Čo s vysokou nezamestnanosťou

Tento týždeň sa očakáva množstvo dôležitých zverejnení (prieskumy výrobných sektorov, trh práce USA, HDP USA aj eurozóny, zasadanie BoE a ECB...) a už včerajší úvodný obchodný deň bol rušný. Čo je pozoruhodné je fakt, že hoci dáta z eurozóny aj USA prekvapili pozitívne, akcie to tak pozitívne neberú. To, čo sa dalo očakávať, mal byť silnejší USD, rast akcií a pokles zlata. Nakoniec však rely na USD nebola taká silná a akcie svoj rast neudržali. Len zlato naplnilo očakávania a vytvorilo nové 5-mesačné minimá.

Môžeme len špekulovať, čo bolo za náhlym poklesom akcií. Sú minimálne dve hypotézy – ani po dobrých dátach nevyšiel útok na nové maximá, pričom lepšie dáta z americkej ekonomiky znamenajú väčšiu pravdepodobnosť obmedzenia QE od Fedu, ktorý zasadá za dva týždne. Druhou možnosťou je sklamanie zo začiatku nákupnej sezóny. Deň Vďakyvzdania je oficiálnym začiatkom vianočnej nákupnej sezóny. Je predĺžený víkend, ľudia majú čas aj prichystané peniaze. Obchodníci pozorne rátajú tržby a porovnávajú s minulými rokmi. No a štatistika je taká, že hoci do 4 500 obchodov, ktoré sleduje národná maloobchodná federácia prišlo o 3% viac ľudí (141 mil.), minuli spolu o 3% menej ako minulý rok. Dôvodom je aj agresívna zľavová politika obchodníkov, ktorí chcú nalákať čo najviac ľudí. Tí tak v priemere na osobu minuli o 4% menej ako minulý rok. Obchodníci sú preto väčšinou sklamaní, pretože nižšie tržby značia väčší tlak na znižovanie nákladov, kam patria investície (teda klesajú príjmy aj iných firiem) a aj náklady na zamestnancov (teda stagnujú alebo klesajú príjmy ľudí). No a teraz otázka znie, ako v takomto prostredí majú rásť tržby, je to takmer začarovaný kruh a takmer istá garancia nízko inflačného prostredia. Kde chýba tlak dopytu, tam ceny stúpajú pomaly. A ako vidieť z maloobchodu – ceny môžu aj klesať.

S týmto má veľký súvis napätie na pracovnom trhu – relatívne vysoká nezamestnanosť zvyšuje konkurenciu na trhu práce a tlačí na mzdy, smerom nadol samozrejme. Keďže však zamestnanci zarábajú porovnateľne ako minulý rok, nie je dôvod, aby míňali viac. Ideálne by radi míňali menej. A dôsledky tohto kroku vidíme vo výsledku nákupov za uplynulý víkend.

Nie, tento pokles nevykryje internet. Víkend sa v posledných rokoch samozrejme rozšíril o Cyber Monday, kde tržby nákupov cez internet stúpajú dvojciferným tempom. Avšak kým kamenné obchody prišli o viac ako $2.2 mld. tržieb (celkové tržby dosiahli vo štvrtok až nedeľu $57.4 mld.), internetové obchody získali $0.4 mld. medziročne. A Cyber Monday tvorí zatiaľ len 5% celkových tržieb sviatočného víkendu. No a „horných 10-tis.“ výpadky más nevykryje. Existuje hranica (hoci sa samozrejme ťažko exaktne počíta), kedy je problém tie obrovské príjmy minúť. Tieto sa tak sotva dostávajú širšej reálnej ekonomiky. Ak by to bolo naopak, dnes by sme nemali problém a deflácia by bola vzdialeným pojmom.

Ak sa má ekonomika postaviť na nohy, prioritou by mal byť pracovný trh v tom sa dá zhodnúť s politikmi. Už ťažšie sa s nimi dá zhodnúť v prostriedkoch, ktoré na dosiahnutie tohto cieľa používajú (neprehľadné dotačné schémy, tlak na úroky smerom k nule, nezmyselné úpravy zákonov komplikujúce podnikanie atď.).  Práve v tomto čase však bývalý ekonomický poradca Bieleho domu Jared Bernstein napísal do New York Times článok, kde navrhuje 5 bodov riešenia problémov na pracovnom trhu.

1.)    Menej škrtov: Znižovanie deficitu USA zabrzdilo ekonomiku a lepšia fiškálna politika by ekonomike pomohla. Je priskoro obmedzovať QE od Fedu, Fed bol doteraz jediným hráčom, ktorý sa snažil znížiť nezamestnanosť a to je málo.

2.)    Redukovať obchodný deficit: zaviesť clá na import z krajín, ktoré umelo udržiavajú svoje meny slabé. Zároveň dovoliť kupovať dlhopisy USA len tým krajinám, ktorých dlhopisy môže kupovať USA.

3.)    Viac deľby práce: namiesto 20% znižovania stavov by mohlo nastúpiť 20% znižovanie počtu odpracovaných hodín. Záťaž by sa preniesla rovnomernejšie na pracovnú silu, ktorá by mala zároveň viac voľného času, ktorý môže využiť podľa vlastného uváženia.

