Priatelia kohézie (keď všetci chcú získať a nikto platiť)

Posledné dva dni sa v USA hlavne oslavuje, ďakuje a nakupuje (Deň vďakyvzdania a Čierny piatok) a preto sa pozornosť obchodníkov sústreďuje hlavne na eurozónu a čiastočne na pásmo Gazy.

Dnes nebude veľa dôležitých zverejnení, vlastne už ich máme aj za sebou. Nemecký prieskum podnikateľskej nálady IFO vyšiel nad očakávania, avšak na eufóriu nie je veľký dôvod. Ide o prvý rast za posledných 6 mesiacov a ekonómovia IFO varujú, že hoci to s nemeckou ekonomikou nie je tak zlé (priemyselné objednávky a export stabilné), podnikateľská dôvera a investície do biznisu sú na bode mrazu v dôsledku dlhovej krízy a stále nie je vylúčený ani záporný rast v 4Q.

Ak sme spomínali pásmo Gazy, samozrejme ide o vplyv na ropu. Tá vymazala svoje zisky za tento týždeň a očakáva, čo sa bude diať po ukončení 48h prímeria, ktoré končí dnes večer. Zatiaľ je ticho prerušované občasným preletením rakety z pásma Gazy a hovorí sa aj o zhromaždení Palestínčanov, ktorí chcú preniknúť do Izraela. Takže ešte môže byť veselo, doteraz však boli silné snahy medzinárodného spoločenstva na udržanie mieru.

Ostáva teda eurozóna, kde opäť zúri boj proti kríze, „solidarita“ a boj za vlastné záujmy. Už v pondelok by sa opäť mali stretnúť ministri financií eurozóny pod názvom euroskupina a mali by odsúhlasiť aspoň čiastočné riešenie pre pokračovanie gréckeho projektu. Avšak to by sa najskôr musela dohodnúť samotná Trojka, zložená z ECB, EK a MMF. Donedávna sme písali o rozpore medzi dvomi stranami a MMF, kde mali padnúť odpovede na dve otázky. Koľko dlhu má mať vlastne Grécko v roku 3020 (pardon - 2020) a ako dosiahnuť, aby sa plán aspoň približne plnil. Eurozóna odsúhlasila dva roky pre Grécko naviac, čím si pohnevala MMF. O tom sme už písali. Aktuálne bude MMF súhlasiť s dlhom vo výške 124% HDP v roku 2020 (pôvodne 120%) a výmenou za tento kompromis musí eurozóna nájsť €15 – 17 mld. aby sa ten dlh naozaj blížil k plánovaným úrovniam. Toto by sa malo dosiahnuť znížením úrokov pre Grécko a použitím ziskov ECB z nákupov dlhopisov – spolu €17 mld. Okrem toho sa má z EFSF použiť €10 mld. na spätný odkup gréckych dlhopisov, čím by sa mal využiť fakt, že grécky dlh sa dá kúpiť pod cenu. Toto by sa mohlo odsúhlasiť už v pondelok, ale zatiaľ nie je isté, či sa odsúhlasí všetko. Zatiaľ to však euru pomáha k rastu k novembrovým maximám.

Téma, ktorá síce nevplýva na trhy priamo ale je o to zaujímavejšia je rozpočet EÚ, o ktorom sme písali už včera, takže čísla sú známe. Novinkou je, že sa veľmi ťažko vôbec dohodne nejaký rozpočet na ďalšiu 7-ročnicu a skôr sa budú politici sústrediť na rozpočet na ďalší rok, posledný z aktuálnej 7-ročnice, teda rok 2013. Na neschopnosť nájsť konsenzus v EÚ, ktorá má 27 štátov, sme si už pomaly aj zvykli. Ale tu, pri rozpočte, najkrajšie vidieť, ako každý bojuje za seba a Európa mu je ... na tej až tak nezáleží.

Rozpočet EÚ je ohromný festival prerozdeľovania, kde sa krája koláč v objeme €1 bil. (teda 1 000 000 000 000 EUR). Peniaze sem prúdia, pretože to je zákon no a rozdeľujú sa podľa aktuálnych priorít Bruselu, resp. podľa víťazov jednotlivých disciplín lobistickej olympiády, ktorá v Bruseli funguje non-stop. O čo ide v aktuálnych rokovaniach o budúcom rozpočte? Hlavne o to, že €9 mld., ktoré tam mali prísť, neprišli (chýbali už v roku 2011 a postupne sa to nabaľovalo), že prispievatelia chcú platiť menej a prijímatelia dostávať viac. Francúzsko tvrdo obhajuje dotácie farmárom (jednotná poľnohospodárska politika je hlavne francúzsky projekt a francúzski farmári dostávajú najväčší podiel), Británia je ostro proti tomu aby rozpočet rástol tempom ako je naplánované (pričom už teraz prispieva menej ako by mala – na základe výnimky), podobný postoj má aj Holandsko a Dánsko. To čo Británii najviac vadí, sú výdavky na personál Bruselu. Tvoria 6% rozpočtu (zvyšok sú eurofondy a iné transfery). Ak sa navrhuje rozpočet na 7 rokov v objeme 1 bil., tak 6% z toho je 60 mld. resp. € 8.57 mld. ročne na platy a odmeny. A to je pri počte 754 členov parlamentu náklad €11.36 mil. ročne a teda takmer €1 mil. mesačne. Takže dávame milión EUR mesačne na každého členovaparlamentu (samozrejme v prepočte, nie priamo na výplatu), aby títo prerozdeľovali a debatovali.

