4 otázky a odpovede o talianskych bankách (a ich akciách)

V posledných týždňoch sa vo veľkom hovorí o problémoch talianskych bánk. Táto téma má priamy dopad na obchodovanie nielen talianskych akcií, ale hlavných európskych indexov. Pripravili sme pre vás vo forme otázok a odpovedí obšírnejší prehľad toho, čo sa vlastne s európskymi a talianskymi bankami v súčasnosti deje (aby ste sa v tom mediálnom humbugu nestratili):

Akcie európskych bánk sú nižšie ako po finančnej kríze, prečo?

Dôvody sú dva – banky v eurozóne sa boria s nízkou ziskovosťou a sú podkapitalizované

Začnime nízkou ziskovosťou, tú je možné vo veľkej miere pripísať politike ECB:

a) Banky si musia prebytočnú likviditu (ktorú do nich ECB nalieva, predovšetkým cez QE) ukladať za negatívne sadzby, čo má negatívny dopad na ich zisky

b) ECB skrz QE vyrovnáva výnosovú krivku (t.j. znižuje rozdiel medzi dlhodobým a krátkodobým úročením), a keďže si banky požičiavajú krátkodobo a požičiavajú dlhodobo, tak aj to bankám negatívne dolieha na ziskovosť

Pri slabej kapitálovej vybavenosti vidíme tri hlavné dôvody:

a) V prvom rade sa bankám každoročne zvyšujú požiadavky na kapitálovú primeranosť. Vychádza to z nových regulácií Basel III, ktoré boli prijaté v reakcii na krízu. Posilňovanie kapitálu by malo pokračovať až do roku 2019.

b) V druhom rade majú banky stále veľké množstvo nebonitných úverov, ktoré ešte neodpísali. Je pravda, že voči veľkej časti z nich už vytvorili opravné položky, avšak časť ešte ostáva nepokrytých. A keďže vytváranie opravných položiek znamená pre banky náklad, tak tento proces znižuje zisky/zvyšuje straty, čo má negatívny dopad na kapitálovú primeranosť. Slabý rast ekonomiky a cien tieto problémy zosilňuje.

c) Tretím dôvodom je to, čo sme načrtli vyššie – banky majú nízku ziskovosť (aj kvôli ECB), čo má na ich kapitálovú primeranosť dvojaký dôsledok: a) zisky, ktoré sa nevyplatia ako dividendy, idú na posilnenie kapitálu (vo forme nerozdelených ziskov), nižšie zisky teda obmedzujú posilňovanie kapitálu b) nízka ziskovosť znamená nízku cenu akcií a týmpádom obmedzenie možnosti pre banky, ako si kapitál zaobstarať vydávaním akcií.

Summa summarum, investori majú z bankových akcií slabé výnosy, pričom vyhliadky do najbližších rokov ostávajú kvôli politike ECB nič moc. Navyše im hrozí rozriedenie akcií – keď banky navýšia svoj kapitál (čo sa očakáva), tak dôjde k rozriedeniu akcií. To znamená, že zisky sa budú deliť medzi viac akcionárov, a tým súčasným sa týmpádom znížia dividendy. Kvôli tomu sú akcie európskych bánk na mimoriadne nízkych úrovniach.

Prečo sa v súčasnosti hovorí predovšetkým o talianskych bankách?

Obzvlášť vypuklý je tento problém v Taliansku, kde sú na tom banky ešte horšie najmä z týchto dvoch dôvodov:

a) Taliansko je popri Francúzsku jediná krajina eurozóny, ktorá mala problémy s bankami a od začiatku krízy ich nerekapitalizovala. To znamená, že sú slabšie kapitálovo vybavené, ako banky vo väčšine krajín eurozóny.

b) Talianske banky majú veľký objem nesplatených úverov. Súvisí to predovšetkým s minimálnym rastom ekonomiky a inflácie, pri ktorom dlžníci nedokázali vygenerovať dostatok prostriedkov na vyplácanie záväzkov. A to najmä v podnikovej sfére, ktorá má na rozdiel od Írska či Španielska na svedomí väčšinu nesplatených úverov. Tento objem zvyšuje aj nefunkčné súdnictvo, pri ktorom majú banky problém domôcť sa aspoň čiastočného naplnenia svojich pohľadávok.

Vývoj nebonitných úverov domácností a firiem (@pdacosta):

Odhaduje sa, že talianske banky budú potrebovať minimálne 40 mld. eur nového kapitálu. Problém podkapitalizovaných bánk sa dá za normálnych okolností odkladať, lenže koncom mesiaca má ECB zverejniť výsledky záťažového testovania, cez ktoré s veľkou pravdepodobnosťou viaceré talianske banky neprejdú a budú vyzvané na doplnenie kapitálu. Prepad ich akcií po BrExite prakticky znemožňuje zaobstaranie si potrebného kapitálu vydaním nových akcií, a tak zrejme bremeno padne na vládu.

Problém je, že od nového roka platia v rámci bankovej únie nové pravidlá štátnej pomoci bankám. Štát do nich môže naliať verejné zdroje až po tom, čo banky premenia na akcie časť svojich záväzkov (8 % aktív) – predovšetkým bankových dlhopisov, v extrémnom prípade aj vkladov. V Taliansku však veľkú časť dlhopisov vlastnia domácnosti, ktorým banky údajne predávali dlhopisy ako vklady. A tie by prišli o nemalé peniaze.

