Recenzia: Veľká Stagnácia (Tyler Cowen)

Keďže som v podovolenkovom móde, tak môj prvý post po dlhej dobe bude recenzia knihy. Osobne považujem Tylera Cowena za jedného z top súčasných ekonómov. A to už len kvôli tomu, že na rozdiel od väčšiny ďalších ekonómov 1) sa nestará do politiky a 2) dokáže veci vysvetliť polopatisticky pre každého. Jednou z jeho zásadných téz, ktorá ho odlišuje od väčšiny, je že sa nachádzame v ére veľkej stagnácie, keďže sme značnú časť nízko visiaceho ovocia obrali zo stromov a v súčasnosti oberáme to ťažšie dostupné ovocie. Samozrejme, nie je to o ovocí, ale je to metafora pre ekonomický rast, ktorý sa pri „ťažšie dostupnom ovocí“ dosahuje ťažšie. A práve o tomto je jeho krátka kniha Veľká Stagnácia (má menej než 100 strán vo formáte A4). Kniha je predovšetkým o USA, takže sú v nej aj americké špecifiká, ktoré sa svet ako celok aplikovať nedajú. Zdrojmi nízko visiaceho ovocia v minulosti (dajme tomu od priemyselnej revolúcie do 70 rokov, odkedy výrazne spomalil rast mediánového reálneho príjmu amerických domácností) boli podľa Cowena – a) technologický pokrok; b) výrazné rozšírenie vzdelania od zopár privilegovaných na takmer každého; c) pôda (takmer) zadarmo (to je jedno z tých amerických špecifík). Kombinácia týchto faktorov sa postarala o veľmi rýchly rast ekonomiky USA. V ďalších krajinách, ktoré sú na hranici technologickej krivky (teda sú zdrojom inovácií) to boli len a) a b). O veľkej stagnácii teda Cowen hovorí len v kontexte krajín, ktoré sú na hranici technologickej krivky, teda o tých najvyspelejších ekonomikách. Tie, ktoré sú za nimi, majú priestor pre vyšší rast. Ekonomikám a Česko a Slovensko, ktoré sú v druhej línii, vytvára priestor pre vyšší rast preberanie technológií, ktoré sú u nich ešte aplikované len v menšej miere a takisto aj budovanie infraštruktúry, ktorej marginálny prínos je podstatne vyšší ako pri najvyspelejších ekonomikách, ktoré sú infraštruktúrne ďaleko lepšie vybavené. Nízko visiaceho ovocia je teda u nich viac. A potom sú tu ekonomiky z tretieho sledu, ktoré majú potenciál pre ešte vyšší rast. Jednak kvôli ešte väčšej technologickej a infraštruktúrnej diere ako pri ekonomikách z druhého sledu a aj kvôli tomu, že v mnohých z týchto ekonomík je stále obrovská diera vo vzdelanosti, ktorá poskytuje ešte viac potenciálneho nízko visiaceho ovocia. Späť ale od môjho dovysvetlenia, prečo Cowenov argument platí len pre najvyspelejšie ekonomiky, ku knihe. Popredné ekonomiky však v posledných dekádach zaznamenávali rast, o akej stagnácii teda hovoríme? Cowen tvrdí, že vo viacerých aspektoch bol rast HDP nadhodnotený. A to predovšetkým pri verejných výdavkoch, zdravotníctve a školstve, kde sa do HDP počítajú administratívne náklady a nie cena, ktorú je za ne reálne niekto ochotní zaplatiť. Uvádza tam viacero príkladov, pri ktorých dostávame od týchto sektorov ďaleko menej ako reálne platíme. V posledných rokoch však vyrástol nový sektor, od ktorého naopak dostávame ďaleko viac, ako za neho platíme – internet. Kým keď si kúpime za euro banány, ktoré nám uspokoja potrebu, za ktorú sme ochotní zaplatiť plus mínus euro, tak pri internete neplatíme nič za surfovanie (keď nepočítame poplatky providerovi), ktoré nám uspokojí potreby, za ktoré by sme normálne boli ochotní platiť nemalé čiastky. Podľa Cowena je internet veľkým boostom pre „spokojnosť“ človeka, problémom je však zatiaľ slabší celoekonomický prínos ako pri predošlom nízko visiacom ovocí – jeho schopnosť generovať tržby je nižšia ako dajme tomu pri priemysle, a teda nie je až takým prínosom pri schopnosti obsluhovať dlh, a takisto v porovnaní s priemyslom tvorí podstatne menej pracovných miest ako svojho času dajme tomu priemyselná revolúcia. Celá táto teória o nízko visiacom ovocí dáva podľa Cowena odpoveď na otázku, že prečo prišla taká veľká kríza: Lebo si takmer všetky subjekty v popredných ekonomikách (vlády, firmy, domácnosti...) mysleli, že sú bohatšie, ako v skutočnosti boli. Boli totiž zvyknuté na oberanie nízko visiaceho ovocia, ktoré sa ale medzičasom vytratilo. Náznaky týchto problémov sa v predošlých dekádach riešili rôznymi stimulmi, ktoré problémy len presúvali do budúcna a tie nedávno praskli. Ohľadom budúcnosti však Cowen pesimistický nie je. Nízko visiace ovocie má podľa neho potenciál dorásť. Po prvé ešte podľa neho pozitívny vplyv internetu neskončil. Internet podľa neho jednak zvyšuje schopnosti mladšej generácie, čo v budúcnosti prinesie novú úrodu, a zároveň je do budúcna optimistickejší aj ohľadom schopnosti internetu generovať podstatne vyššie tržby. Po druhé tu máme veľkú časť sveta, kde došlo len nedávno k výraznému rozšíreniu a skvalitneniu školstva (India, Čína, JV Ázia...), čo má potenciál v blízkej budúcnosti priniesť ďalšie nízko visiace ovocie pre celý svet. Ostatne keď si predstavíme, že dnes inovácie prichádzajú z ekonomík, v ktorých žije cca. 15 % svetovej populácie, tak potenciál je v tomto smere silný. Možno sa nedokážem odosobniť od mojich sympatií ku Cowenovi, každopádne ale Veľkú Stagnáciu považujem za skvelú knihu, ktorú by si podľa mňa mal prečítať každý, kto sa zaujíma o dianie v ekonomike. Je to jednoduché, polopatistické vysvetlenie problémov a výziev, ktorým v súčasnosti čelia najvyspelejšie ekonomiky sveta (a keďže od nich vo veľkej miere závisí aj vývoj vo zvyšnom svete, tak aj celý svet). A to bez toho, aby sa zachádzalo do rôznych ekonomických modelov. P.S.: Úplne to nesúvisí s celkovou líniou knihy, ale rád by som sa ešte pozastavil nad jednou zaujímavou úvahou, ktorá sa v nej objavila. A to, že veľkosť štátu je závislá od úrovne technologického rozvoja. Väčšiu úlohu štátu umožnil napríklad rozvoj dopravy a telekomunikácií (bez ktorej by mal štát problém riešiť veci ďalej od administratívneho centra). Cowen tvrdí, že demokratickými metódami v súčasnosti nie je možné výrazne zväčšiť štát, keďže nemáme k dispozícii technológie, ktoré by to umožňovali. Opäť hovoríme o popredných ekonomikách, nie o zaostalých ekonomikách, v ktorých je štát čo sa týka príjmov a výdavkov k HDP malý. (To celkom zapadá do mojej osobnej úvahy, že keď sa vynájde niečo blízke perpetuum mobile, tak môže byť štát pokojne podstatne väčší bez toho, aby to malo výraznejšie negatívne následky).