Európa pociťuje rekordný nedostatok pracovnej sily. Výnimkou sú južné krajiny.

V rámci včera zverejnených dát medzi podnikateľmi  v eurozóne  boli zverejnené aj kvartálne prieskumy ohľadom najväčšieho problému, ktorý brzdí rozvoj firiem. Čím ďalej, tým viac ním je to nedostatok pracovnej sily. Obzvlášť vypuklý je tento problém v Nemecku, kde  tento ukazovateľ vzrástol na 27%, čo je najviac v histórii. Spomedzi štyroch veľkých krajín eurozóny rastie tento ukazovateľ aj vo Francúzsku a Španielsku. Vo Francúzsku je s 12% druhý najvyšší v histórii (vyšší bol len začiatkom milénia) a v Španielsku dokonca najvyšší, hoci za najväčší problém označilo nedostatok ľudí len 5% firiem.

Percento podnikov v GE, FR, IA a ES, podľa ktorých je najväčším problémom nedostatok pracovnej sily

Keď sa pozrieme na úroveň eurozóny, tak pre 17% firiem je najväčším problémom pri rozvoji nedostatok zamestnancov, čo je najviac v histórii. Nízky dopyt po produktoch hlási ako hlavný problém rozvoja 19%, čo je zase najmenej v histórii. Pokiaľ to bude takto ďalej pokračovať, tak nedostatok pracovnej sily ako limitujúci faktor pri expanzii po prvýkrát predbehne nedostatočný dopyt.

Percento podnikov v eurozóne, podľa ktorých je najväčšou brzdou rozvoja nedostatok pracovnej sily (červená) a nedostatočný dopyt (modrá)

Pri Nemecku ho už predbehol. V prvom kvartáli 2018 to bolo 18% vs. 9%, čo je s odstupom najvyšší rozdiel v histórii.

Percento podnikov v Nemecku, podľa ktorých je najväčšou brzdou rozvoja nedostatok pracovnej sily (červená) a nedostatočný dopyt (modrá)

V Nemecku sa to už premieta aj do trhu práce. Najväčšie odbory v krajine, IG Metall, ktoré združujú zhruba 3,9 mil. ľudí, vyjednali vo februári najvyšší rast miezd (4,1%) od roku 1992. A to v čase podstatne nižšej inflácie (v reálnom vyjadrení to teda bude najvyšší rast za ešte dlhšie obdobie). Čiže nedostatok pracovnej sily začína tlačiť na rast miezd. To je to, čo si ECB najviac želá. Ako som však písal včera, zatiaľ sa to do inflácie nepretavuje, aby sa tak udialo, tak sa výraznejší rast miezd sa musí rozšíriť aj do ďalších krajín.

Vývoj mzdových požiadaviek odborov IG Metall (červená) a reálne dohodnutého rastu miezd (modrá)

Silný tlak na rast miezd je predovšetkým v nových členských krajinách EÚ, ktoré hlásia brutálne nedostatky pracovnej sily. V Maďarsku je nedostatok pracovnej sily hlavný problém až pri 88% podnikoch, nasledujú Malta (48%) a Poľsko (47%). ČR je na štvrtom mieste (43%) a SK na siedmom (36%). Na chvoste rebríčka sú južné krajiny – Grécko (0%), Taliansko (2%) a Cyprus (3%).

Percento podnikov v eurozóne, podľa ktorých je najväčšou brzdou rozvoja nedostatok pracovnej sily v jednotlivých krajinách EÚ (pre Írsko nie sú dáta k dispozícii)

Táto geografická rozpoltenosť pekne ilustruje, ako je trh práce v eurozóne fragmentovaný. Nebyť niektorých južných štátov, tak situácia na trhu práce v Eurozóne a EÚ je aktuálne najlepšia za posledné dekády.

PS: Prvé tri grafy sú od @Birdyword; štvrtý od @Fmirw a piaty je môj