Taliansko a Grécko nedokážu zlepšovať svoju konkurencieschopnosť. Aj naďalej budú pre eurozónu príťažou

Včera bol zverejnený index globálnej konkurencieschopnosti pre rok 2017 z dielne Svetového ekonomického fóra. Pre mňa je zaujímavý predovšetkým z toho pohľadu, že ukazuje, nakoľko je zadlžená periféria eurozóny schopná v dohľadnej dobre rásť, keďže konkurenčný deficit nemôžu tieto krajiny riešiť devalváciou meny, ale musia robiť reformy.

Pozrel som sa na päť periférnych ekonomík (Grécko, Taliansko, Španielsko, Portugalsko a Cyprus) plus som k nim pridal aj jednu krajinu, ktorá sa vďaka vysokej konkurencieschopnosti dokázala zo svojich problémov rýchlo vyhrabať – Írsko a aj jednu krajinu, o ktorej sa hovorí, že má viacero charakteristík periférie – Francúzsko.

Začnime pohľadom na celkový index (ktorý pozostáva z 12 subindexov a zo zhruba 100 indikátorov). Sledovaný ukazovateľ bude poradie v rebríčku, t.j. čím vyššie číslo, tým je na tom krajina horšie. V rámci periférnych ekonomík je na tom najlepšie Španielsko, ktoré sa umiestnilo na 34 mieste, za ním sú Portugalsko (42) a Taliansko (43), s väčšou medzerou nasleduje Cyprus (64) a najhoršie je na tom Grécko (87). Francúzsko (22) a Írsko (24) sú na tom lepšie ako periféria. Významný pokrok však urobil za posledný rok Cyprus, ktorý si v rebríčku polepšil o 19 miest. Mierne si polepšilo aj Portugalsko (o 4 miesta), pri zvyšných krajinách sa poradie v rebríčku menilo len kozmeticky:

Poradie v rebríčku indexu globálnej konkurencieschopnosti v rokoch 2016 a 2017

Tento celkový index však v sebe zahŕňa aj množstvo ukazovateľov, ktoré nehovoria veľa o perspektíve krátkodobého ekonomického rastu (napr. aktuálne makroukazovatele, zdravotníctvo, školstvo, inovácie, veľkosť trhu, rozvoj finančného trhu, stav infraštruktúry?). Väčšina z týchto ukazovateľov je síce dôležitá z dlhodobej perspektívy, nevypovedá však veľa o tom, ako je aktuálne schopná ekonomika rásť. A rast potrebuje periféria ako soľ. K posúdeniu schopnosti ekonomík rásť v krátkodobom horizonte používam z tohto reportu tri indikátory – kvalita verejnej správy (nakoľko a ako efektívne sa vláda stará do ekonomiky), flexibilita trhu práce (bariéry pre prijímanie/prepúšťanie) a efektivita produktového trhu (podnikateľské prostredie). Pozrime sa na to, ako sa sledovaným krajinám darí v týchto oblastiach.

Čo sa týka kvality verejnej správy (efektívnosť výdavkov, kvalita regulácií, efektívnosť súdnictva?), tak spomedzi periférnych ekonomík je na tom jednoznačne najlepšie Cyprus (49), ktorý navyše robí veľké pokroky, v tomto roku poskočil o v rebríčku o 13 miest a takmer dobehol Francúzsko (48). Na druhom mieste je Španielsko (80). Zlepšuje sa aj Portugalsko, ktoré poskočilo zo 104. miesta na 95.. Mimoriadne zlá ostáva situácia v Grécku (134) a Taliansku (135), ktoré sú v celosvetovom rebríčku na chvoste. Írsko si síce v tomto roku pohoršilo o 17 miest, zo sledovaných krajín je však stále na tom s odstupom najlepšie(29):

Poradie v rebríčku kvality verejnej správy v rokoch 2016 a 2017

Čo sa týka flexibility trhu práce (sila odborov, mzdová flexibilita, náklady na prijatie/prepustenie?), tak takisto je na tom z periférie suverénne najlepšie Cyprus (31. miesto, zlepšenie o 9 miest), nasledujú Španielsko (87) a Portugalsko (89) a na chvoste sú opäť Taliansko (112) a Grécko (113). Z „kontrolnej vzorky“ je na tom tradične zle Francúzsko (99). Írsko si v minulom roku výrazne pohoršilo, o 23 miest (40), a dostalo sa za Cyprus, oproti zvyšku je na tom však stále dobre:

Poradie v rebríčku flexibility trhu práce v rokoch 2016 a 2017

V neposlednom rade sa pozrime na rebríček efektívnosti trhov s tovarom a službami, ktorý ukazuje úroveň konkurencie, regulácií a administratívnych bariér v podnikateľskej sfére. Najlepšie z periférie je na tom opäť Cyprus (25), nasleduje Portugalsko (34), Španielsko (49) a aj v podnikateľskom prostredí sú na tom najhorší Taliani (60) a Gréci (93). Íri sú v tomto smere svetová špička (8) a Francúzi sú zhruba na úrovni Portugalska (36).

Poradie v rebríčku podnikateľského prostredia v rokoch 2016 a 2017

Záver je asi taký, že Grécko a Taliansko majú stále voči zvyšku eurozóny vysokú medzeru v konkurencieschopnosti. Španieli a Portugalci sú na tom o niečo lepšie, stále je však čo zlepšovať. Hviezdou posledného roka je Cyprus, ktorý robí mnoho opatrení na posilnenie konkurencieschopnosti a je na tom z periférie najlepšie. Čo sa týka kontrolnej vzorky, tak Írsko je patrí v eurozóne k najkonkurencieschopnsejším ekonomikám a aj preto sa dokázalo rýchlo vyhrabať z krízy. Francúzsko síce za top krajinami eurozóny zaostáva, je však na tom lepšie ako periféria (snáď s výnimkou Cypru) a ja preto sa neocitlo v takých problémoch.

Na záver si urobme menšiu skúšku správnosti – pozrime sa na to, ako stoja krajiny v celkovom rebríčku, v rebríčku pre kvalitu verejnej správy, trhu práce a podnikateľského prostredia a porovnajme ich s aktuálnym rastom ekonomiky:

Poradie sledovaných krajín v jednotlivých rebríčkoch konkurencieshcopnosti

Celkovo najnižšie sú stĺpce pri Írsku, ktoré v druhom kvartáli rástlo medziročne o 6,6%. Na druhom mieste je Cyprus, ktorý rástol o 3,5%. Zhruba niekde v strede sú Španieli (3,1%) a Portugalci (2,9%). Nasleduje Francúzsko (1,7%). A krajiny s najvyššími stĺpcami v grafe vyššie sú na tom najhoršie – Taliansko 1,5%, Grécko 0,8%. Plus-mínus to teda sedí, že tieto štyri ukazovatele ukazujú aký majú jednotlivé krajiny z krátkodobého hľadiska priestor pre rast.

Taliansko a Grécko sa teda zatiaľ v konkurencieschopnosti nezlepšujú a bez možnosti devalvácie meny to budú mať v rámci eurozóny ťažké. Bez reforiem bude ich životná úroveň naďalej rásť pomaly. Mali by si brať príklad z Cypru.