Začiatkom mája som zverejnil výsledky a backtest systémov alokácie aktív SEC, ktorý som porovnával aj so starším Q INVESTOR (alebo QI). Výsledkom zisťovania bolo, že systémy SEC síce prinášajú približne percentuálny bod ročného anualizovaného výnosu naviac, ale nie je isté, či to vôbec stojí za ďalšiu námahu. Hlavne ak jednoduchší systém SEC 1.0 (dve kritériá na výber sektoru) zaostáva len o dve desatiny percenta anualizovaného ročného výkonu za komplexnejším SEC 3.2.1 (štyri, k tomu ešte aj vážené, kritériá na výber sektoru). Na druhej strane som sa k tejto téme pre istotu ešte raz vrátil, aby som jednotlivé systémy zhodnotil podľa ďalších kritérií. A keď už máme tie majstrovstvá sveta v hokeji, nazval som to "playoff o postup do finále". 

Čo hľadám

Jedného finalistu už máme a tým je pôvodný systém QI. Dôvod - je jednoduchý, takmer polovicu jeho výnosu tvorí dividenda a výkonovo porazil akciový index aj dlhopisový benchmark (aj keď jeho pôvodným cieľom bol adekvátny výkon a nie nejaké porážanie trhu). Potrebujem skôr druhý systém do partie a ten by som chcel vybrať spomedzi systémov SEC. Víťaza budem spolu so systémom QI ďalej sledovať na kvartálnej báze a obchodovať ho v TRIM Trades. 

Čo nebudem sledovať

Nebudem sledovať volatilitu. Pokiaľ investor nemá na svojom účte páku a neriskuje trvalú stratu kapitálu (čo sa môže stať v prípade konkrétnej firmy, ale už ťažšie v prípade sektoru či dokonca široko-diverzifikovaného ETF), cenové pohyby by mu mali byť ukradnuté. Pokles cien aktív nie je pre nikoho príjemný, ale to neznamená, že emócie majú vstupovať do rozhodovania investora. Iná vec je, ak investor nakúpil diverzifikované ETF, nemá páku, ale keďže nakúpil pri historických (či dlhoročných) maximách, môže sa mu stať, že na úvod svojej investorskej kariéry si prežije prepad o sile niekoľko desiatok percent a následne bude roky čakať, kým sa vráti aspoň na úroveň vstupnej investície. Toto ale nie je o volatilite, ale o vysokej nákupnej cene. Proti tomu sa dá bojovať hedžingom a tomu sa aj budem venovať v blízkej budúcnosti. 

Čo budem sledovať

Keďže systém SEC 3.2.1 dosiahol najvyšší výkon zo všetkých, pochopiteľne nárok na postup do finále. Túto pozíciu si ale bude musieť obhájiť. Kritériá ktoré budem posudzovať: 

 - počet rokov v ktorých systém dosiahol najvyšší výkon 

 - počet rokov v ktorých systém neskončil horšie ako na druhom mieste (v úzkej špičke)

 - počet rokov v ktorých systém dosiahol najslabší výkon

 - počet stratových rokov

 - priemerný dividendový výnos

 - priemerný ročný výnos

Výsledok

Kritérium počtu ročných víťazstiev má ukázať, ako často dokázal systém "prebiť" súperov. Víťazom je systém SEC 2.1, ktorý to dokázal počas 5 rokov zo 17. 

Kritérium počtu umiestnení v užšej špičke má doplniť prvé kritérium tým, že ukazuje, nakoľko je výkon systému stabilný. Toto sa ukáže ako dôležité kritérium, ako sa ukáže ďalej nižšie. Víťazom v tejto kategórii je systém SEC 3.2.1, ktorý bol v úzkej špičke počas 10 rokov zo 17. 

Kritérium počtu najslabších rokov asi netreba vysvetľovať. Systém ktorý je častokrát "bitý" súpermi asi nie je najvhodnejším inštrumentom na vloženie prostriedkov. Víťazom je preto systém, ktorý má takýchto rokov čo najmenej. Také máme dokonca dva: SEC 3.2.1 a SEC 1.1. Systém SEC 2.1. mal síce najviac víťazných rokov, ale aj najviac slabých rokov zo systémov SEC (ešte spolu so SEC 1.0). Mimochodom, najviac slabých rokov má dlhopisové ETF LQD. To je dôkaz o tom, že dlhopisy v dlhodobom horizonte nie sú najvhodnejším inštrumentom na investovanie. Sú však dobrým doplnkom akcií, o tom niet pochýb. Zároveň sú najvhodnejšie pre tých, čo preferujú čo najvyšší príjem, resp. investujú v krátkodobejšom horizonte. 

Kritérium počtu stratových rokov je tiež veľmi dôležité, systém čo často stráca peniaze je ešte horší ako ten, čo často zaostáva za ostatnými systémami. Víťazom je opäť systém, ktorý má takýchto rokov najmenej. Tu máme zaujímavú situáciu, najmenej poklesových rokov máme v prípade systému QI a dlhopisovom ETF LQD u oboch po 2. Zo systémov SEC sú na tom najlepšie SEC 3.2.1 a SEC 1.0, ktorí majú po 3 poklesové roky zo 17. 

Priemerný ročný výnos si netreba mýliť s anualizovaným priemerným výnosom. Rozdiel ukáže jednoduchý príklad. Nakúpime aktívum za 100, prvý rok poklesne o 30% a stojí 70. Druhý rok stúpne o 30%. To však neznamená, že bude opäť stáť 100. Bude stáť 91, takže sme v strate. Priemerný výnos však dosahuje 0%. Celkový výnos je -9%, priemerný anualizovaný výnos je -4.4%. Preto sa pre porovnávanie používa priemerný anualizovaný výnos, ktorý už počíta aj s reinvestíciou výnosu a spája sa s počiatočným stavom kapitálu, nie len so stavom k predchádzajúcemu obdobiu. Najlepšie odzrkadľuje celkový výkon systému. Priemerný výkon je len doplňujúcim indikátorom. Zároveň má sklon mierne nadhodnocovať výkon systému. Víťazom sa podobne ako v prípade anualizovaného výkonu stáva SEC 3.2.1. 

Priemerný dividendový výnos ukazuje, aký veľký ročný prijem v priemere generuje systém. Víťazom sa pochopiteľne stáva LQD (dlhopisové ETF), nasleduje systém QI. Zo systémov SEC je na tom najlepšie SEC 1.1. 

Výsledky sú zosumarizované aj v nasledujúcej tabuľke (zeleným je najvyšší výkon, žltým druhý najvyšší výkon, červeným najslabší výkon).

Verdikt:

Ktorý so systémov SEC má teda postúpiť do finále? Ak zoberieme do úvahy najvyšší absolútny výkon a najvyšší priemerný výkon, SEC 3.2.1. má hneď 2 body. Ďalší bod má za najčastejší pobyt v úzkej špičke, štvrtý bod za najmenší počet slabých rokov. Spolu teda 4 body. SEC 1.0, ktorý výkonovo celkovo len mierne zaostáva za SEC 3.2.1 nezískal ani jeden bod, čo poukazuje na jeho nevyrovnané výkony. SEC 1.1 získal 2 body, SEC 2.1 získal 1 bod. Do finále tak zaslúžene postúpil systém SEC 3.2.1, ktorý obhájil svoju pozíciu danú najvyšším anualizovaným výkonom. Ukázal, že ma aj iné kvality.