Eurozóna nemá po francúzskych voľbách vyhrané, najväčším testom bude Taliansko

Môj dnešný komentár pre hnonline.sk

Voľby vo Francúzsku vyhral Macron a eurozóna si vydýchla. Najväčšie riziko pre ňu však aktuálne spočíva niekde inde – v Taliansku.

Z môjho pohľadu bolo francúzske riziko pre eurozónu preceňované, a to z dvoch dôvodov:

• Le Penová by v prípade víťazstva v prezidentských voľbách nedokázala pretlačiť nič cez parlament, do ktorého sa volí dvojkolovo väčšinovým systémom po obvodoch (zhruba tak ako sa u nás kedysi volili župani). Aktuálne prieskumy odhadujú v júnových parlamentných voľbách pre jej stranu 15-25 kresiel z 577.
• Podpora eura u Francúzov je aktuálne zhruba dvojtretinová, čiže ani prípadné referendum o vystúpení z EÚ/eurozóny by nemalo veľkú šancu uspieť.

Taliansko je naopak podceňované. Do roka sa v krajine majú uskutočniť parlamentné voľby. Žiadna z popredných strán síce nežiada vystúpenie z EÚ (žiadajú len zmeny v rámci EÚ), ale dve z nich – Hnutie 5 Hviezd a Liga Severu, ktoré sú v prieskumoch na prvom a štvrtom mieste a majú spolu preferencie 37-45%, sú za vystúpenie z eurozóny. Teda aspoň zatiaľ.

Vývoj prieskumov verejnej mienky za posledný mesiac (M5S- Hnutie 5 Hviezd, PD – Demokratická strana (Renzi); FI – Forza Italia (Berlusconi); LN – Liga Severu); zdroj: wiki

Ťažko povedať, ako to dopadne. Je tam viacero komplikácií – 1) ústavný súd ešte nerozhodol o volebnom systéme (očakáva sa, že rozhodne v prospech alternatívy, pri ktorej dostane väčšinový bonus len strana, ktorá bude mať nad 40%, čo pri súčasnom rozložení síl nehrozí a tak by mali byť kreslá prideľované proporcionálne); 2) Hnutie 5 hviezd zatiaľ vylučuje spoluprácu s každým; 3) Senátu ostávajú po odmietnutí referenda rovnaké právomoci ako dolnej komore. Čiže môže to v konečnom dôsledku dopadnú hocijako. Avšak šanca, že v konečnom dôsledku vznikne parlamentná väčšina podporujúca referendum o vystúpení z eura, je vyššia ako vo Francúzsku. A takisto je vyššia pravdepodobnosť, že prejde – v Taliansku je podpora eura len tesne nad 50%:

Dáva to svoju logiku. Keď Hnutie 5 hviezd a Liga Severu hovoria, že euro je klietka, tak majú čiastočne pravdu. Taliansko je dlhodobo neschopné robiť razantnejšie reformy. Veľký podiel na tom má aj svetový unikát – hornou komorou parlamentu musia prejsť zákony v rovnakom znení ako v dolnej, pričom do hornej komory sa volí iným systémom ako do dolnej, a horná komora má vo zvyku neodobriť snahy o reformy. Keďže minuloročné Renziho referendum o oslabení právomocí senátu neprešlo, tak je zmena v nedohľadne.

V Taliansku teda neboli dlhé dekády uskutočnené žiadne významnejšie reformy a tým trpí jeho konkurencieschopnosť. Aby som bol konkrétny, tak Taliansko má vysoké percento štátnych podnikov (ktoré nehospodária práve najefektívnejšie), extrémne dlhé trvanie súdnych procesov, silnú ochranu zamestnancov, vysokú administratívnu záťaž, vysokú mieru korupcie a do toho všetkého vysoké mzdy.

Pred eurom to Taliansko riešilo devalváciou meny, od kedy má euro si však už takto pomáhať nemôže. A preto, keď chce nejaký investor (aj taliansky) vytvárať nové pracovné miesta v eurozóne, tak je pre neho Taliansko v pomyselnom rebríčku na posledných miestach. Tak ako nevznikajú nové pracovné miesta, neprichádzajú ani nové, produktívnejšie technológie, ktoré by zrýchlil rast ekonomiky.

A preto životná úroveň, meraná HDP na hlavu už, dve dekády stagnuje. Keď to porovnáme So Slovenskom, tak v roku 1999 bol náš HDP na hlavu očistený o cenovú úroveň 44% talianskeho, aktuálne je to už 86% a podľa prognóz MMF by sme Talianov mali v roku 2021 dobehnúť.

Vývoj reálneho HDP na hlavu v Taliansku (v medzinárodných dolároch z roku 2010); zdroj: World Bank

Čiže Talianom euro naozaj objektívne škodí. A preto je v Taliansku väčšia pravdepodobnosť, že sa môžu k moci dostať anti-eurové a strany a takisto aj väčšia pravdepodobnosť úspechu prípadného referenda o vystúpení z EÚ. Aktuálny pokoj, ktorý je cítiť aj na finančných trhoch, je teda dočasný. Čím viac sa budú blížiť voľby v Taliansku, tým bude väčšia nervozita.

P.S.: Na záver ešte dodám, že pokojne je možné, že prípadné referendum o eure v Taliansku by mohlo priniesť pozitívne prekvapenie. A to v tom zmysle, že za euro zahlasuje väčšie percento ľudí, ako ukazujú prieskumy z eurobarometra. Z krátkodobého hľadiska by totiž Italexit pomohol len nezamestnaným, ktorí trpia tým, že Taliansku sa pri nemennom kurze meny voči Nemecku, Holandsku a povedzme aj Slovensku investori vyhýbajú. A tých nie je až tak veľa ako povedzme v Grécku.

Pre tých, čo pracujú, by odchod z eura minimálne z krátkodobého hľadiska znamenal nižšiu životnú úroveň, pretože by im vzrástli ceny. A možno aj dosť výrazne. Títo ľudia by pokojne pred referendom mohli zmeniť svoj názor. A to aj napriek tomu, že z dlhodobejšieho hľadiska by vlastná mena mohla pomôcť aj im, a to tak, že by mala potenciál do krajiny prilákať investície do produktívnejších technológií, ktoré by vytlačili nahor mzdy.