Komu ostane čierny peter?

Hoci tento týždeň vyzeral skôr na pokles akcií (absencia dohody po víkende), už túto noc sme videli presný opak. A to opäť na základe rečí o blížiacej sa dohode. Na toto hľadíme s určitým skepticizmom a to hlavne po skúmaní, čo sa deje reálne a nie čo sa rozpráva.

Zaujímavý komentár priniesol včera portál Politico, ktorý sleduje dianie v Kongrese. Hovorí o tom, čo bolo neskôr (ktovie či médiami alebo politikmi) nazvané "obrovským pokrokom". V sobotu ráno Boehner (vodca republikánskej väčšiny v Snemovni) povedal, že rokovania medzi Republikánmi a Bielym domom zlyhali (áno to boli tie, kde sa tiež urobil veľký pokrok a už sa len riešili detaily). Ďalším krokom bolo teda prehodenie agendy na Senát, ktorý mal niečo urobiť. Republikánska senátorka Susan Collins priniesla návrh, ktorý by odomkol vládu a zvýšil dlhový strop. Plán bol prijať tento návrh v Senáte (kde majú väčšinu Demokrati) a následne to pretlačiť aj cez republikánsku Snemovňu. Republikáni by tak mali poslednú šancu naskočiť na vlak kompromisu a vyhnúť sa narazeniu na dlhový strop. Tento návrh však odmietli Demokrati (nepáčil sa im dvojročný odklad Obamacare resp. zákonov na jeho financovanie a príliš nízke výdavky vlády). Zvyšok víkendu sa neurobilo nič. Snemovňa teda zvažuje svoj vlastný návrh a síce zvýšenie dlhového stropu na 6 týždňov, ale návrh by určite nebol "čistý" teda taký, aký chcel Obama. Takže ten by to mohol opäť odmietnuť. Sú nachystané aj nejaké ústupky, ale to sú také, čo už Demokrati v Senáte raz odmietli. Republikáni si však myslia, že čas sa míňa a preto majú väčšiu páku. Takže ak dnes Senát nie je schopný jednať, Republikáni si príjmu v Snemovni opäť vlastný zákon a na poslednú chvíľu ho predhodia Senátu. A ten buď podpíše to, čo predtým odmietol, alebo máme veľký problém. Náraz vlády na dlhový strop. Avšak "na vine" budú Demokrati, lebo nepodpísali zákon.

Za hlavný problém považujeme fakt, že Demokrati a Republikáni nerokujú na kompromisoch, ale hrajú čierneho petra. Sme totiž prekvapení, že obe strany si navzájom ponúkajú návrhy o ktorých vedia, že druhá strana ich neprijme. Po tom ako Demokrati odmietli odloženie Obamacare o rok, teraz prišli Republikáni s návrhom odložiť dane, ktoré majú financovať Obamacare o dva roky. Demokrati nezaostávajú – neustále žiadajú „čisté“ zákony, teda také, kde nie sú nijaké dodatočné podmienky a vychádzajú teda z demokratických návrhov. A pokrok zatiaľ nastal hlavne v tom, že sa poriadne pohol čas. Prešli už viac ako dva týždne. A debaty aktuálne zjavne smerujú k tomu, že kto z koho. Komu ostane v ruke čierny peter – teda podpísaný zákon od druhej strany s tým, že už nie je čas na prijatie vlastného –a buď podpíše to, čo predtým odmietal, alebo spôsobí náraz vlády na dlhový strop a všetci na neho začnú ukazovať prstom, že za všetko môže. Zatiaľ sa skutočne veci nikam nepohli. Netreba pritom zabúdať ani na silu Teaparty v radoch republikánov, ktorí sa netaja názorom, že USA by prospel bankrot. A ich cieľom nie je sa dohodnúť.

Akcie na tento vývoj reagovali rastom, nemecké akcie si užili lepšie dáta ZEW, ktoré vylepšili doterajšie trojročné maximá podnikateľskej nálady. Nemecké akcie tak obchodujú na nových historických maximách, čo sa americkým akciám z pochopiteľných príčin nepodarilo, hoci tiež rástli.

