bodov.