Sú nízke ceny ropy pre ekonomiku dobré či zlé?

Dôvera rastu globálnej ekonomiky a finančných trhov je od začiatku nového roka otriasaná hlavne z dvoch dôvodov. Prvým je neustále sa stupňujúca obava o spomaľovanie čínskej ekonomiky, čo zároveň predstavuje hrozbu nižšieho celkového globálneho rastu a druhým dôvodom je pokles cien hlavných komodít a predovšetkým ropy.

Nie všetci ekonómovia a analytici však zastávajú názor, že súčasná situácia na trhu je taká kritická, ako sa môže javiť. V tejto analýze vám ukážeme niekoľko grafov, na základe ktorých možno usudzovať, že s čínskou ekonomiku to v tomto roku nebude až také zlé ako sa mnohí domnievajú a zároveň že negatívny dopad nízkej ceny ropy môžu nakoniec prevýšiť pozitíva plynúce z jej nižších úrovní.

Známky ekonomického spomaľovania?

Jedným z najpoužívanejších indikátorov celkovej ekonomickej aktivity je index PMI. Ako môžeme vidieť na prvom grafe, úroveň globálneho PMI síce v priebehu minulého roka mierne klesla, no počas decembra bola jeho hodnota konštantná s tempom rastu globálneho HDP (okolo úrovne 3%). Predbežné prieskumy na január 2016 zároveň nasvedčujú tomu, že výsledok za minulý mesiac bude podobný (alebo len mierne slabší).

Pokles finančného a komoditného trhu je však len ťažko vyhodnocovať z pohľadu prichádzajúcich ekonomických dát. Preto sa teraz pozrime na ďalší graf, ktorý porovnáva úroveň indexu globálneho PMI a medziročnú zmenu cien aktív (podľa indexu MSCI).

Vidíme, že robiť závery, že pokles akciového trhu automaticky signalizujú recesiu (pokles indexu PMI pod úroveň 50) môže byť trochu unáhlené. Podľa posledných ekonomických dát sú známy globálnej recesie naozaj len minimálne a vidíme že prepad cien akcií máva len zriedkakedy taký veľký dopad aj na reálnu ekonomiku.

Je panika okolo Číny je prehnaná?

Ako je to teda v súčasnosti s čínskou ekonomikou? Na ďalších grafoch si ukážeme, že momentálna panika okolo spomaľovania rastu čínskej ekonomiky je dá sa povedať tak trochu prehnaná. Podľa oficiálnych dát z Číny dosiahol rast čínskeho HDP v roku 2015 úroveň 6.9%, čo je síce najslabší výsledok od roku 1990 a navyše sa na trhu špekuluje, že rast druhej najväčšej ekonomiky sveta mohol byť v skutočnosti ešte omnoho nižší. Napríklad spoločnosť Capital Economics na základe svojich vlastných analýz ekonomickej aktivity Činy (na grafe krivka China Activity Proxy) odhaduje, že rast mohol byť len niekde na úrovni 4.3%. No ešte aj takýto výsledok by bol hocikde inde vo svete  považovaný za veľmi slušný ekonomický rast.

Už v minulosti bolo viac menej zrejmé, že čínska ekonomika nedokáže udržiavať dvojciferné tempo ekonomickej expanzie, keďže sa kapitál začal postupne presúvať viac na západ. Jej spomalenie bolo jednak neodvratné, nakoľko ekonomika „dozrievala“ a zároveň aj žiaduce na úkor posunu od investícií k spotrebe.

Takisto si treba uvedomiť, že spomaľovanie čínskej ekonomiky nie je žiadnou „novinkou“. Ako vidíme na grafe, Čína dosiahla svoj vrchol  v roku 2007 a po tom ako sa pozviechala po doznení globálnej finančnej krízy, od roku 2011 sa nachádza v klesajúcom trende. To však ekonomikám rozvinutých krajín nezabraňovalo, aby naďalej pokračovali v raste a aby sa celkový globálny rast stabilizoval. Tým, že čínska ekonomika je po USA druhá najväčšia na svete, tak aj napriek jej postupnému spomaľovaniu môže stále v globálnom ponímaní každý rok značne zvyšovať globálny dopyt a podieľať sa na raste svetovej ekonomiky veľmi výrazným podielom.

Ak by sme nárast čínskeho HDP za minulý rok merali v čínskych juanoch pri konštantných cenách z roku 2008, vidíme že hodnota za posledný rok bola prakticky rovnaká ako v roku 2007. A to aj napriek tomu, že tempo rastu sa znížilo o viac než polovicu (z 14.2% na 6.9%).

Čo sa týka oslabovania čínskeho juanu voči USD, aj na to sa treba pozerať z tej správnej perspektívy. Zatiaľ čo sa trhy obávajú, že čínske autority sa cielene snažia čínsku menu globálne oslabiť , v realite je kurz juanu vážený zahraničným obchodom stále  stabilný.

Samozrejme, že určité relevantné dôvody na obavy o čínsku ekonomiku predsa len existujú, no tie sú spojené skôr s vysokou a naďalej rastúcou zadĺženosťou krajiny. Na základe vyššie spomenutých skutočností ale môžme zhodnotiť, že čínska ekonomika určite nekolabuje. Naopak, namiesto jej ďalšieho spomaľovania spoločnosť Capital Economics predpokladá, že rast Číny v priebehu tohto roka bude stabilný.

