Eurokríza: To be continued...

Morgan Stanley nevidí Facebook ako raketovú spoločnosť

Akciové trhy v US včera zaznamenali slušné prírastky. Oporou bol hlavne energetický sektor, kedy sa cene ropy podarilo odraziť vyššie. Nie všetkým akciám sa ale včera darilo. Spoločnosti Facebook včera uplynula tzv. quiet period, počas ktorej sa nemôžu analytici firiem, ktoré nejaké IPO upisovali, vyjadrovať k emitentovi. Najsledovanejší bol názor banky Morgan Stanley, ktorá bola vedúcim upisovateľom emisie. Firma síce dala akcii rating outperform, no cenový cieľ stanovila len na úrovni 38 USD, čo je IPO cena. Nevidia tak priestor na rast akcie, čo je smutná správa pre investorov. Akcie spoločnosti včera poklesli o 2,63%.

Manipulácia Liboru môže vyjsť Barclays draho

Včera sa darilo aj finančnému sektoru, no temný tieň nad neho priviali regulátori UK a US, ktorí pokutovali britskú banku Barclays za manipulovanie referenčnej medzibankovej úrokovej sadzby LIBOR. Celková pokuta pre banku dosiahla 290 mil. GBP, čo je rekordná pokuta. Banka totiž cielene do koša bánk uvádzala nesprávne dáta. Dôvodom bolo zakryť skutočnú finančnú pozíciu banky. Nižšími medzibankovými sadzbami vyzerala banka zdravšie. Zároveň nižšie kotácie Liboru banke vyhovovali pri jej obrovskej derivátovej pozícii a nevyhovovali protistranám. A tu sa banka vystavuje veľkému riziku. Ak bola medzibanková sadzba zmanipulovaná, mohla by banka čeliť obrovskej žalobe, kde sa už nebudeme baviť o miliónoch libier a dolárov. K 1Q 2012 mala banka na svojej knihe úrokové deriváty v nocionálnej hodnote 35,5 biliónov GBP. Podľa spoločnosti Cenkos by si mala banka na prípadné súdne spory odložiť niekoľko miliárd dolárov. Akcie banky Barclays dnes v Londýne klesajú o 4,20%.

Hlavnou témou tohto týždňa je prioritne summit EU, ktorý bude dnes a zajtra v Brusseli. Včera ešte trh v kútiku duše čakal aspoň nejaké náznaky riešenia, no asi sa ich nedočkáme. Ale pekne po poriadku.

Bilancia riešení krízy: eurovaly a záchrana Grécka

Eurozóna sa pripravuje na ďalší veľký summit, ktorého cieľom je kúpiť si od trhov ďalší čas na ďalšie summity, na ktorých by mohli padnúť plány, ako naplánovať nejaký plán riešenia. Takto totiž v pohľade do spätného zrkadla vyzerá celá eurokríza. Ak si odmyslíme plány núdzového riešenia situácie v podobe záchrany Grécka, boli jedinými riešeniami EFSF a ESM, fiškálny pakt a grécke PSI. To posledné ale prinieslo viac problémov než pozitív a fiškálny pakt len prináša Maastrichtské kritériá v novom šate. Takže bilancia eurokratov nie je príliš pozitívna. Stále len čakajú na to, čo sa pokazí, aby následne rokovali o tom, kto a ako zaplatí sanáciu. Príkladom je Írsko a záťažové testovanie bilancií írskych bánk, ktoré bolo totálnou fraškou. Takže čo potrebujeme na to, aby sa riešenia stali oveľa rýchlejšie? Odpoveď je jednoduchá. Veľkú krízu. Takú, kedy už bude skutočne všetko na spadnutie a vtedy sa snáď ukážu politici ako lídri a začnú niečo riešiť.

V skutočnosti existujú len dve riešenia. Fiškálna únia so všetkým, čo k nej patrí, alebo rozpad eurozóny.  Fázu, že nejako sa veci dajú do poriadku, sme si skúsili v období do roku 2008. Nefungovalo to.

