Španielsko bojuje s gréckym problémom

Akciové trhy v US včera zaznamenali ďalšiu stratovú seansu. Index SP500 poklesol o 0,89%. Intradenne sa ale obchodoval v strate 1,8%. Obnova prišla pomerne skoro po otvorení akciového trhu, kedy sa býci opreli o skutočnosť, že US ekonomika nie je až tak exponovaná voči dlhovej kríze v eurozóne. Nákupy ale boli skôr technického charakteru. Včera totiž šokovala svojimi výsledkami spoločnosť McDonalds (-2,88%), prevádzkovateľ známej siete fast foodov. Firma totiž zverejnila po druhý krát slabšie výsledky v rade za sebou a tiež nemala príliš optimistický výhľad. Zisk na ročnej báze dokonca poklesol o 4%. CEO spoločnosti varoval, že sa jedná o „Viac než len európsku chrípku“. Pokles spotrebiteľskej dôvery totiž vidia aj v iných regiónoch. Silný dolár tiež uviedli ako jeden z dôvodov, prečo výsledky zaostali za očakávaniami. Nakoľko menšia polovica príjmov US firiem pochádza z krajín mimo US, môže mať eurokríza negatívny vplyv na firmy práve cez tento kanál.

Moodys mení výhľad Nemecka, Holandska a Luxemburska

Dlhová kríza včera zasiahla aj oveľa hlbšie než len cenu akcií firmy so štvrtou najhodnotnejšou značkou na svete (podľa BrandZ za rok 2011). Ratingová agentúra Moodys včera znížila stabilný výhľad Nemecka, Holandska a Luxemburska na negatívny. Výhľad Fínska ostal ako jediný stabilný, na rating Rakúska a Francúzska sa agentúra pozrie o pár mesiacov neskôr. Dôvody zníženia ratingu boli dva: rastúca pravdepodobnosť odchodu Grécka z eurozóny a následky tohto kroku na Španielsko a Taliansko; a prípadná nutnosť väčšej pomoci pre Španielsko a Taliansko aj v prípade, že by Grécko v eurozóne ostalo. Pretože bohaté krajiny majú vyššiu schopnosť absorbovať straty, pripadla by na ne väčšia časť bailoutového koláča.

Fínsko ako jediné AAA

Fínsko je tak jedinou krajinou, ktorá má z krajín eurozóny najvyšší rating od všetkých troch agentúr a k tomu aj stabilný výhľad. Tvrdý fínsky postoj a prípadná alternatíva „pozrieť sa po všetkých možnostiach“ vrátane vystúpenia z eurozóny a hlavne kolaterál za pomoc španielskym bankám a Grécku urobila z Fínska ostrov stability a výnosy na fínskych pokladničných poukážkach ostávajú záporné.

Francúzsko: Bližšie k jadru alebo periférii?

Záporné ich má aj Francúzsko a pohybujú sa tak na rekordných minimách. 10-ročnévýnosy na francúzskych dlhopisoch v piatok dosahovali 2,14%. Paríž je tak tiež ostrovom bezpečia, no fundamenty na to príliš neukazujú. Priemerná miera nezamestnanosti vo Francúzsku (9,7%) je bližšia k Taliansku (10,1%) než k Nemecku alebo Holandsku (5,5%). Pomer dlhu k HDP by mal tento rok dosiahnuť takmer 90%, kým v jadrových krajinách (Nemecko, Holandsko a Fínsko) je nižší o 12, 20 a 40 percentuálnych bodov. Krajina má tiež deficitný bežný účet platobnej bilancie oproti prebytku v prípade jadrových krajín. Deficit na úrovni 2% je porovnateľný so Španielskom alebo Talianskom. Takže fundamentálne Francúzsko do jadra nepatrí, no trhy ho tam majú. Uvidíme do kedy.

Madrid nemôže zachraňovať regionálne vlády

Kým sa ale francúzska dlhopisová dilema vyrieši, horí pálčivý problém s názvom Španielsko, kde len pár dní po schválení pomoci pre banky od euroskupiny začínajú naťahovať ruky aj jednotlivé regióny. Výnosy na španielskych 10-ročných dlhopisoch preto presahujú úroveň 7,5%. Poďme sa ale bližšie pozrieť na tento problém. Španielsko je z hľadiska regionálnej politiky rozdelené na 17 autonómnych oblastí. Tie za posledné tri roky zdvojnásobili svoj dlh, kedy sa snažili stimulovať kde sa dalo. Španielske zákony ale zakazujú centrálnej vláde zachraňovať regióny, podobne ako aj Maastrichtská zmluva zakazuje záchrany krajín v rámci EU. Španielsko sa ale už ocitlo v situácii, kedy muselo problémy regiónov riešiť. Keď na začiatku januára tohto roka Valencia nemala zdroje na splatenie úveru Deutsche Bank, centrálna vláda posunula financovanie pre Valenciu o 10 dní skôr, aby mala regionálna vláda na splatenie úveru v objeme 123 mil. eur. Po tomto probléme sa centrálna vláda rozhodla stanoviť strop pre deficity rozpočtov na 1,5%. Reakcie ale boli rozporuplné. Najviac problémov mala opäť Valencia, ktorej výnosy na dlhopisoch sa pohybujú okolo 20% a preto aj bola prvým regiónom, ktorý požiadal o pomoc.

Ku decembru 2011 mali regióny, ktoré tvoria až 50% výdavkov verejného sektora, dlh 140 mld. eur, čo je 13,1% celkového dlhu Španielska. V roku 2008 to bolo len 6,7%. V 10 regiónoch pomer dlhu k HDP prekonáva úroveň 10%, v roku 2008 to bolo len v dvoch regiónoch. Najzadlženejšie Katalánsko má pomer dlhu k HDP na 20,7%, výnosy na dlhopisoch dosiahli v júni 10%.

Španielsko bojuje s gréckym problémom

Problémová Valencia má už neinvestičný rating a v marci nedokázala predať dlhopisy v objeme 1,8 mld. eur. Trhy vedia, že regióny budú musieť byť vládou zachránené, no vláda nemá páky na to, aby zmenila ich chod. Podľa súčasnej legislatívy sú totiž vlády autonómne. Otázkou je aj to, aké technické prevedenie vláda zvolí na túto záchranu, nakoľko ako sme už písali, záchrany centrálnou vládou sú zakázané. Takže aj keď bude Valencia zachránená, trhy jej nezačnú veriť viac. Stále na jej čele budú tí istí rozhadzovační politici. (Nepripomína nám to Trojku a Grécko?) Preto bude len centrálna vláda zodpovedná za dlh nezodpovedných krajín. A takto sa dôvera nezískava.

Výhľad na dnes

Zníženie výhľadu ratingu pre Nemecko, Holandsko a Luxembursko dnes nemá na euro výraznejší vplyv, rovnako ani slabé dáta PMI výrobného sektora z Nemecka a Francúzska. Služby síce boli v eurozóne lepšie, no stále sú v pásme kontrakcie. Aktuálne euro vyčkáva s ďalším pohybom, no celkový výhľad je klesajúci v očakávaní poklesu 1,1870.