Zápisnica ECB zo zasadnutia 2-3 Decembra 2015

Čo sa na poslednom zasadnutí zmenilo? 

Po prvé, pokiaľ ide o kľúčové úrokové sadzby ECB, Rada guvernérov sa rozhodla znížiť úrokovú sadzbu pre jednodňové sterilizačné operácie o 10 bázických bodov na -0,30 %(depozitná sadzba). Úroková sadzba pre hlavné refinančné operácie a sadzba pre jednodňové refinančné operácie zostali nezmenené na doterajšej úrovni 0,05 % a 0,30 %.

Po druhé, pokiaľ ide o neštandardné opatrenia menovej politiky, rada sa rozhodla predĺžiť trvanie programu nákupu aktív (QE). Nákupy v objeme 60 mld. € za mesiac majú v rámci programu nákupu aktív prebiehať až do konca marca 2017 a v prípade potreby aj dlhšie, avšak minimálne dovtedy, kým sa podľa Rady guvernérov neprejaví trvalá zmena vývoja inflácie.

Po tretie, Rada guvernérov rozhodla o reinvestovaní splátok istiny zo splatných cenných papierov nakúpených v rámci programu nákupu aktív, kým to bude nevyhnutné. Toto opatrenie prispeje k priaznivému stavu likvidity, ako aj k primeranému nastaveniu menovej politiky. 

Po štvrté, Rada guvernérov rozhodla, že do zoznamu aktív akceptovateľných v pravidelných nákupoch, ktoré realizujú príslušné národné centrálne banky v rámci programu nákupu cenných papierov verejného sektora, zahrnie obchodovateľné dlhové nástroje denominované v eurách vydané regionálnymi a miestnymi samosprávami v eurozóne. (Nákup municipálnych dlhopisov)

Po piate, Rada sa rozhodla pokračovať v realizácii hlavných refinančných operácií a trojmesačných dlhodobejších refinančných operácií formou tendrov s pevnou úrokovou sadzbou a neobmedzeným objemom pridelených finančných prostriedkov, kým to bude nevyhnutné, minimálne však do konca posledného udržiavacieho obdobia povinných minimálnych rezerv v roku 2017.

Z čoho Rada guvernérov vychádzala? 

Reálny HDP eurozóny, ktorý v druhom štvrťroku 2015 vzrástol o 0,4 %, sa v treťom štvrťroku 2015 medzikvartálne zvýšil o 0,3 %, s najväčšou pravdepodobnosťou v dôsledku naďalej kladného príspevku spotreby a zároveň slabšieho vývoja investícií a vývozu. Z najnovších údajov z prieskumov vyplýva pokračujúce tempo rastu reálneho HDP v poslednom štvrťroku tohto roka. V nasledujúcom období očakávame pokračovanie hospodárskeho oživenia. Domáci dopyt by mali naďalej podporovať opatrenia našej menovej politiky, vedúce k ďalšiemu zlepšovaniu finančných podmienok, ako aj doterajší pokrok dosiahnutý v oblasti rozpočtovej konsolidácie a štrukturálnych reforiem. Nízke ceny ropy by mali okrem toho podporovať reálny disponibilný príjem domácností a ziskovosť podnikov a tým aj súkromnú spotrebu a investície. Okrem toho sa v niektorých častiach eurozóny v dôsledku opatrení na podporu utečencov pravdepodobne zvýšia výdavky verejnej správy. Hospodárske oživenie v eurozóne však aj naďalej spomaľujú tlmené vyhliadky rastu v rozvíjajúcich sa ekonomikách a nevýrazná svetová obchodná výmena, nevyhnutné bilančné úpravy vo viacerých sektoroch a pomalé tempo implementácie štrukturálnych reforiem.

Tento výhľad sa v zásade odráža aj v makroekonomických projekciách odborníkov Eurosystému pre eurozónu z decembra 2015, podľa ktorých sa ročný reálny HDP zvýši o 1,5 % v roku 2015, 1,7 % v roku 2016 a 1,9 % v roku 2017. V porovnaní s makroekonomickými projekciami odborníkov ECB zo septembra 2015 je výhľad rastu reálneho HDP zhruba nezmenený.

Riziká ohrozujúce výhľad hospodárskeho rastu v eurozóne súvisia predovšetkým so zvýšenou neistotou v súvislosti s vývojom svetovej ekonomiky, ako aj so širšími geopolitickými rizikami. Tieto riziká majú potenciál nepriaznivo vplývať na svetový hospodársky rast a zahraničný dopyt po vývoze z eurozóny a všeobecnejšie aj na dôveru.

Podľa predbežného odhadu Eurostatu ročná miera inflácie HICP v eurozóne v novembri 2015 dosiahla 0,1 %, čo je rovnako ako v októbri, no menej, než sa očakávalo. Tento výsledok bol odrazom o niečo pomalšieho rastu cien služieb a priemyselných tovarov, ktorý bol vykompenzovaný predovšetkým menej záporným príspevkom cien energií. Na základe dostupných informácií a aktuálnych cien ropných futures sa očakáva, že ročná miera inflácie HICP sa na prelome rokov zvýši, najmä v dôsledku bázických efektov súvisiacich s prepadom cien ropy koncom roka 2014. Počas rokov 2016 a 2017 by sa mala miera inflácie ďalej zvyšovať, k čomu budú prispievať naše doterajšie opatrenia menovej politiky, doplnené opatreniami, ktoré sme oznámili dnes, ako aj očakávané hospodárske oživenie a vplyv predchádzajúcich poklesov výmenného kurzu eura. Rada guvernérov bude vývoj miery inflácie v nasledujúcom období pozorne sledovať.