Eurozóna má ďalších rebelov – Talianov. Aké sú možné scenáre v prípade vzniku euroskeptickej vlády?

Taliansko je opäť raz stredobodom pozornosti. Z marcových volieb, ktoré skončili zdanlivo patovou situáciou, zrejme napokon vznikne euroskeptická koalícia protestného Hnutia 5 hviezd a Ligy, ktorá je od stredu výrazne napravo. To by samo o sebe nemusel byť problém, pokiaľ by na verejnosť neprenikol návrh vládneho programu, ktorý okre iného obsahuje:

• Snahu o odpustenie dlhu v objeme 250 mld. eur, ktoré drží ECB
• Prehodnotenie fiškálnych pravidiel, podľa ktorých sa má dostať dlh pod 60% HDP a deficity majú byť počas expanzie minimálne.
• Vytvorenie mechanizmov pre možnosť opustenia eurozóny zo strany krajín, ktoré majú o to záujem
• Viaceré opatrenia, ktoré by mali za následok vyšší deficit

Obe strany už vyhlásili, že sa jednalo o predbežný dokument, v novších verziách už podľa nich tie najkontroverznejšie pasáže nie sú. Je to možné, takúto rétoriku však malo naposledy Grécko, ktorého konfrontácia s EÚ/ECB v roku 2015 skončila odpojením gréckych bánk od peňazí ECB a referendom, ktoré dostalo krajinu na hranu vystúpenia z eurozóny.

Nie je preto prekvapivé, že trhy začali byť podstatne opatrnejšie voči talianskemu dlhu. Včera, po zverejnení spomínaného návrhu vládneho programu vyskočili výnosy z desaťročných talianskych dlhopisov o 16 bázických bodov, bol to najvyšší rast od marca 2017, kedy sa trhy obávali víťazstva Le Penovej vo francúzskych prezidentských voľbách a prenieslo sa to aj na taliansky dlh. Stále to však nie je totálna nedôvera, výnosy z desaťročných dlhopisov sú totiž najvyššie len od októbra (graf som dával včera do dennej analýzy). Avšak, trhy sa viac obávajú bezprostredných problémov. Výnosy z dvojročných dlhopisov vyskočili z úrovní pod -0,3%, čo sú v podstate bezrizikové úrovne, až nad nulu. A sú na jednej z najvyšších úrovní od roku 2015.

Výnosy z dvojročných talianskych dlhopisov

Hlavná otázka teda stojí, čo vlastne hrozí Taliansku a eurozóne?

Vejár možností je široký. Od toho, že nová vláda (pokiaľ vznikne), skúsi niečo vyrokovať s EÚ/ECB a keď sa jej to nepodarí (čo je takmer 100%-ná pravdepodobnosť), tak povedia, že robili, čo sa dalo. Až po referendum o vystúpení z eurozóny.

Tipoval by som, že to bude niekde v strede. To, že sa vláda zložená z Hnutia 5 hviezd a Ligy po prvotných neúspešných pokusoch o vyrokovanie uľav stiahne, nie je príliš pravdepodobné. Už len kvôli tomu, že Taliansko má podstatne lepšiu vyjednávaciu pozíciu ako Grécko, lebo externý dlh jeho vlády, domácností, firiem a bánk (voči ECB a bankám v iných krajinách eurozóne) sa odhaduje na 2 bil. eur. V prípade vystúpenia z eurozóny by muselo dôjsť k reštrukturalizácii týchto záväzkov, čo by spravilo do európskeho bankového systému veľkú dieru. Navyše, v prípade bankrotu nie je Taliansko závislé na požičiavaní si zo zahraničia, po odpočítaní nákladov na obsluhu dlhu totiž dosahuje rozpočtový prebytok. Čiže vyjednávacie karty pre Taliansko sú dobré a aspoň nejako sa ich bude snažiť zúročiť. Tipoval by som, že to skúsi cez porušovanie rozpočtových pravidiel.

Čo sa týka referenda o vystúpení z eurozóny, tak o ňom už prestala hovoriť najsilnejšia strana – Hnutie 5 hviezd. Tesná väčšina ich voličov je podľa prieskumov (viď. graf nižšie) je za zotrvanie v eurozóne. Pri Lige to tiež nie je jednoznačné, za vystúpenie z eurozóny je okolo 60% jej voličov. To však na úspešné referendum stačiť nebude. Voliči ostatných veľkých strán (Demokrati, Berlusconi) sú totiž viac pro-európski. Navyše tí, ktorí sú proti euru a majú zamestnanie (alebo poberajú dôchodky), sa pri urne môžu rozhodnúť inak, pretože pri výraznom oslabení meny by sa ich životný štandard na určitý čas znížil. Pri nezamestnaných je voľba jasná, im by vlastná, slabšia mena pomohla pri tvorbe pracovných miest, tých je ale len 11%. Čiže referendum o vystúpení z eurozóny nemá veľkú šancu na úspech.

Pohľady voličov Hnutia 5 hviezd a Ligy na vybrané témy

Ako som písal vyššie, tak v prípade že by vznikla vláda Hnutia 5 hviezd a Ligy, tak to tipujem na porušovanie rozpočtových pravidiel a možno aj zrušenie niektorých Renziho reforiem. Taliani nie sú pod programom z eurovalu, veritelia im teda do politiky kecať nemôžu. Pokiaľ vyššie deficity nebude sprevádzať rýchlejší rast ekonomiky a/alebo inflácie, tak môže začať taliansky dlh k HDP po štyroch rokoch stagnácie začať rásť.

Vývoj talianskeho dlhu k HDP

Aktuálne je pri úrovni 132%. V prípade, že bude rásť, tak bude rásť aj riziko, že Taliansko vypadne z programu podmienenej garancie ECB (program OMT). Tá totiž platí pre krajiny s udržateľným dlhom. Kde je podľa ECB hranica udržateľnosti, nikto nevie, avšak grécky dlh, ktorý dosahuje zhruba 180% HDP, negarantuje. Tá hranica teda bude niekde v tejto šedej zóne medzi 135 a 175% HDP. Vyššie deficity zrejme budú držať vyššie aj výnosy z talianskych dlhopisov, pretože bez garancie ECB riziko bankrotu prudko poskočí. Výnosom neprospeje ani ukončenie QE, ktoré zníži dopyt po talianskych dlhopisoch.

V zásade platí, čím vyššie pôjdu výnosy z talianskych dlhopisov, tým horšie pre euro. Po inflácii a indikátoroch ekonomického rastu sa teda zoznam veličín, ktoré budú ovplyvňovať kurz eura rozšíri o ďalšiu – výnosy z talianskych dlhopisov.