Taliansko a Španielsko bojiskom eurozóny

Lepší výsledok objednávok tovarov dlhodobej spotreby za júl, ktorý pomáha zvyšovať očakávania rastu HDP za 3Q, pomohol piatok akciovým trhov raste. Ale ani rast indexu SP500 o 0,65% nedokázal zabrániť tomu, aby tento benchmark zaznamenal prvý stratový týždeň po šesťtýždňovej sérii prírastkov. Oporu k piatkovému rastu poskytli aj centrálni bankári. Krátko po začatí obchodovania totiž zverejnil člen snemovne reprezentantov Issa odpovede prezidenta Fedu Bernankeho na otázky, ktoré mu adresoval v liste. Bernanke v ňom napísal: „Existuje priestor na dodatočné kroky Fedu na uvoľnenie podmienok na finančných trhoch.“ Tieto slová spolu s pokračujúcimi správami o tom, že ECB plánuje cieliť výnosy na dlhopisoch, pomohli akciovému trhu v raste.

Šumy o ECB potvrdzujú ďalšie zdroje

Piatkové správy o nákupoch ECB priniesla agentúra  Reuters. Podľa jej zdrojov plánuje ECB predstaviť v novom programe nákupov dlhopisov aj ciele pre výnosy. Dnes sa už k médiám, ktoré o tomto novom smerovaní menovej politiky píšu, pridal aj The Wall Street Journal. Ten píše, že ECB plánuje viesť investorov smerom k určitým výnosom na dlhopisoch Španielska a iných krajín v riziku. ECB plánuje uviesť objem nákupov určených na dosiahnutie tohto cieľa... Po Telegraphe a Spiegeli tu máme ďalšie články potvrdzujúci možnosť, že ECB by mohla cieliť výnosy na dlhopisoch. Článok síce hovorí, že plán nebude predstavený na najbližšom zasadnutí ECB 6. septembra, no už Draghi povedal, že na finalizáciu potrebuje niekoľko týždňov. Nešpecifikoval presne, kedy to bude.

Grécka sa nová pomoc nebude týkať

Možnosť cielenia výnosov tu tak stále ostáva. Keď ešte na poslednom zasadnutí ECB Draghi hovoril o intervenciách na dlhopisovom trhu, podmienil ich tým, že tieto krajiny musia požiadať o pomoc. Zatiaľ spĺňa tieto podmienky Grécko, Írsko a Portugalsko. Grécku sa už „pomohlo“ cez PSI a ECB nie je veľmi naklonené pomáhaniu tejto krajine, takže Grécko z cieľovej skupiny vypadáva. Írsko sa zas už pomaly vracia na dlhopisový trh a plní všetky podmienky, takže aj pôjde vývoj v súlade s očakávaniami, Írsko tiež nebude potrebovať pomoc. A kvôli Portugalsku, nakoľko ide o veľmi malú krajinu, netreba toľko rozruchu.

Taliansko a Španielsko bojiskom eurozóny

Kto nám teda chýba? Taliansko a Španielsko. Krajiny, ktoré o pomoc nepožiadali, no pri aktuálnych sadzbách na ich dlhopisoch sa nevydržia dlho brániť. ECB, ak ešte chce kontrolovať cenovú stabilitu nad eurozónou, bude musieť zachrániť tiet krajiny. Inak sa eurozóna rozpadne. Použitie ECB na záchranu vlád sa určite nebude páčiť niektorým členom, napríklad Nemecku, takže politický boj o ECB bude veľmi tvrdý.

Ak ale Rím a Madrid požiadajú o pomoc a budú plniť podmienky, pomoc ECB nebude musieť byť nejako masívna. ECB je totiž jediný subjekt v eurozóne, ktorý tlačí peniaze a kontroluje ich cenu. Najaktívnejšia je ECB na trhu cez svoje štandardné týždňové operácie, ktoré reguluje cez svoju základnú úrokovú sadzbu (určená na cielenie týždňového Euriboru). Pohľad na vývoj sadzby Euribor a základnej sadzby ECB ukazuje, že centrálna banka dokáže len silou svojho slova cieliť túto sadzbu. Podobne to robí aj Fed. V období nadmerného rizika alebo naopak nadbytku likvidity sa síce občas centrálnym bankám nedarí sadzby cieliť a musí aktívnejšie participovať na trhu, no inak sú centrálne banky všeobecne veľmi úspešné.



A takéto niečo by ECB mohla spraviť s výnosmi rizikových krajín. Rada guvernérov by určila výnosy, za ktoré chce, aby sa na trhu dlhopisy obchodovali a ak by sa to nedialo, ECB by intervenovala. Asi by netrvalo dlho a výnosy by klesli k cieľu ECB. Všetci by totiž vedeli, že na trhu je hráč s neobmedzenou kapacitou na intervenovanie.

Výnosy by mohli byť stanovené na základe bezrizikovej sadzby nemeckých dlhopisov plus nejaká prirážka, napríklad na základe stavu deficitu a dlhu. Ku každému percentu nad Maastrichtské kritériá by išlo k tejto bezrizikovej sadzbe napríklad 10 bp. Takýto spred by odzrkadľoval stav verejných financií a teda by bol na krajiny prísny, no dovoľoval by z trhu odstrániť obavy o prípadný bankrot.

Práve obavy o bankrot krajín kvôli neexistencii garancií zo strany centrálnej banky, ktorá by „vytlačením peňazí“ zabezpečila solventnosť štátov, stojí za nedôverou v dlhopisy Španielska alebo Talianska. Odstránením týchto obáv práve cez intervenciu ECB, aj keď len na krátkom konci výnosovej krivky, je silným signálom, že centrálna banka je ochotná pomôcť.

Od zvládnutia situácie v Taliansku a Španielsku totiž bude záležať budúcnosť eurozóny. Ak „italian job“ nebude zvládnutý, riziko rozpadu eurozóny rapídne vzrastie. ECB si preto bude musieť vybrať. Buď chce byť agresívnejšia pri riešení krízy v eurozóne alebo sa bude pozerať na to, ako sa jej eurozóna rozpadá pred očami.

Výhľad na dnes

V piatok euro nedokázalo poklesnúť pod suport 1,2480, čo ešte dáva býkom šancu na rast. Slabšie výsledky nemeckého sentimentu manažérov IFO síce euru príliš fundamentálne nepomáhajú, no možnosť stimulov zo strany ECB môže na dlhú dobu odsunúť problémy eurozóny. Preto je logické, že poklesy pri eure sú skupované. Rovnako dnes na odraz vyzerá aj austrálsky dolár. Krátkodobý výhľad ponechávame ako neutrálny, no ak akcie začnú rásť, bude výhľad rastový.