Namiesto politických ťahaníc (Británia + ďalšie krajiny hovoria, že výdavky nesmú rásť takým tempom, Francúzi, že sa nesmú takto znižovať, južná Európa, že bez eurofondov nebude rast atď.) si uveďme niekoľko čísel na príklade z roku 2010. Rozpočet bol na úrovni €122 mld., najväčšia položka výdavkov bola jednotná poľnohospodárska politika, ktorá tvorí  takmer €56 mld. Táto je zložená z priamych dotácií farmárov – takmer €40 mld., rozvoja krajiny, dotácií exportu atď. Najväčším príjemcom sú Francúzi (takmer €10 mld.), v prepočte na obyvateľa sú to Íri (€380 na hlavu). Čo sa týka toho, kto získava v čistom ročne najviac, tak sú to Poliaci (€8.5 mld.), Španieli (€4.3 mld.) a Gréci (€2.5 mld.). Slovensko ročne získa €1.1 mld. v čistom. Najväčší čistí prispievatelia sú Nemci (€8.9 mld.), Británia (€5.4) a Francúzi (€5.1 mld.). To, čo je pozoruhodné je to, že v zozname najväčších prijímateľov figurujú krajiny, ktoré mali neskôr problémy s bublinami a dlhom. To je však výsledok budovateľských politík Bruselu – stimulovať, stimulovať, stimulovať. Najobľúbenejšie a najčastejšie cesty k stimulovaniu sú kohézne fondy, ktoré majú utužovať európsky ľud a stierať rozdiely medzi vyspelejšími a menej vyspelejšími oblasťami. V skutočnosti však môžu narobiť viac škody ako úžitku, dôvody sme už spomínali – v zložitom systéme sa strácajú väzby medzi prijímateľom a investorom. Pre najväčších platcov sú tie peniaze v nenávratne – idú do Bruselu, u nás sa následne objavia ako „peniaze zadarmo“, ktoré si tak aj vážime a na ich získanie sa využívajú aj pokútne praktiky. Každý však chce získať a preto sa tvrdo lobuje za navýšenie eurofondov, nedávno sme tu mali summit „priateľov kohézie“  (15 štátov EÚ + Chorvátsko) kedy premiér Fico povedal, že „verí, že spoločný hlas, ktorý zaznie z Bratislavy bude natoľko silný, že ho bude dostatočne počuť keď sa budú zostavovať konečné čísla“. Nuž počuť určite je a odkaz od sponzorov je ten, že ak sa majú uskromňovať národné rozpočty, malo by sa škrtať aj v Bruseli. Slovensko to môže tvrdo pocítiť, keďže podľa premiéra pochádza väčšina investícií na Slovensku z Fondov EÚ. Skôr či neskôr však sa budeme musieť stretnúť s realitou, pretože dnes sa obrovský objem zdrojov na Slovensku kamsi presúva (korupcia) a z veľkej časti sú tieto zdroje nahrádzané zdrojmi, ktoré Brusel tiež niekomu zobral. A hoci si predseda EK Barroso myslí, že rozpočet EÚ je tým pravým nástrojom pre udržateľný hospodársky rast, v skutočnosti to môže byť trochu inak. Ale to už možno čoskoro uvidíme.

Späť k finančným trhom. Americké akcie včera zatvorili piaty deň po sebe v zisku (v skutočnosti však len 4, včera bolo len elektronické obchodovanie), avšak ešte stále sa nedostal k úrovni 1400. Kým sa však držíme nad 1360, výhľad je rastový. Dnes ráno už vidíme výber ziskov, ktorí bol po IFO skúpený a ostávame v pásme 1390/1400, čo nevylučuje, že otestujeme suporty na úrovni 1400. Avšak trh bude čakať na pondelkovú euroskupinu a návrat amerických obchodníkov na trh. Späť v USA by už mal byť prezident Obama a debaty o fiškálnom útese môžu pokračovať. Dnes bude len skrátené obchodovanie, naplno ideme opäť v pondelok.