100 tisíc pracovných miest na Slovensku do roku 2020 nie je nereálnych

Od víkendového predstavenia tretieho sociálneho balíčka vládneho Smeru sa vedie polemika o tom, či je Slovensko do roku 2020 schopné vytvoriť 100 tis. pracovných miest. Z môjho pohľadu to možné je, a to bez ohľadu na to, kto bude vládnuť (aby si náhodou niekto nemyslel, že tu robím niekomu kampaň :). Je to síce optimistický predpoklad, ale nereálne to nie je. A to už len z jedného dôvodu – 100 tis. pracovných miest vzniklo na Slovensku počas posledných dvoch rokov (presnejšie medzi Q3/2015 a Q3/2013 vzrástol počet pracujúcich osôb o 100,4 tis.):

Počet pracujúcich osôb (v tis.), zdroj: Slovstat:

Tento vývoj pripisujem predovšetkým oživeniu ekonomiky eurozóny, vláda si podľa mňa prisvojuje väčší podiel, ako v skutočnosti má. Keď to teda bolo možné za dva roky, tak nie je nereálne povedať, že by sa to isté mohlo dosiahnuť za štyri či päť rokov (nepochopil som, či bol myslený začiatok alebo koniec roka 2020). Keď počítam do roku 2020 s nezmenenou pracovnou silou, teda ekonomicky aktívnym obyvateľstvom, tak by 100 tis. nových pracovných miest stlačilo mieru nezamestnanosti k úrovni 7 % (OECD dokonca predpokladá jemný pokles pracovnej sily od roku 2016 kvôli demografickým zmenám, pokiaľ by sa naplnil tento scenár, tak by to znamenalo ešte nižšiu mieru nezamestnanosti). Môže vôbec klesnúť miera nezamestnanosti na Slovensku tak hlboko? Koncept NAIRU (miera nezamestnanosti, pri ktorej začína zrýchľovať inflácia) tomu veľkú šancu nedáva. V roku 2014 odhadlo OECD pre Slovensko NAIRU cca. na úrovni 13 %. Táto miera by mala odzrkadľovať takú úroveň nezamestnanosti, pri ktorom začína trh práce pociťovať nedostatok pracovníkov a boj firiem o nich začne tlačiť nahor platy a aj infláciu. Súčasný vývoj (a to nielen na Slovensku) ukazuje, že NAIRU je buď zlý koncept, alebo že je chyba v metodike kalkulácie, pretože miera nezamestnanosti na Slovensku dosahuje podľa Eurostatu 10,7 % a po inflačných tlakoch ani chýru ani slychu. Jadrová inflácia dosiahla v októbri 0,4 % a okolo tejto úrovne sa pohybuje zhruba 2 roky, headlinová inflácia dokonca ukazuje -0,5 %. Takže áno, nezamestnanosť môže isť tak nízko, aj keď odhad NAIRU pre Slovensko hovorí niečo iné. Takisto to naznačuje aj miera nezamestnanosti v ostatných postsocialistických ekonomikách EÚ, ktoré od tej Slovenskej až tak odlišné nie sú. Česko, Estónsko, Maďarsko, Rumunsko a Poľsko majú v súčasnosti mieru nezamestnanosti do 7 %. Samozrejme sú tu aj dôvody, prečo je 100 tis. miest za 4-5 rokov optimistický predpoklad. Sú to minimálne tieto:

Pracovné právo: Slovensko je v rebríčku Global Competetivness Report 2015-2016 na chvoste v kategórii flexibilita trhu práce (120 miesto zo 140, za nami sú z EÚ už len Belgicko, Slovinsko a Taliansko). To znamená, že zahraniční investori sa tu donekonečna hrnúť nebudú, resp. ich príchod bude závisieť od stimulov, ktoré zase zaplatia domáci podnikatelia, čo zase zhorší podmienky pre zamestnávanie im.

Slabá infraštruktúra v regiónoch s vyššou mierou nezamestnanosti: Na Slovensku je viacero regiónov, kde je problém prilákať investorov kvôli slabej infraštruktúre, a to nie je niečo, čo by sa do roku 2020 malo výrazne zmeniť.

Nízka ochota sťahovať sa/dochádzať za prácou: V pre investorov výhodných lokalitách sa časom vyčerpá dostupná kvalifikovaná pracovná sila (niektoré regióny to už pociťujú teraz) a Slováci patria v EÚ na chvost rebríčka v ochote dochádzať za prácou/sťahovať (nepodarilo sa mi teraz nájsť zdroj, ale v minulosti som minimálne dva grafy, kde bolo Slovensko v tejto kategórii na chvoste). Je pritom naivné myslieť si, že investori budú vo veľkom chodiť za nimi, najmä do regiónov so slabšou infraštruktúrou. (Viaceré výskumy naznačujú, že táto neochota súvisí s vlastníctvom rezidenčných nehnuteľností, kde Slovensko patrí na špičku v EÚ)

Problémy so zamestnávaním rómov: Toto slovenské špecifikum, ktoré sa do roku 2020 určite nevyrieši, zvyšuje minimálnu mieru, kam môže nezamestnanosť klesnúť. (Dodám však, že nezamestnanosť pod 7 % majú Rumunsko aj Maďarsko, ktoré čelia podobným problémom)

Závislosť od vývoja ekonomiky v eurozóne: Keď sa opäť niečo pokašle, tak s tým na Slovensku nikto nič nespraví. Zatiaľ to tak nevyzerá, ale do roku 2020 je ďaleko. Hoci sú prítomné tieto negatívne faktory, tak pri priaznivej konštelácii hviezd je 100 tis. pracových miest dosiahnuteľných. Ostatne, mnohé z týchto faktorov sú prítomné aj v iných postsocialistických krajinách, kde je miera nezamestnanosti podstatne nižšia. Kde je dno pre slovenskú mieru nezamestnanosti ešte nebolo kedy otestovať. Zatiaľ jediný pozitívny cyklus pre slovenský trh práce zastavila v roku 2008 globálna kríza, vtedy sa pokles miery nezamestnanosti zastavil na úrovni 8,7 %. (pričom za 8 rokov tohto pozitívneho cyklu vzniklo takmer 400 tis. pracovných miest). Minimálne pre najbližšie mesiace je výhľad pre trh práce pozitívny, jednak kvôli pokračujúcemu oživeniu v eurozóne a zároveň aj kvôli ďalším ohláseným investíciám (Land Rover a subdodávatelia, plus píše sa aj o ďalších). Je pravdepodobné, že v budúcom roku sa miera nezamestnanosti pozrie pod úroveň 10 %.