Integračný maratón

Plány nového fungovania EU sú tu už dlhšie. Malo by prísť k hlbšej ekonomickej, fiškálnej a politickej integrácii. Doteraz ale nemajú žiadne časové ohraničenie. V utorok eurokomisár Šefčovič povedal, že deadline pre najťažšie fázy integrácie sú v rozsahu päť až desať rokov. Takže eurozóna, v ktorej zo sedemnástich krajín požiadalo v priebehu dvoch rokov o pomoc päť, má  v najlepšom prípade ešte päť rokov k dosiahnutiu procesu integrácie? Finančné trhy asi nebudú toľko čakať a teória veľkého tresku asi dostane prednosť. Len aby to nebol veľký výprask.

Zároveň si je potrebné uvedomiť to, že fiškálna únia, bez (pre jadro drahej) transferovej únie, neodstráni problémy okrajových krajín s konkurencieschopnosťou. Ak totiž všetky krajiny v rovnakom pomere znížia cenu práce, konkurencieschopnosť v rámci eurozóny sa nezmení. Zmení sa len smerom von z eurozóny.

Monti blízko kapitulácii

Eurozóna súrne potrebuje riešenia, no tie sú vždy nákladné. Svoju frustráciu z vývoja už vyjadril taliansky premiér Monti pre agentúru AP. Taliani sú nespokojní s tým, že ich snaha nie je docenená a táto situácia by mohla priviesť nové politické sily, ktoré povedia: „Pošlime európsku integráciu, euro, alebo tú alebo tamtú krajinu do pekla.“ To by bolo podľa Montiho pohromou pre celú EU. Politické otázky a národná zvrchovanosť tiež nedovoľujú prejsť jednoducho k vyššiemu stupňu integrácie. Takže čo nám ostáva? Stále status quo s ďalšími summitmi, ďalšími záchranami a slabším eurom a čakanie na veľký problém vo veľkej eurozóne.

Späť k summitu. Témy aktuálneho dvojdňového stretnutia  sú štyri:

1.    Banková únia – V tejto oblasti pokračujú v teoretickej rovine politici veľmi dobre. Hovorí sa o dohľade nad bankami zo strany ECB, o spoločnej ochrane vkladov a o schéme určenej na prípadné riešenie pádov bánk. Ich následky by mal riešiť ESM
2.    ESM a EFSF – Stále nepadla dohoda o tom, či budú tieto inštitúcie nakupovať dlhopisy zo sekundárneho trhu, či budú  rekapitalizovať banky alebo či budú v pohotovosti pre prípadnú záchranu krajín. Zároveň sa má riešiť aj seniorita ESM. Už ale včera padli vyjadrenia, podľa ktorých sú toto otázky, ktoré budú riešené na júlovom summite.
3.    Iniciatívy rastu – Toto je jediná oblasť, kde majú politici jasno. Dohodli sa na stimuloch v objeme 1% HDP eurozóny. Kde ale budú smerovať, sa nevie.
4.    Dlhodobá vízia EU – Ide o najzaujímavejšiu časť, kde podľa návrh Van Rompuya má byť vytvorený úrad Európskeho ministra financií, ktorý by mohol vetovať rozpočty jednotlivých krajín. Zároveň Európsky parlament by mal právo navrhovať zákony a tiež prezidenta Európskej komisie by volili priamo občania.

Z hľadiska dlhodobých horizontov sa má o štvrtom bode hovoriť v decembri, o druhom v júli pri štarte ESM a tretí bod je vlasten schválený. Takže čo ostáva? Jedine dohoda o bankovej únii. Ide ale o veľmi komplexnú tému, na ktorú si budú musieť politici ešte viac krát „sadnúť“.

Preto je sklamanie zo summitu reálne. Dnes už aj zdroje blízke nemeckej vláde povedali, že „Detailná dohoda o bankách EÚ a dohľade nad nimi je na tomto summite nepravdepodobná.“ Takže aj posledná nádej zhasla. Euro sa preto právom obchoduje pri suporte 1,2440. Pod ním má pár otvorený priestor k 1,2280, čo sú tohtoročné minimá. Zmenu asi neprinesú ani dáta z US v podobe nových žiadostí o podporu v nezamestnanosti. Takže výhľad sa mení zotrvaním pod 1,2240 na klesajúci.