Čo sa stalo cez víkend v Grécku?

Na niektorých slovenských a českých serveroch som sa dočítal dosť zmätočné informácie, takže sa v nasledujúcich riadkoch budem snažiť v krátkosti priblížiť, čo sa z môjho pohľadu udialo: Tsipras sa po nedohode s veriteľmi rozhodol vyhlásiť na budúci víkend referendum o tom, či sú Gréci ochotní prijať podmienky pomoci. Podľa mňa to bolo logické, keďže vláda dostala mandát na odmietnutie ďalších úsporných opatrení pri zotrvaní v eurozóne. To sa jej dosiahnuť nepodarilo. A vzhľadom na to, že väčšina Grékov je proti úsporným opatreniam a zároveň je aj za zotrvanie v eurozóne, je logické sa to občanov opýtať, ktorú možnosť uprednostňujú. Možno polemizovať, či je otázka o fiškálnych opatreniach v súlade s ústavou, ako upozorňuje grécka opozícia. Nie som odborník grécku ústavu, každopádne otázky sa podľa mňa dajú naformulovať aj tak, aby boli v súlade s ústavou (napr. ste za bankrot krajiny, aj keby mal znamenať vysoké riziko vystúpenia z eurozóny...). Eurogroup sa následne nasrala, neviem presne, či na samotné vyhlásenie referenda, alebo na to, že grécke vládne strany sa vyjadrili, že odporúčajú hlasovať proti pomoci. Kadžopádne sa nasrala, a vyhlásila, že ponuka na dočerpanie druhého záchraného balíka platí do utorka, ako to bolo dohodnuté tuším vo februári (alebo v marci). A tým učinili referendum úplne bezpredmetné, lebo v ňom budú Gréci rozhodovať o prijatí ponuky, ktorá už už v tom čase platiť nebude. Vyzerá to však, že hlasovať sa aj napriek tomu bude. To sa stalo v sobotu. Následne prišla nedeľa, kedy zasadla ECB. Tá naplnila to, čo už dlhšie tvrdí, že núdzové úvery pre banky (ELA), sú naviazané na záchranný program, a rozhodla sa nenavýšiť limit pre núdzové pôžičky gréckym bankám. Technicky program vyprší až v utorok, ale vzhľadom na to, že by sa Gréci snažili do utorka vytiahnuť z bánk ďalšie miliardy (keď nie desiatky miliárd eur), tak ECB urobila „damage control“, aby sa nenavýšila jej expozícia voči Grécku, ktorá by sa v prípade GrExitu stala len ťažko dobytnou. K tejto udalosti sa viaže jedna veľká misinterpretácia, ktorá plnila titulky v naších médiách. Že ECB údajne cukla, a limit na núdzové úvery ponechala na úrovni 89 mld. eur, a tým podržala Grécke banky. Toto je omyl. Zrušenie ELA nikdy nebolo na programe. Zrušenie ELA by znamenalo, že Grécke banky by okamžite museli vyplatiť ECB tieto peniaze a oni ich nemajú (peniaze, ktoré si v rámci ELA požičali vyplatili klientom v rámci výbero v z účtov). Grécke banky by teda okažite zbankrotovali a ECB realizovala straty, ktoré by jej vymazali takmer celý kapitál a nerozdelené zisky. A to je úplne mimo jej záujmu. Práve naopak, ECB týmto grécke banky potopila, pretože tie si nemajú odkiaľ zaobstarať nové eurá na vyplácanie výberov z účtov a tým ich prinútila výbery z účtov zakázať. Podľa posledných informácii by tento stav mal trvať minimálne do budúceho víkendu. Čo bude ďalej? V grécku bude chaos. Ekonomická aktivita sa výrazne utlmí, keďže ľudia budú môcť platiť len cashom. Niektorí ale peniaze majú stále v bankách. Iným sa zase nebude chcieť vo míňať pri neistote, či vôbec budú v dohľadnej dobe vyplatení (či dostanú platy, dáky, dôhodky...) a v akej mene, míňať. Navyše tým utrpia daňové príjmy vlády, ktorá tak bude mať problém vyplácať platy a dôchodky. Je možné, že sa časom zavedie nejaký parelelný obeh, napríklad vo forme nových gréckych dlhopisov, ktoré vláda vydá (napr. nimi vyplatí zamestnancov a dôchodcov) a bude ich akceptovať pri platbe daní. Tento stav ale nerieši, čo so zmrazenými účtami v bankách a tak som ohľadom jeho dlhodobejšej trvácnosti skeptický. Ľudia nemajú radi, keď nemajú prístup k svojim peniazom. Nespokojnosť bude rásť. Buď vláda na tlak nespokojných ľudí poľaví a návrh veriteľov príjme, čo môže na určitý čas situáciu upokojiť. To podľa mňa ale najskôr urobí po výsledkoch referenda. Ponuka veriteľov síce už platiť nebude, ale tí podľa mňa v prípade kladného výsledku budú ochotní rokovať. Keď referendum dopadne negatívne, tak môže skúsiť zotrvať v takomto limbu, ale pravdepodobnejšie vidím vystúpenie z eurozóny. Treťou možnosťou sú predčasné voľby, ktoré by buď potvrdili mandát Syrizy, a tak by ostalo v platnosti, čo som písal vyššie, alebo by priniesli novú vládu ochotnú s veriteľmi jednať, čo by naopak mohlo situáciu upokojiť. Nevylučujem ani scenár, že cuknú veriteľia. Mohol by ich k toku dotlačiť kolaps trhov. Zatiaľ to ale tak nevyzerá, EURUSD tesne po otvorení trhov stáca 1,5 %, čo nie je nič katastrofálne. Akciové a dlhopisové trhy ale v čase písania tohto textu ešte neotvorili. Hlbšie, či dlhodobejšie prognózy zatiaľ dávať nechcem, vejár možností je skutočne široký. Je však reálne, že sa bude každým dňom zužovať, a potom budeme o niečo múdrejší.

P.S.: Čo sa týka splátky dlhu MMF 30. Júna, tak tá podľa mňa vyplatená nebude. Grécko s ňou môže byť 30 dní v omeškaní, kým bude táto splátka vyhlásená ako nesplatná. Pri odstrihnutí od nových eur nemá pre Grécko žiadnu logiku tieto peniaze posielať preč z krajiny. Takže to, či bude Grécko platiť svoj dlh, je nateraz irelevantné.

P.S.2: Ešte ma napadá taká konšpiračná vec, že veritelia si chceli otestovať reakciu trhov, aby si vylepšili vyjednávaciu pozíciu. Pokiaľ by sa trhy zrútili, tak sa pokojne môžu vrátiť k rokovacím stolom.

P.S.3: Sorry za možné preklepy, písal som to na počítači bez jazykovej korektúry.