A čo nám napovedajú súčasné ceny komodít?

Ak by sme sa len zbežne pozreli na tento graf, môže sa zdať, že svetová ekonomika čelí bezprostrednému riziku recesie. Naposledy  boli ceny komodít takto nízko v časoch globálnej finančnej krízy. Uvedomme si však, že globálnej finančnej kríze a následnej recesií v roku 2009 práve naopak, predchádzal prudký nárast cien komodít. A navyše, v minulosti sme zažili viacero období, kedy nižšie ceny komodít išli "ruka v ruke" s rastom globálnej ekonomiky, ako tomu bolo napríklad v rokoch 2006-2007.

Preto radšej ako by sme sa mali snažiť zovšeobecniť dopad nižších cien komodít na globálnu ekonomiku, je dôležitejšie pochopiť to, prečo vlastne sú momentálne ceny komodít také nízke. Hnacím motorom poklesov hlavných komoditných indexov v priebehu posledného roka bol samozrejme kolaps cien ropy. Len na základe toho by ale bolo nesprávne usudzovať, že ide o známku slabej aktivity globálnej ekonomiky.

Na ďalšom grafe vidíme, že dopyt po rope sa v prvej polovici roka 2014 aj 2015 síce znížil, no celkovo za posledné roky postupne rastie slušným tempom a v druhej polovici minulého roka dokonca zrýchlil.

To čo teda stojí za poklesom cien nie je slabší dopyt, ale rapídny nárast ponuky ropy na trhu, ktorá už posledných 8 kvartálov neustále prevyšuje dopyt. To spôsobuje obrovskú akumuláciu zásob a tým pádom tlak na ďalší pokles cien.

Sú teda nízke ceny ropy pre svetovú ekonomiku dobré či zlé?

Odhliadnuc od toho, či primárnym dôvodom nízkych cien ropy je vyššia produkcia alebo slabší dopyt, výrazný prepad cien môže mať sám o sebe značné dopady na ekonomiku ako celok. Nízke ceny majú samozrejme negatívny dopad hlavne na producentov ropy, no pozitívnu stránku nižších cien vnímajú zase naopak spotrebitelia.

Ešte pred pár rokmi disponovali vďaka vyšším cenám ropy krajiny OPECu a producenti ropy ako Rusko či Nórsko veľkými prebytkami svojich bežných účtov. Pri nízkych cenách ropy však tieto krajiny zaznamenávajú straty. Z pohľadu globálnej ekonomiky sa ale rozdiel v ich príjmoch ma margo poklesu ceny transferuje na spotrebiteľov ropy, ktorí tým pádom môžu utrácať viac za iné tovary a služby, čo je v prospech celkového globálneho dopytu.

Nasledujúci graf zobrazuje úžitok z pohľadu spotrebiteľov ropy (ako percentuálny podiel na HDP jednotlivých krajín) pri poklese ceny o 10 USD. Výpočet pozostáva z celkového objemu spotrebovanej ropy v roku 2014 vynásobeného 10 USD. Tu môžeme vidieť, ktoré krajiny profitujú z poklesu cien ropy najviac. Krajiny emerging markets vrátane Číny a Indie sú vyznačené čiernou farbou.

A teraz pre porovnanie graf, ktorý na rovnakom princípe ilustruje náklady producentov ropy pri poklese ceny o 10 USD.

V súčasnosti sú nízke ceny ropy z pohľadu dopadu na globálnu ekonomiku vnímané trhom negatívne. Ale prečo je tomu tak?

Ako sme mohli vidieť na posledných dvoch grafoch, straty producentov z nízkych cien sú proporčne omnoho vyššie (v pomere ku ich zisku) ako úžitok z pohľadu spotrebiteľov. Koncentrácia strát producentov v porovnaní s rozptýlenejšími úžitkami spotrebiteľov je jedným z dôvodov, prečo sa zdá, že producenti znižujú svoje výdavky omnoho rýchlejšie a v oveľa väčšom rozsahu ako spotrebitelia tie svoje zvyšujú. A táto asymetria má negatívny dopad aj na finančný trh. Spoločnosti z energetického sektora síce predstavujú napríklad len 20% US trhu s junk dlhopismi, avšak obavy sú na strane rozsiahlych bankrotov naprieč celým energetickým sektorom, čo by finančný systém ako celok rozhodne naštrbilo.

Druhým dôvodom je magnitúda celkového prepadu ceny. Pri menších cenových výkyvoch je omnoho vyššia pravdepodobnosť pozitívneho dopadu na globálnu ekonomiku ako pri rozsiahlych poklesoch, pretože spomínaný asymetrický charakter celkového dopadu na ekonomiku v takom prípade zohráva omnoho dôležitejšiu úlohu.

Negatívny dopad nízkych cien ropy ale môže byť len otázkou času. Producenti síce zvyčajne prispôsobujú svoje výdavky rýchlejšie, no z dlhodobejšieho hľadiska pozitívny efekt zo zvýšenia výdavkov spotrebiteľov na iné tovary a služby môže všetky negatíva prevýšiť. Takže ak by sme aj počítali s tým, že ceny ropy zostanú nízke po dlhšiu dobu, v priebehu najbližších rokov by to malo byť v prospech spotrebiteľských výdavkov a globálneho rastu, aj keď tento proces bude môže trvať dlhšie ako sa pôvodne očakávalo.