Štruktúra dlhopisov talianskych bánk, senior retail sú tie, ktoré držia domácnosti (@Schuldensuehner):

Talianska vláda sa tak logicky snaží zabrániť, alebo zmierniť dopad na domácnosti . Táto snaha je o to silnejšia, že krajinu čaká na jeseň ústavné referendum o novom volebnom systéme, pred ktorým nechce Renzi stratiť popularitu. Preto sa snaží Renzi v Bruseli vybojovať výnimku (čo sa príliš nestretáva s pochopením) a to je o dôvod viac, prečo talianske banky plnia titulky médií.

Hrozí ďalšia banková kríza?

Nie, nehrozí. ECB má situáciu pevne pod kontrolou. Je pravda, že talianske banky majú problém dostať sa ku úverom na medzibankových trhoch, avšak ich úlohu zastupuje ECB, od ktorej si v súčasnosti požičiavajú zhruba 300 mld. EUR. S likviditou teda problém nemajú a odpojenie od likvidity im hrozí maximálne v prípade, že by na viacnásobnú výzvu od ECB nedoplnili kapitál. A doplnenie kapitálu je skôr politický problém. 40 mld. EUR predstavuje 2,5 % talianskeho HDP, čo je podstatne menej, ako do svojich bánk nalievalo Írsko, Grécko, Španielsko, či Slovinsko. Navyše Taliansko vďaka garancii štátneho dlhu od ECB nemá problémy požičiavať si na trhoch, dokonca si požičiava za jednu z najnižších úrovní v histórii (hoci zrejme by to ani nebolo treba, banky stačí rekapitalizovať štátnymi dlhopismi).

Vývoj pôžičiek ECB talianskym bankám (modrá, pravá os) (@joshdigga):

V médiách sa to nafukuje, poučky z dlhovej krízy už neplatia. Vtedy ešte ECB negarantovala dlh krajín a v tom čase fungovalo takzvané prepojenie bánk a štátov. To znamená, že obavy o solventnosť bánk zvyšovali obavy o solventnosť štátov, ktoré by ich museli sanovať, a týmpádom sa zvyšovali výnosy na štátnych dlhopisoch. Dnes tu táto obava nie je, a tak žiadna banková ani dlhová kríza nehrozí.

Čo čakať pri bankových akciách?

Keďže sú bankové akcie nízko, tak sú citlivé na čokoľvek. A aj na správy o tom, ako sa vyvinie situácia v Taliansku. Napríklad v minulom týždni stačila len zmienka od Merkelovej, že verí že problémy talianskych bánk sa vyriešia na to, aby ich akcie poskočili o takmer 3 % (@jsblokland):

Silnejšia kapitálová pozícia určite bankám pomôže. A to skôr nepriamo – keď banky nebudú mať problém s kapitálom, tak budú schopné požičiavať do ekonomiky, čím nielenže podporia ekonomickú aktivitu, ale aj infláciu (tá sa tvorí novými úvermi). A obe tieto veličiny prispievajú k vymazávaniu dlhov v reálnom vyjadrení. Zrejme nebude náhoda, že objem nebonitných úverov začal talianskym bankám rásť po tom, čo sa v roku 2009 rast nominálneho HDP (rast reálneho HDP + inflácia) odklonil od predošlého trendu (@MaMoMVPY):

To isté platí pre celú Európu – slabé úverovanie tlmí ekonomický rast a infláciu, čo cez zlyhané úvery a nižšiu ziskovosť bánk (tú navyše v dôsledku slabého úverovania a inflácie znižuje aj nízke dlhodobé úročenie) zhoršuje bankám kapitálovú primeranosť. A tie tak obmedzujú úverovanie, čím sa dostávame na začiatok tejto špirály. Keď sa niekde táto špirála dá prelomiť, tak to je skrz rekapitalizáciu bánk.

Rekapitalizácia talianskych bánk teda môže byť pre bankové akcie vzpruhou, avšak úplne dramatické by to nemalo byť. V tomto smere však pre dohľadnú dobu prílišnými optimistami nie sme, 40 mld. bude možno stačiť na zahasenie škôd, nie však na to, ale nie na to, aby sa bankám uvoľnil dostatok priestoru na výraznú podporu úverovania. To isté platí pre celú eurozónu, kde banky kvôli nízkym cenám akcií hľadať kapitál na trhoch nebudú a vlády sa kvôli novým do kapitálových injekcií hnať nebudú.

Z dlhodobého pohľadu však bankové akcie priestor pre rast zo súčasných hyper-nízkych úrovní majú, a to kvôli rastu ekonomiky. Práve ten by mohol znížiť negatívny tlak na kapitálovú primeranosť bánk. V súčasnosti sú investori vystrašení z BrExitu, pokiaľ sa však nič hrozné nestane (pokojne by stačilo, keby sa naplnili prognózy, že v budúcom roku spomalí rast ekonomiky eurozóny len o 0,3 percentuálneho bodu), tak by mohli bankové akcie vymazať nedávne straty a pri vyšších cenách akcií by sa im rozšírili možnosti zaobstarať si potrebný kapitál z akciových trhov.