Aby sme nehovorili iba o Kongrese, spomeňme aspoň príbuznú tému. MMF upozorňuje na ďalšiu zaujímavú vec pri porovnaní rozvinutého sveta a rozvojového sveta. Kým doteraz sme sa aspoň načas rozlúčili s predstavou, že rozvojové krajiny musia rásť rýchlejšie ako rozvinuté (ak si porovnáme dáta PMI výrobných a nevýrobných sektorov krajín PIIGS s USA, UK či eurozónou hneď vidieť rozdiel), teraz sa búra ďalší trend. Fiškálna kríza, ktorá je tu s nami od roku 2009 sa týkala hlavne rozvinutých krajín, ktoré sa potom snažili čo možno najviac šetriť, hoci to spomalilo rast. USA napríklad malo deficit 12% HDP v roku 2010, tento rok by malo mať 4%. Eurozóna išla zo 4.5% na plánovaných 1.4% na tento rok, UK zo 8.9% na 5.7%. Rozvojový svet nemal také veľké deficity ako rozvinutý svet a tiež ich znižoval. Tento rok by sa celkový primárny deficit (to je po odpočítaní úrokov) mal dostať na podobné úrovne, okolo 2%. A to pritom rozvojové krajiny mali v roku 2011 deficit približne 1%. Ich konsolidačné snahy teda začali zaostávať a rozvinutý svet by ich mohol predbehnúť aj tu. MFF očakáva, že primárna bilancia rozpočtov rozvinutého sveta by sa mala dostať na nulu v roku 2018, teda deficit budú tvoriť už len úroky, nie prebytok bežných výdavkov nad príjmami vlády. Rozvojový sveta tam ešte nebude. Takéto predikcie samozrejme treba brať s rezervou, aj pred krízou z roku 2007/08 sa všeličo očakávalo a teraz je všetko inak. Ale zmena dynamiky medzi rozvinutým a rozvojovým svetom je zaujímavá.

To však nemení nič na tom, že fiškálna krehkosť oboch blokov opäť rastie. Len manévrovací priestor sa pri krajinách BRIC zmenšuje rýchlejšie. Na tom majú zásluhu hlavne externé šoky, nie domáce rozhodnutia (ale tie tiež nie sú bez viny). Ekonomický rast mal byť v rokoch 2011 a 2012 vyšší ako nakoniec bol a pokles ceny ropy oslabil krajiny ako Rusko či OPEC. Mnohé z rozvojových krajín majú svoje rozpočty naviazané na ropu a rátajú s určitou (ideálne čo najvyššou) cenou ropy, od toho sa odvíja ich príjem. Okrem toho plánované obmedzenia monetárnych stimulov spustili odlev kapitálu z týchto krajín. Napríklad deficit Indie narastie v dôsledku odlivu kapitálu a prepadu meny na 8.5% budúci rok, čo je takmer dvojnásobok tohtoročných úrovní. Krajiny BRIC sú tak síce na prvý pohľad prosperujúce, ale v skutočnosti menej zdravé ako sa zdalo ešte nedávno. A náklady na výrobu v Brazílii a Číne už nie sú tak konkurencieschopné ako doteraz. A od roku 2011 sa tiež začínajú spoliehať na deficitné míňanie, aby udržali stabilitu. Napríklad keď započítame aj lokálne vlády a rôzne na prvý pohľad mimorozpočtové fondy, deficit Číny by mal byť tento rok 10%. A odliv kapitálu dvíha náklady financovania, čo ďalej dvíha výdavky vlády. Vlády si zvykli na lacné zahraničné financovanie (napr. v USD), avšak obmedzenie monetárnych stimulov môže oslabiť ich meny a v konečnom dôsledku poriadne predražiť úvery (hypoterárni dlžníci v Maďarsku by vedeli rozprávať). Ekonomické reformy je dobré robiť kým slnko ešte svieti a nie až dlho potom ako zapadne (viď príklad eurozóny). Pretože potom sa musia robiť ešte väčšie reformy a to už nejde bez politických nákladov (padajúce vlády).

Na trhu vidíme všeobecný pokles komodít po tom, ako začal USD posilňovať. Najskôr sa to prejavilo na USDCHF, potom začalo padať euro. Jedným z dôvodov môže byť aj rast amerických výnosov, čo láka kapitál. Viac ako euru sa dnes darí GBP, kde sme videli o niečo vyššiu infláciu ako sa čakalo. Zlato klesalo už od rána, už sme uzatvorili krátku pozíciu a čakáme na lepší vstup. Naďalej očakávame pokles zemného plynu, avšak jeho cena postupne pomaly rastie napriek stále slabej spotrebe (zimná sezóna je za rohom, ale ešte nezačala). Ropa sa včera chytila na rast akcií, ale svoje zisky nedokázala udržať a už opäť klesá z dôvodu silného USD.

Najsledovanejším bude opäť americký Kongres, kde ostávajú len necelé tri pracovné dni na dosiahnutie dohody. Doteraz už samotný postup dobre zhŕňa karikatúra (lobotero.com). Tam je znázornená tikajúca bomba rozpočtu, pričom Kongres tam zanechal odkaz, že sa k problému vráti tesne pred deadlinom. Netreba zabúdať, že odloženie problému nie je riešenie. Lebo o to sa Kongres teraz snaží - zdvihnúť dlhový strop o niekoľko týždňov až mesiacov.