[Q INVESTOR, Systémy SEC] Hedžing

Veľkí investori mi vnukli vcelku rozumnú myšlienku. Je škoda nechať portfólio klesať v čase, kedy je veľmi pravdepodobné, že pokles príde. Keďže správny investor sa nehrá na časovanie trhu, odpadá možnosť predávať aktíva pri určitých signáloch. Poplatky za častejšie transakcie by rástli a z investovania by sa stal trading. Ako to teda urobiť, aby portfólio bolo bezpečnejšie a zároveň, aby náklady na poplatky neprevýšili prínos hedžingu?

Cieľom je urobiť taký krok, aby portfólio zostalo nezmenené (v súlade s investičnou stratégiou), ale zároveň aby bolo aspoň čiastočne chránené pred poklesom cien akcií. Sú dve dostupné možnosti, nákup Put opcií na ETF SPY, alebo predaj CFD na index S&P500.

Opcie som vylúčil, pretože historicky je ťažšie vyrátať ich hodnotu (závisí od viacerých parametrov a neexistuje niečo ako historická hodnota pre konkrétne opcie). Ťažko sa dá teda historicky otestovať prínos takéhoto hedžingu. Okrem toho môžu byť aj drahšie. Keď som si vyrátaval, koľko by som musel zaplatiť nákup Put opcie, vychádzalo to na približne 8% hedžovaného portfólia. A to nie je málo. Náklady na nákup opcií pritom môžu byť aj nižšie, ak je nižšia volatilita. Lenže v čase, kedy príde signál na zapnutie hedžingu volatilita nemusí byť nízka a nákup sa môže predražiť.

Preto ostáva predaj CFD, ktorý vychádza „len“ na približne 3.4% ročne v poplatkoch na financovanie (19 centov na index na deň). Čiže na každý index S&P500 s hodnotou 1000 USD zaplatím ročne 34 USD na poplatkoch Okrem toho treba rátať s tým, že CFD potrebuje aspoň 2% krytie vlastným kapitálom. Inak povedané, ak chcem predávať CFD na index S&P500 v hodnote 1000 USD, mal by som na účte držať minimálne 20 USD kapitálu. Tieto peniaze však nie sú priamo nákladom, pretože po zatvorení pozície sa opäť uvoľnia. Ide skôr o stratu potenciálneho zisku, ktorý by tých 20 USD mohlo zarobiť. Tým sa však nevýhody končia, CFD je možné ľahko otestovať historicky, keďže spotovú cenu indexu S&P500 viem bezproblémovo nájsť.

Ak by portfólio presahovalo objem 200 000 USD, prichádza do úvahy predaj futures na S&P500, kde odpadá poplatok za financovanie. Ja som však teraz vychádzal z toho, že mám počiatočný kapitál vo výške 10 000 USD. 

Ostáva otázka, kedy hedžovať portfólio a ako. Aby som to čo najviac zjednodušil, budú tri parametre:

1. Hedžuje sa polovica akciovej zložky portfólia. Je to preto, aby náklady na financovanie hedžingu nepresiahli dividendový výnos. Zároveň nedáva zmysel mať nakúpených 10 ETF SPY v hodnote po 100 USD a predané jedno CFD na S&P500 v hodnote 1000 USD. Voči trhu by som bol úplne neutrálny a iba by som platil poplatky brokerovi. To nedáva zmysel.
2. Hedžing začína v čase, kedy nastane medziročný pokles ziskov v indexe S&P500. Sledujem 4-kvartálové zisky na medziročnej báze. Spoločnosti v indexe S&P500 pravidelne zverejňujú svoje výsledky za prechádzajúci kvartál, napríklad v 1Q2016 zverejňujú výsledky za 4Q2015. Otázka znie, je potrebné čakať až do konca kvartálu, aby sme sa dozvedeli výsledok za predchádzajúci kvartál (v tomto prípade do konca marca)? Nie, zatiaľ čo ku koncu januára zverejní výsledky len 55% spoločností (to ešte nemusí byť úplne smerodajné), na konci februára už zverejní takmer 95%, čo je takmer finálny výsledok. Zisky indexu S&P500 aktualizujem každý mesiac, takže vždy na konci druhého mesiaca výsledkovej sezóny zhodnotím, či treba hedžovať, alebo nie.
3. Hedžing končí v čase, kedy dva kvartály po sebe zaznamená index S&P500 medziročný rast ziskov. Opäť pri sledovaní výsledkovej sezóny beriem vážne až druhý mesiac, kedy už veľká väčšina zverejnila svoje výsledky. Toto znamená, že hedžing môže začať resp. končiť na prelome februára a marca, na prelome mája a júna, na prelome augusta a septembra a na prelome novembra a decembra.

Aplikácia na systém QI sa ukázala ako úplne mylný krok, čo už malo byť jasné s metodiky systému. Tá ma totiž hedžing zabudovaný v sebe. Keď sú akcie drahé, obmedzujem ich držbu. Keď sú lacnejšie, držím ich viac. „Dvojitý“ hedžing by len skomplikoval investovanie a znížil výkon systému.

Hedžing dáva väčší zmysel pri systéme, ktorý je vždy plne exponovaný voči akciám. Takže som ho aplikoval na najvýkonnejší systém SEC, teda verziu 3.2.1. a nazval som ho SEC 3.2.1 +.

Výsledok je veľmi povzbudivý. Aj po započítaní nie malých poplatkov na financovanie CFD dokázal zahedžovaný systém za 17 rokov testu zarobiť o 10% viac a priemerný anualizovaný výkon zvýšiť z 8.25% na 8.87%.