Makro: Ako (ne)bude fungovať spoluúčasť bánk na druhom balíčku pre Grécko

Tohtotýždňovou novinkou v nekonečnom gréckom príbehu je predstavenie konkrétnej podoby spoluúčasti európskych bánk na ďalšom balíčku pre Grécko. Predbežne s ním súhlasili francúzske banky a poisťovne a dnes o ňom rokujú aj nemecké finančné inštitúcie. Pokiaľ dnes Grécko schváli úsporné opatrenia, tak všetko nasvedčuje tomu, že do druhého gréckeho balíčka prispejú sumou cca. 30 mld. eur aj finančné inštitúcie. Tie budú mať podľa francúzskeho návrhu 2 možnosti, ako tak učiniť:

1. Zinkasovať 30 % zo splatenej istiny gréckych dlhopisov splatných do roku 2014 a prerolovať zvyšných 70 % do nasledovnej ozrutnej finančnej štruktúry:

Táto schéma pripomínajúca americké hypotekárne deriváty má podľa dostupných informácií fungovať nasledovne:

- Zo 100 eur, ktoré Grécko európskym bankám splatí, bude 70 eur vložených do fondu vytvorenému za účelom kolateralizácie gréckeho dlhu (SPV)
- Zo 70 eur, ktoré SPV zinkasuje, nakúpi tridsaťročné grécke štátne dlhopisy za 50 eur, a za zvyšných 20 nakúpi najbonitnejšie európske dlhopisy s AAA ratingom so splatnosťou 30 rokov (teda s rovnakou splatnosťou ako by mali mať nové grécke dlhopisy)
- Tie následne SPV ktoré následne uloží do ECB, a bude nimi garantované vyplatenie časti bankových pôžičiek Grécku splatných o 30 rokov.

Európske banky týmto síce dostanú zo svojich účtovných výkazov grécke dlhopisy, ktoré nahradia dlhopismi voči SPV. Tie však budú len do cca. 30 % kryté splatnými dlhopismi s AAA ratingom, na zvyšok sa však nevzťahujú štátne garancie, takže v prípade gréckej platbyneschopnosti tak či tak zaznamenajú straty.

Čo teda môže byť potenciálnym lákadlom pre banky? Po prvé je to zahasenie okamžitých problémov a získanie ďalšieho času na ich vyriešenie a po druhé je to možnosť zbavenia sa expozície voči gréckemu dlhu predajom dlhopisov SPV (tie budú podľa francúzskeho návrhu voľne obchodovateľné po roku 2022). Navyše pre tieto dlhopisy sa počíta s ročným úrokom 5,5 % p.a. s potenciálnym nárastom až do úrovne 8 % p.a. v závislosti od rastu HDP krajiny.

Hoci táto schéma môže byť pre viaceré banky lákavá, keďže by dostali minimálne 50 % z istiny gréckych dlhopisov (30 % ihneď a 20 % garantuje SPV), čo je spodná hranica očakávaného 50-70 percentného haircutu na grécke dlhopisy, a navyše by sa v prípade zázračného zlepšenia situácie v Grécku mohli dokonca zbaviť celej expozície, nerieši problémy gréckej solventnosti., ale len jeho financovania. A tak je len otázkou, či k haircutu dôjde dnes, alebo niekedy v budúcnosti, a kto v tom čase bude vlastniť grécke dlhopisy.

2. Prerolovať minimálne 90 % zo splatenej istiny gréckych dlhopisov splatných do roku 2014 do päťročných gréckych dlhopisov.
V tomto druhom mechanizme nečakáme veľký záujem o participáciu, pretože kým pri prvej možnosti riskujú banky len 50 % svojho splatného gréckeho dlhu, v tomto prípade riskujú až 90 %. Jediným lákadlom môže byť odloženie splátok časti dlhu o 30 rokov, čo môže znížiť refinančné náklady Grécka o 5 rokov, a zvýšiť tak pravdepodobnosť splatenia. (cca 30 mld. je však z celkového gréckeho 330 miliardového dlhu len marginálna čiastka, a tak to nie je žiaden game-changer. Jedine, že by sa európske krajiny rozhodli prerolovať svoj dlh do takisto do dlhodobých splatností)

V súvislosti so spoluúčasťou bánk na gréckom balíčku sa často skloňuje Bradyho plán, ktorý v spoluúčasti finančným sektorom pomerne úspešne reštrukturalizoval dlhopisy insolventných predovšetkým juhoamerických krajín od roku 1990, a ktorý súčasný francúzsky návrh náramne pripomína. V čom je ale rozdiel medzi Gréckom a krajinami, ktoré v minulosti na Bradyho pláne participovali, ukazuje nasledovná tabuľka, ktorá ukazuje dlh k HDP vybraných krajín v čase vydania „Bradyho“ dlhopisov:
 

A tak ani prípadný nový balíček pre Grécko so spoluúčasťou finančného sektora nič nemení na našom názore, že je to len odkladanie problémov do budúcna.

KB