Svet 20XX. Rast príjmov blízko nuly

V doterajších dvoch článkoch série Svet 20XX sme hovorili o ekonomickom raste v budúcnosti v pozitívnom svetle, no podľa ekonóma Roberta J. Gordona nie je ekonomický rast vôbec zaručený. Jeho report „Nastal koniec US ekonomického rastu?“ bol publikovaný síce ešte v auguste 2012, no stále je pomerne často citovaný a do tejto série zapadá.

Abstrakt práce:

„Tento paper si pokladá jednoduchú otázku o procese ekonomického rastu. Pýta sa na to správnosť predpokladu, inak univerzálne akceptovaného od je jeho vyslovenia Sollowom v 50-tych rokoch minulého storočia, že ekonomický rast je proces, ktorý bude pokračovať navždy. Tento paper ale naznačuje, že rapídny pokrok zaznamenaný počas posledných 250 rokov by mohol byť len unikátnou epizódou ľudskej histórie. V tejto práci je sledovaná len US ekonomika a zameriava sa na budúcnosť od roku 2007, pričom prepokladá, že žiadna kríza nebola. Dáta vychádzajú z historických údajov UK ekonomiky od roku 1300, pričom sú od roku 1906 nahradené US dátami. Rast v UK rapídne akceleroval po roku 1750, až kým nedosiahol maximum v polovici 20. storočia, pričom od vtedy spomaľuje. Otázkou celého reportu je: „Ako veľmi môže ekonomický rast spomaliť?“

Analýza spája obdobie slabého a silného rastu spolu s načasovaním troch priemyselných revolúcií (IR – industrial revolutions). Prvá priemyselná revolúcia IR#1 bola od roku 1750 do roku 1830 a bola založená na pare a železnici. Druhá priemyselná revolúcia IR#2 prebehla od roku 1870 do roku 1900, pričom hlavnými silami bola elektrina, motor s vnútorným spaľovaním, vodovod, splachovací záchod, nástroje komunikácie, zábava, chemické produkty a ropa). Priemyselná revolúcia IR #3 založená na počítačoch, internete a mobilných telefónoch, začala v roku 1960 a trvá doteraz. Práca ukazuje dôkazy, že IR#2 bola oveľa dôležitejšia než zvyšné dve priemyselné revolúcie a bola zodpovedná za 80 rokov relatívne rapídneho rastu medzi rokmi 1890-1972. Potom, čo sa dodatočné inovácie z IR#2 ako lietadlá, klimatizácia, medzištátne diaľnice už v najväčšej miere prejavili, ekonomický rast bol v období 1972-96 oveľa pomalší než predtým. Následne, priemyselná revolúcia IR #3 vytvorila len krátkodobé obdobie rastu medzi rokmi 1996-2004. Veľa inovácii počas IR#2 sa mohlo stať len raz- urbanizácia, zrýchlenie dopravy, centrálne vykurovanie a klimatizácia.

Ak by aj inovácie pokračovali v budúcnosti tempom počas dvoch dekád do roku 2007, US ekonomika aj tak čelí šiestim silným protivetrom, ktoré budú v procese znižovania ekonomického rastu na menej ako polovicu rastu 1,9%, ktorý bol dosiahnutý v priemere medzi rokmi 1860-2007. Týmito problémami je demografia, vzdelanie, majetková nerovnosť, globalizácia, energie/životné prostredie a nadmerný dlh spotrebiteľov a vlády. Provokatívna analýza, pri ktorej boli odrátané všetky tieto negatívne efekty, ukázala, že budúci rast spotreby domácností per capita by pre spodných 99% podľa distribúcie príjmov mohol poklesnúť pod 0,5% ročne počas niekoľkých dekád.

To, ako vyzeral ekonomický rast počas druhej priemyselnej revolúcie, dokumentujú dáta ekonomického rastu US resp. UK od roku 1300. Gordon v súvislosti s grafom píše: „Graf ukazuje až udivujúcu absenciu pokroku; neexistoval tu takmer žiaden ekonomický rast počas štyroch storočí a možno aj počas predošlého milénia.“

Gordon na základe doterajšieho trendu vytvoril možný predpoklad ďalšieho vývoja. Očakáva, že v roku 2100 poklesne rast reálneho HDP per capita naspäť k dlhodobo stabilnej úrovni 0,2%. Očakáva teda rast príjmu per capita, ale len veľmi malý.

Zdvojnásobenie životnej úrovne trvalo totiž až päť storočí, od roku 1300 po rok 1800, kým následné zdvojnásobenie trvalo len storočie. Medzi rokmi 1929-57 sa tento proces skrátil na 28 rokov, kým medzi rokmi 1957-88 opäť došlo k jeho rozšíreniu na 31 rokov. Gordon predpokladá, že zdvojnásobenie životnej úrovne od roku 2007 bude trvať až do roku 2100.

 
Gordon sa následne snaží argumentovať, prečo očakáva takýto vývoj a nie návrat k silným úrovniam. Dôvodom je produktivita, ktorá aj napriek tretej priemyselnej revolúcii nerastie. Kým za roky 1891-72 rástla produktivita práce tempom 2,3% ročne, v rokoch 1972-96 spomalila na 1,4%. Následne síce došlo k rastu produktivity  v období 1996-2004 na 2,46%, no obdobie 2004-2012 sa nieslo v raste produktivity len o 1,33%. Za roky 2010-12 je tento rast len 0,5%.



Za hlavný problém považuje Gordon to, že nové technológie sú zamerané hlavne na zábavu a na spríjemnenie práce a nie na historickú tradíciu náhrady ľudskej práce strojmi.

To samozrejme nie je jediným problémom US ekonomiky. Tá čelí šiestim, oveľa väčším:
1.    Demografia – baby boomers odchádzajú do dôchodku
2.    Vzdelanie – ranking US v tabuľkách s podielom populácie s vyšším vzdelaním klesá
3.    Príjmová nerovnosť – Za obdobie 15 rokov od roku 1993 po rok 2008 rástol priemerný reálny príjem domácností o 1,3%, no až 52% z tohto rastu pripadlo jednému percentu najbohatších domácností.
4.    Outsourcing – Mzdy v US sú stále vysoké a preto sa práce sťahuje do krajín s nižšími nákladmi
5.    Energie – Zavedenie uhlíkovej dane v US kvôli zlému životnému prostrediu zredukuje príjmy domácností
6.    Nadmerné zadlženie domácností a štátu – deleveraging bude znižovať rast príjmov.

Po odpočítaní všetkých týchto efektov si Gordon myslí, že následne rast reálnych príjmov pre spodných 99 percent populácie poklesne na 0,2%.