Stratená dekáda starého kontinentu

Akciové trhy v US včera zaznamenali prvý pokles po troch dňoch prírastkov. Medvedí začiatok nového týždňa mal pôvod v slabších dátach indexu nákupných manažérov ISM z výrobného sektora, ktorý bol oveľa slabší než sa očakávalo. Zároveň stále problematické rozhovory o fiškálnom útese tiež poslali akcie nadol. Včerajší akciový kokteil: Dow Jones -0,46%, SP500 -0,47%, Nasdaq Composite -0,27%.

Riešenie fiškálneho útesu: spojenie nespojiteľného

Ešte minulý týždeň predstavil Biely dom plán riešenia dlhového stropu. Ten počítal so zvýšením daní, ktoré by počas nasledujúcej dekády mali federálnej vláde priniesť 1,6 bil. USD. Škrty výdavkov mali byť v objeme 400 mld. USD a mali prichádzať hlavne z oblasti zdravotnej starostlivosti. Republikáni tento návrh okamžite odmietli. Svoju predstavu zníženia dlhu odprezentoval včera šéf republikánov v snemovni reprezentantov Boehner. Jeho plán má presne opačné garde. 1,4 bil. USD majú priniesť škrty vo výdavkoch a 800 mld. USD majú priniesť vyššie príjmy. Plán nepočíta so zvýšením daní pre bohatých, čo si okamžite od demokratov vyslúžilo veľké nie. Obama totiž povedal, že bude vetovať akýkoľvek návrh, ktorý nebude počítať s vyššími daňami pre bohatých. Celkovo má Obamov plán aj s obmedzením výdavkov na Afganistan a Irak priniesť úsporu 4 bil. USD počas nasledujúcich 10 rokov, republikáni pri rovnakom účtovaní počítajú s úsporou až 4,6 bil. USD. Nakoľko demokrati povedali, že keď nastane fiškálny útes a budú aktivované automatické škrty, bude to chyba republikánov a tí zas povedali, že im v preferenciách minuloročné zníženie ratingu pomohlo, je možné, že dohoda o fiškálnom útese padne až v januári, kedy ekonomika pocíti efekt škrtov.

Španielske banky rekapitalizované

Španielsko včera oficiálne požiadalo o pomoc pre svoje banky v objeme 36,968 mld. eur. Pomoc by mala byť distribuovaná už v najbližších dňoch. Poskytnuté zdroje budú určené na rekapitalizáciu štyroch najväčších bánk v krajine. Nakoľko sa pôvodne hovorilo o úverovej linke pre Španielsko až v objeme 100 mld. eur a naposledy o potrebe 40 mld. USD, je potreba len 37 mld. eur pozitívnym údajom. Samozrejme otázny je ďalší vývoj španielskej ekonomiky. Pri aktuálnom raste nezamestnanosti sa môže stať, že objem nesplácaných úverov sa bude ďalej zvyšovať  a banky budú musieť byť opäť rekapitalizované. Nestalo by sa to prvý krát.

Grécky odkup dlhu vyzerá dobre

Pozitívne správy včera prinieslo aj Grécko, ktoré začalo s programom spätného odkupu dlhopisov z trhu. Väčšina bánk hodnotí prevedenie nákupov ako veľmi pozitívne, takže sa očakáva vysoký záujem investorov. Tým, že boli stanovené limitné ceny na dlhopisy, ktoré boli nad trhovými úrovňami, dokonca dostávajú investori prémiu za predaj dlhopisov. Plán určite nebude mať stopercentnú úspešnosť, no aj tak by mal pomôcť znížiť dlh krajiny. Na jeho úspešnosti totiž závisí distribúcia ďalších zdrojov zo strany Trojky. Finálne schválenie čerpania 34,4 mld. eur pomoci sa totiž očakáva až 13. Decembra, kedy bude aj ukončený program odkupu dlhu. Ak ten nebude úspešný, MMF varoval, že Grécku už ďalšie zdroje neposkytne. Takže dúfajme, že plán, ktorému sme nedávali príliš veľké šance, sa podarí.

Grécko zvyšuje konkurencieschopnosť

Znižovanie dlhu je ale len jedna stránka mince. Grécko sále potrebuje obnoviť stratenú konkurencieschopnosť. Podľa včera zverejneného reportu Bank of Greece by mala krajina svoju stratenú konkurencieschopnosť obnoviť už budúci rok. Strata konkurencieschopnosti vyvolaná rastom miezd za obdobie 2001-2009 by mala byť vymazaná za roky 2010-2013. Zvýšenie konkurencieschopnosti by malo pomôcť ekonomike v raste. Cena práce ale je len jedna stránka mince. Politická stabilita, produktivita práce, dostupnosť úverov a kvalifikovanosť zamestnancov majú tiež veľký vplyv na ekonomickom raste. A tiež by sme ich mali sledovať pri celkovom pohľade na konkurencieschopnosť.

Stratená dekáda starého kontinentu

Divergencia medzi vývojom Grécka a Nemecka sa dá pozorovať aj v širšom kontexte a to vo vzťahu Európy a US. Banka Citigroup nedávno zverejnila svoju štúdiu, v ktorej porovnala očakávania dlhodobého vývoja oboch regiónov. Tento rok by mala byť eurozóna v kontrakcii 0,4%, kým US ekonomika by mala rásť tempom 2,2%. Divergencia medzi ich rastom na 2,6% je najvyššia od roku 1993. A ešte porastie. V roku 2014 by mal tento gap dosiahnuť až 3,4 percentuálneho bodu. Budúcnosť podľa analytikov banky vyzerá ešte horšie. Kým aktuálne predstavuje HDP eurozóny až 78% HDP US, v roku 2025 klesne na 66%. Dôvod tohto vývoja je jasný. Eurozóna musí riešiť deleveraging súkromného ako aj verejného sektora, slabý bankový systém, energetickú otázku ako aj problém agregátneho dopytu, kým US má dostatok lacného zemného plynu, deleveraging súkromného sektora už značne pokročil a pracovné miesta sa začínajú vracať naspäť do US.

Výhľady UK sú tiež veľmi slabé. V roku 2017 bude reálne HDP stále 3-4% pod úrovňami z roku 2007. Stratená dekáda v japonskej podobe sa tak prejaví nielen v Grécku, ale aj UK. US ekonomika tak aj napriek tomu, že v nej vznikla finančná kríza, bude oázou rastu.

Výhľad na dnes

Spoločná mena dnes pokračuje vo svojom raste a naďalej cieli vyššie úrovne. Pokles spredov na dlhopisovom trhu a očakávania pomoci pre Cyprus, ktorá by mala ďalej minimalizovať systémové riziká v menovom bloku, podporujú rast eura. Tiež aj správy, že banka Credit Suisse bude účtovať na depozitách vo frankoch záporné úrokové sadzby pomáha euru v raste. Výhľad tak je rastový smerom k 1,3140.