Keď som zverejňoval backtest systému QI 2.0, prisľúbil som, že sa pokúsim ešte o ďalšie vylepšenia. Niečo sa podarilo a inde som zase zistil, že ďalšia námaha v tomto smere už asi nestojí za to. Tu sú výsledky a skúsenosti:

Zadanie

Hlavná otázka znela, či je možné v systéme QI nahradiť pri alokácii aktív ETF SPY viazané na celý index S&P500 výberom troch sektorov, ktoré sú najlepšie. Odpoveď je samozrejme áno, ale sú tu dve sekundárne otázky: ktoré sektory sú „najlepšie“ a má to vôbec zmysel (či nárast výkonu systému vynahradí zvýšenú námahu na výber najlepších sektorov).

Metodológia a postup

Zisťovanie odpovedí na vyššie položené otázky prebiehalo v dvoch cykloch. Najskôr som vyberal „najlacnejšie“ sektory a to tou istou metodikou ako pri oceňovaní akcií. Priemerný ročný zisk za posledné tri roky v pomere k bežnej cene akcie (resp. v tomto prípade aktíva naviazaného na sektor akcií). Podmienkou bolo, aby dané aktívum vyplatilo za posledný rok aspoň nejakú dividendu (rozhodol som sa akceptovať dividendu vo výške minimálne 5 centov, pretože niektoré sektory zvykli vyplatiť proforma 1 cent a potom zase dlho nič). Neskôr som parametre rozšíril a dával dôraz aj na dividendový výnos za posledný rok a tiež rast ziskov v dlhodobejšom horizonte. Rast ziskov v dlhodobejšom horizonte znamená, že 3-ročný priemer ziskov porovnávam v horizonte 6-ich rokov. To znamená, že napríklad na začiatku testovacieho obdobia (na začiatku roka 1999) som porovnával priemerný zisk za posledné tri roky (1996 – 1998) s 3-ročným priemerom spred šiestich rokov (teda 1990 – 1992).

Aj keď sa do hodnotenia dostávalo viacero indikátorov, vždy mala rozhodujúcu úlohu cena. V systéme SEC 1.0 (SEC ako Sector) bola jediným faktorom (ak opomenieme podmienku nenulovej dividendy). V systéme SEC 1.1 mali rovnakú váhu cena a dividendový výnos. Ak došlo k tomu, že systém vygeneroval štyri spoločnosti s rovnakým skóre, tak som postupoval nasledovne: ak som mal dve prvé miesta, jedno druhé a jedno tretie, tak do výberu išli pochopiteľne prvé tri. Podobne ak som mal jedno prvé, dve druhé a jedno tretie miesto. Ak som mal však dve tretie miesta, pozeral som, ktorý sektor je lacnejší a vybral som ten. V systéme SEC 2.1 mala cena dvojnásobnú váhu pred dividendovým výnosom. Opäť, ak sa vyskytli dve tretie miesta, vyberal som lacnejší sektor. V systéme SEC 3.2.1 sa udeľovali celkovo šesť bodov, tri za najnižšiu cenu, dva za najvyšší dividendový výnos a jeden za najsilnejší rast ziskov. Opäť ak sa stretli dva sektory na treťom mieste, postupoval lacnejší.

Oproti systému QI 1.0 nastala jedna dôležitá zmena. Rebalansácia portfólia neprebiehala vtedy, keď prišiel signál, ale sektory sa vyberali vždy na začiatku roka. Dôvod je jednoduchý – snaha o vyhnutie sa zbytočne veľkému počtu transakcií. Ak by sa totiž portfólio rebalansovalo vždy keby sa zmenil o poradie na čele najlepších sektorov, začínalo by to pripomínať  skôr trading ako investovanie. A to nie je cieľ.

Keďže zisky aj dividendy som sledoval kvartálne, podobne som pristupoval aj k cene. Keďže som predtým mal stiahnutú databázu zatváracích cien všetkých sledovaných aktív, nechcel som ju sťahovať ešte raz (aby som mal aj otváracie ceny zo začiatku mesiaca či kvartálu) a preto som napríklad zatváraciu cenu z 31.12.1998 považoval za otváraciu cenu z prvého obchodného dňa roka 1999. V skutočnosti tam môže byť mierny rozdiel (ako sa cena zmení z večera do rána), ale vzhľadom že raz tento rozdiel znižuje nákupnú cenu a inokedy ju zvyšuje, na celkový dlhodobý výsledok to má neutrálny vplyv.

