Ako som prisľúbil v rozšírenom backteste systému alokácie aktív QI, začal som sa zaoberať vyberaním najvhodnejších sektorov. Pôjde o dlhodobejší proces, preto som nechcel mrhať časom zbytočne a potreboval som sa uistiť, či vôbec má výber sektorov zmysel. Či dostanem za extra námahu odmenu.

Kritériá výberu

Na úvod som zadal tak triviálne kritériá, ako to len bolo možné. Ziskový výnos (teda pomer ziskov a ceny) mal byť čo najvyšší a za posledný rok mala byť vyplatená nejaká dividenda. Zisky som rátal vždy 3-ročný priemer, aby som odstránil zbytočnú volatilitu. Platí, že čím je ziskový výnos vyšší, tým je cena aktíva relatívne nižšia. Ziskový výnos je vlastne obrátením známeho indikátora P/E. Čím vyšší výnos, tým nižšie ocenenie aktíva. Ak je P/E spoločnosti 15, ziskový výnos je 1/15 teda 6.6%. Ak je P/E 10, ziskový výnos je 1/10 teda 10%. Ďalšie kritérium „nejakú“ dividendu som myslel tak, že výplatu 0.01 USD raz za päť rokov nepovažujem za dividendu. Stanovil som preto pravidlo, aby výška dividendy bola aspoň 0.05 USD za posledných 12 mesiacov. Dôvodom je fakt, že technologické spoločnosti na začiatku nultých rokov nevyplácali dividendu a zvykli urobiť to, že vyplatili 0.01 USD aby sa nepovedalo a potom zase tri roky nič. Vzhľadom na to, že som vyberal tri najlacnejšie sektory a do budúcnosti som plánoval ešte ak kombináciu s dlhopisovým ETF, realokáciu som obmedzil na jeden krát ročne, vždy na začiatku roka. Tým sa obmedzil počet transakcií na minimum.

Výsledok systému výberu sektorov (SEC)

Výsledok systému, ktorý som pracovne nazval „SEC“ ma príjemne prekvapil. V podstate od začiatku testovania (s výnimkou pár mesiacov v roku 2000) predbiehal výkon ETF SPY (Total return). Počas krízy klesal rýchlejšie ako trh (reprezentovaný ETF SPY), neskôr počas rastu akcií rástol rýchlejšie ako trh. Hneď na prvý pohľad je zjavné, že držanie troch vybraných sektorov trhu je spojené s vyššou volatilitou v porovnaní s celým akciovým indexom. To je logické. Zdá sa však, že vyššia volatilita prináša aj vyšší výnos. Výber sektorov mierne prekonal aj systém QI (7.35% ročne vs. 7.3%) a v porovnaní s trhom dosiahol o dve tretiny vyšší výkon (total return). Samozrejme, mal silnejšie aj slabšie obdobia, ale s tým musí investor rátať. Nijaký systém nemá len dobré obdobia, ráta sa dlhodobý priemer.

Kombinácia s dlhopismi (QI 2.0)

Povzbudený výsledkom systému SEC som ho zmiešal s ETF dlhopisov. Princíp bol úplne rovnaký ako pri teste QI, ale namiesto držania ETF SPY som držal len tri vybrané sektory cez sektorové ETF (ktoré tiež prinášajú dividendu). Pravidlá alokácie 25:75, 50:50 a 75:25 boli tiež úplne rovnaké. Tu samozrejme nastáva rozpor, pretože pri testovaní SEC som vždy na začiatku roka vyberal najlepšie sektory a pri testovaní QI som nerobil realokáciu na začiatku roka, ale vtedy, keď na to prišiel signál. V praxi by to znamenalo, že v prvom kroku by som sa rozhodol, koľko % kapitálu pôjde do akcií a koľko do dlhopisov. Tento pomer by sa menil na základe parametrov určených v systéme QI (teda by rozhodoval ziskový výnos akciového indexu S&P500 a výnos kvalitných dlhopisov). Vždy na začiatku roka by som sa však ešte pozrel aj na to, aké by sa mala meniť štruktúra akciovej zložky portfólia.

Ide už o trochu sofistikovanejšiu metódu, ktorá si vyžaduje viac času a väčšie poplatky na transakcie. Ak sa má každý rok realokovať akciová zložka portfólia, znamená to minimálne 6 transakcií do roka. Keďže mám stanovené pravidlo, že poplatok za transakciu nemôže prekročiť 1% objemu transakcie, potrebný objem kapitálu musí byť aspoň 36 000 USD. Akciová zložka totiž bude tvorená tromi ETF, každé jedno raz ročne kúpim a predám a zaplatím 30 USD. Aby poplatok nepresiahol 1%, objem transakcie musí byť aspoň 3 000 USD. ETF sú tri, akciová zložka teda môže mať objem 9 000 USD. A keďže minimálny podiel akciovej zložky je 25%, celkový objem portfólia môže byť aj 36 000 USD. Pri teste systému SEC som si dovolil ignorovať poplatky a pracovať so sumou 10 000 USD, aby sa výkon dal porovnávať s ostatnými systémami. V praxi by poplatky pri štartovacom kapitáli 10 000 USD odobrali 0.3 p.b. z ročného výkonu, čo len ukazuje potrebu vyššieho objemu kapitálu, alebo zníženia poplatkov.

Samotný výkon systému QI 2.0 (Kombinácia SEC a QI) bol trochu sklamaním. Až do roku 2011 to vyzeralo veľmi dobre, ale potom sa náskok stratil a až do roku 2016 bola krivka celkového výkonu v tesnom závese za QI. Priemerný ročný total return QI 2.0 dosiahol 7% vs. QI na úrovni 7.3%.

Záver

Na jednej strane je to sklamanie, na druhej strane ponaučenie. Vývoj neprináša vždy len úspechy. Kritériá výberu sektorov boli veľmi triviálne a dajú sa zlepšovať. Dôvodom, prečo QI 2.0 stratil v posledných rokoch dych je pravdepodobne výkon ETF LQD, ktorý reprezentoval dlhopisy. Ten za akciami zaostával a tým pádom „brzdil“ aj výkon QI 2.0. Ak by sme ho odstránili, výkon by bol lepší. Toto však nechcem urobiť. Dlhopisová zložka portfólia a fakt, že akcie tvoria maximálne 75% portfólia pôsobia ako stabilizačný faktor. Cestou tak nie je zvyšovať podiel akcií, ale zlepšiť kritériá výberu sektorov, aby bol ich výkon stabilnejší a vo výsledku pridal nejaký ten percentuálny bod ročného výkonu navyše. Mám niekoľko nápadov, ktoré budem testovať súbežne a uvidíme, či má výber sektorov zmysel a či nie je lepšie ostať len pri alokácii medzi akciami a dlhopismi (menšia prácnosť a porovnateľný výkon).