4.)    Vláda ako zamestnávateľ poslednej inštancie: tým sa nemyslia „sociálne podniky“ ani dotované zbytočné projekty. Ale určite existujú oblasti, kde je potrebná pracovná sila, ktorá by urobila užitočné veci (nie len verejno-prospešné práce, ale aj iné projekty), kde by vláda mohla zaplatiť pracovníkov, ktorí by tak nesedeli doma.

5.)    Viac infraštruktúrnych investícií: kým sú úroky nízke, vláda by mohla najať pracovníkov na opravy mostov a ciest (tie sú skutočne v USA v čoraz horšom stave). Nešlo by opäť len o to, že ľudia by nesedeli doma, ale lepšia infraštruktúra zlepšuje prostredie pre všetkých.

Tieto nápady znejú zaujímavo, hoci z ich implementáciou do reality môže byť trochu problém. Je fajn povedať, že škrty nie sú dobrá politika, pretože brzdia ekonomiku. Avšak škrty boli potrebné práve preto, že sa zachraňovali subjekty, ktorých príliš rozbehnutá ekonomika mohla zničiť. Nie je možné aj zachrániť automobilky aj banky a ešte mať aj nízky dlh. Treba si vybrať. Alebo škrtať neskôr. Redukovať obchodný deficit a obmedziť nákupy dlhopisov zo strany zahraničných subjektov môže síce znieť dobre, ale zavádzanie ciel môže vyvolať protireakciu, následne obchodné vojny, prepad obchodu a hrozbu eskalácie konfliktu z obchodnej vojny do reálneho konfliktu. Práve dopyt po amerických dlhopisoch pomohol americkej ekonomike znížiť úroky v ekonomike, čo určite pomohlo ekonomickému rastu. Menší import tovarov by mohol znamenať vyššiu zamestnanosť a zároveň vyšší tlak na ceny, čo by naštartovalo infláciu. Ak by rast ekonomiky bol reálne vyšší ako je inflácia a zároveň by sa znížila nezamestnanosť, mohlo by to fungovať. Pretože tak by sa začal topiť aj dlh. Otázka však znie, či by to naozaj takto dobre vypálilo. Vláda ako zamestnávateľ poslednej inštancie je zaujímavý nápad, pretože namiesto demoralizovanej pracovnej sily sediacej doma by sa urobilo kopu užitočnej práce. Hrozí tu však dotácia zbytočných projektov (hlavne ak byrokrati budú rozhodovať, čo je správne a čo nie), takže aj tu je určité riziko. Zníženie počtu pracovných hodín znamená zníženie príjmu, čo by zároveň znamenalo nižšiu životnú úroveň. Na jednej strane to značí viac voľného času (ktorý je čoraz viac veľmi vzácnym artiklom), na druhej strane nie každý sa uspokojí s nižším príjmom. Ak by sa však vplyvom väčšieho dopytu po domácej výrobe a službách začal väčší tlak na mzdy, príjmy by sa mohli dostať na porovnateľnú úroveň pri menšom počte odpracovaných hodín. Oprava infraštruktúry je určite dobrá vec, už teraz firmám rastú náklady pri preprave z dôvodu nútených obchádzok (poškodené cesty, uzavreté mosty). Treba si však dať pozor na to, aby to neskončilo ako v Španielsku, Japonsku alebo Číne, kde sa tiež hodne investovalo do infraštruktúry, ktorú následne nikto nepotreboval.

Tieto myšlienky smerujú k jednému – ochrane domácej výroby, čo môže znamenať menej zahraničného obchodu. Domáca výroba môže nahradiť tú zahraničnú za predpokladu, že doma existuje kvalifikovaná pracovná sila, ktorá vyrobí porovnateľný produkt, ktorý sa predtým dovážal zvonku. To, že sa dovážal zvonku väčšinou znamená to, že bol (je) lacnejší, alebo kvalitnejší ako domáci produkt. Na jednej strane sme si zvykli, že máme obrovskú ponuku kvalitných a lacných produktov zo zahraničia. Na druhej strane hromžíme, že nám pomaly rastú príjmy, rastie dlh aj nezamestnanosť. Opäť prichádzame k tomu, že nemôžeme mať všetko. Aj dnes si ľudia môžu vybrať, či podporia domácu výrobu, alebo kúpia zahraničný produkt. To, čo máme dnes na pultoch je často prispôsobené dopytu. Ak niekomu záleží len na cene a domáci produkt stojí o tretinu viac, môže sa stať, že domáca výroba bude značne obmedzená. A nie je isté, či vládne zásahy nenarobia viac škody ako osohu. Ale na druhej strane je dobré, že sa diskutuje o tom, ako opraviť pracovný trh. Pretože bez toho sa nám bude napredovať ťažko.

Dnes nás už nečakajú nijaké dôležité zverejnenia, na tie si budeme musieť počkať až do zajtra. Americké akcie však narušil 2-mesačný rastový trend a mohli by otestovať úroveň mesačnej priemernej ceny na úrovni 1789 (20MA). Môžeme vidieť aj začiatok väčšieho poklesu (konečne), keďže obchodníci sú po silnom raste akcií v tomto roku (viac ako 26%) motivovaní vyberať zisky možno aj skôr ako na konci roka. Hlavne keď za pár týždňov zasadá Fed a čakajú sa dobré výsledky z pracovného trhu, ktorý by mohol primäť Fed k obmedzeniu QE.