To som si potvrdil pri tom, ako som niekoľko krát kontroloval backtestované dáta. Viac krát som našiel dátový posun, alebo zlú nákupnú cenu. Celkový výsledok (sledovaný priemerný anualizovaný výkon) to ovplyvňovalo rádovo v stotinách percenta. Množstvo transakcií bolo za sledovaných 17 rokov veľa a niekoľko drobných chýb výsledok neovplyvnilo tak, aby to bolo signifikantné. A to som kontroloval úplne všetko, ku každej cene a číslu som pristupoval skepticky s tým, že môže byť chybné. Preto som okrem dvojitej kontroly pri zápise robil ešte dva krát náhodnú kontrolu čísel, prepočtov a aj zdrojových čísel. Pri takejto viacnásobnej krížovej kontrole je už pravdepodobnosť chyby relatívne nízka aj keď som sledoval kvartálne dáta za 17 rokov (68 kvartálov) deviatich sektorov (čo je 612 možností a keďže som musel sledovať aj cenu aj dividendu, mal som 1224 údajov) a z nich som musel vypočítať tri indikátory (čo robí 1836 výpočtov). Tieto som musel zoradiť tak, aby som vedel, ktoré sú tri najlepšie. Každý zo sedemnástich rokov som virtuálne držal tri sektory, ktoré dostali štyrikrát do roka dividendu. To je 204 transakcií za sledované obdobie, plus každý rok sa rebalansovalo potrfólio, čiže tri sektory sa predali a tri sa nakúpili. To je spolu s dividendami 304 transakcií, ktoré museli byť zapísané správne.  Tým pádom som vedel, aký bol výsledok každý rok. Ak som však chcel equity krivku so zmenou po mesiaci, bolo to ešte zaujímavejšie. Sledovať 17 rokov mesačnú zmenu ceny troch sektorových ETF a do hodnoty portfólia zaznamenať aj pripísanú dividendu, to už chcelo jednoduchý a zároveň presný systém, aby nevznikol chaos a chyby. Podarilo sa.

Výsledok

Výsledok prvej verzie SEC som už zverejnil minule. Otestoval som teraz aj ostatné a všetky štyri verzie som postavil vedľa seba. 

Ako je vidieť z grafu nižšie, ich výkon bol veľmi podobný bez ohľadu na „sofistikovanosť“ metodiky. Inak povedané, najjednoduchší systém SEC 1.0 bol po väčšinu času vo vedení a najkomplexnejší systém SEC 3.2.1 sa do vedenia dostal len na začiatku a potom až ku koncu v roku 2015. Systém SEC 1.1. ktorý bral väčší dôraz na dividendový výnos zase po väčšinu času zaostával.

Ak som aj zobral do úvahy najvýkonnejší systém, ktorý dosiahol anualizovaný výnos viac ako 8% (čo vôbec nie je zlé) a zmiešal ho z QI 1.0, čím som získal QI 2.1 (čiže určenie pomeru akcií a dlhopisov podľa QI 1.0 a zloženie akciovej zložky podľa SEC 3.2.1), zistil som že rozdiely medzi všetkými tromi QI sú minimálne a sú v pásme 7.3 – 7.5%. Tento rozdiel sa dokáže postarať o to, či ste po 17 rokoch investovania zarobili z úvodného vkladu 10 000 USD 33 400 USD alebo 34 200 USD. Až taký prevratný rozdiel to nie je.

Záver

Napriek tomu, že som čakal viac, výsledok sa nemôže nazvať neúspechom. Pôvodný zámer bol taký, aby sa našiel systém, ktorý nie je zložitý, zarobí adekvátny výnos a ideálne aj viac ako trh. To sa stalo, QI 1.0 prekonáva ETF SPY v anualizovanom výkone (7.4% vs. 4.5%) a aj v priemerom dividendovom výnose (3.93% vs. 1.75% alebo 2.8% vs. 2.1% ak berieme obdobie posledných piatich rokov, kedy už úroky a výnosy boli na trhu všeobecne nižšie). Ako alternatíva k tomuto systému sa ponúka systém SEC 1.0, ktorý má vyšší výkon ako QI 1.0 (8.0% vs. 7.4%), ale slabší dividendový výnos (1.87% vs. 3.93%). Na zváženie je, či sa oplatí komplikovať si život systémom SEC 3.2.1, ktorý má len o málo vyšší výkon a približne o 10% vyšší dividendový výnos. Oproti ETF SPY je to jednoznačne lepší výsledok (aj dividendový výnos má vyšší), ale oproti oveľa jednoduchšiemu SEC 1.0 je to len mierne zlepšenie, pričom počas väčšiny obdobia v rokoch 1999 – 2016 za jednoduchším SEC 1.0 zaostával.