Moc finančného trhu

Čo má rast cien slovenských nehnuteľností spoločné s krachom jedného z najväčších investičných gigantov sveta - Lehman Brothers? V tomto článku sa dozviete ako finančný trh s nami súvisí a ako významným je spojencom pre každého z nás.

Ako sa to začalo

Začalo sa to miléniovou krízou tzv. „dotcom“ bubliny. Obdoba súčasných sturtapov, ktorým stačilo vytvoriť koncept, získať kapitál pre vstup na burzu a mohutne zarobiť z rastu cien akcií. Zväčša nič dlhodobé nevytvorili, nič nedodali, nikoho dlhodobo nezamestnali.

Americká ekonomika vplyvom straty úspor obyvateľstva z predchádzajúcich udalostí trpela nedostatkom dôvery a kapitálu. Hospodársky rast sa preto centrálna banka USA (FED) rozhodla naštartovať masívnym znižovaním úrokových sadzieb. Tie sa v priebehu troch rokov od roku 2000 znížili z 6% na 1%. Politika lacných peňazí diktovaná centrálnou bankou USA (FED) v novom miléniu však spustila bublinu novú.

Lacné úvery zdanlivo prospievali ekonomickému rastu, no pomohli aj k rastu cien nehnuteľností. Tie v priebehu siedmych rokov zvýšili svoju priemernú cenu o viac než 50%. Realitná bublina zažívala zlaté časy. Scéna z filmu The Big Short od Adama McKay túto dobu vtipne eufemizuje prirovnaním vtedajších lokálnych poskytovateľov hypoték skôr k majiteľom striptízových podnikov ako k majiteľom hypotekárnych inštitúcii. Skutočnosť nemusela byť ďaleko od pravdy.

Problémy realitnej bubliny

Zahraničné investičné banky a fondy nemohli participácii na tomto boome odolať. Každým dňom objem zobchodovaných cenných papierov naviazaných na trh nehnuteľností v USA na celosvetovom finančnom trhu narastal. Zahraničné penzijné fondy, zahraničné investičné banky ale i veľkí investori skupovali tieto aktíva do svojich bilancií. Výnosy boli príliš lákavé.

Realitná bublina však mala čoskoro spľasnúť. Rastúcu cenovú hladinu (infláciu) sa rozhodla centrálna banka USA (FED) riešiť navršovaním úrokovej sadzby. Toto navršovanie základnej sadzby sa začalo premietať i do úrokov na hypotékach. Na najobľúbenejšom type hypoték sekundárneho trhu (1) stúpol úrok v priebehu dvoch rokov na dvojnásobok. Obdobie lacných peňazí skončilo.

Následky boli rýchle a zničujúce. Každý piaty poberateľ hypotéky (2) nebol v roku 2008 schopný svoju hypotéku splácať. Nastali nútené predaje nehnuteľností, pokles ich cien a lavína sa spustila. Bear Stearns (investičná banka, ktorá prostredníctvom svojich dvoch fondov masívne investovala do cenných papierov naviazaných na US nehnuteľnosti) bola americkou centrálnou bankou zachránená pred kolapsom a odkúpená spoločnosťou JP Morgan Chase. Nedôvera na finančnom trhu a obzvlášť na medzibankovom trhu narástla.

Prasknutie bubliny

V roku 2008 vláda spojených štátov poskytla viac než 900 mld. USD na sanovanie problémov poskytovateľov týchto úverov, pričom v nasledujúcich troch rokoch poskytla ďalších 400 mld. USD. (3)

Akciové trhy zachvátila panika. Americký index Dow Jones v priebehu roka 2008 stratil 50% zo svojej hodnoty. Investori a banky z obáv o finančné zdravie svojich konkurentov, s ktorými bežne obchodovali, investovali namiesto do dlhopisov a cenných papierov bánk do štátnych dlhopisov, zlata ale i ropy. Ropa v tom období dosiahla svojho historického vrcholu tesne pod 150 USD za barel. No už o pár mesiacov neskôr sa prepadla k 30 USD. Tento masívny prepad spustila udalosť, ktorá ochromila celý svetový finančný trh.

Pád Lehman Brothers

Prepad cien nehnuteľností, nedôvera voči cenným papierom naviazaných na hypotéky amerického realitného trhu spustila množstvo bankrotov hypotekárnych domov a naviazaných finančných inštitúcií. Skutočnú pohromu však spôsobil pád jednej z najväčších investičných bánk na svete - Lehman Brothers. Viac ako 150 ročná história tohto gigantu sa skončila 15. septembra 2008. Finančný trh skolaboval.

V čase, kedy Lehman Brothers požiadal o ochranu pred veriteľmi dosiahol jej dlh 613 mld. USD a viac ako 150 mld. USD v jej dlhopisoch. (4) Tento dlh predstavoval záväzky voči viac ako 100tis. jej veriteľom po celom svete. Medzi nimi boli i známe banky, poisťovne i dôchodkové sporiteľne. Pre lepšiu predstavu, výška jeho dlhu predstavuje viac ako 6 ročné HDP Slovenska. Z hypotekárnej krízy amerického trhu s nehnuteľnosťami sa razom stala globálna finančné kríza.

Banky zaznamenávali tak straty zo svojich aktív (vplyvom padajúceho akciového trhu) ako aj z rastúcich medzibankových sadzieb (vplyvom nedôvery na medzibankovom trhu) a prestali byť schopné refinancovať sa. Centrálne banky po celom svete v snahe pumpovať potrebnú likviditu na medzibankový trh znížili svoje úrokové sadzby na historické minimá. To však šíreniu nákazy nestačilo a čoskoro tak boli nútení dodávať špeciálne refinančné úvery bankám pre zachovanie ich solventnosti. Pomohlo. Medzibankový trh sa pomerne rýchlo zotavil, no nezostalo to bez následkov.

Krízu likvidity vystriedala kríza solventnosti

Investori a banky v panike vypredávali svoje akciové portfóliá a vkladali svoje úspory do zlata a štátnych dlhopisov, považovaných za "ostrov záchrany". Dopyt po štátnych dlhopisoch bol tak významný, že úroky na štátnych dlhopisoch významne zlacneli. Tieto úspory v nákladoch na obsluhu štátneho dlhu tak poskytli politikom po celom svete príležitosť využiť ich k ozdraveniu svojich národných ekonomík.

Politici sa vybrali cestou ekonóma P.Krugmana, zastávajúceho názor, že rast ekonomiky možno dosiahnuť predovšetkým rastom štátnych výdavkov a ak je to potrebné i za cenu dodatočného zadlžovania sa. Zaujímavosťou je, že tento ekonóm dostal za svoju teóriu Nobelovú cenu v tom istom roku, v ktorom svetová finančná kríza pádom Lehman Brothers prepukla (2008). Načasovanie perfektné.

Rast fiškálnych výdavkov pravdepodobne pomohol. Tempo rastu výdavkov krajín EÚ však pokračovalo i po tom, čo tempo ekonomického rastu začalo stagnovať (5). Ako v tom období hovoril J. Karpiš (INESS) z "krízy likvidity sme sa tak dostali do krízy solventnosti". Tento krát však išlo o solventnosť suverénnych krajín, ktoré priaznivé obdobie nízkych nákladov na správu dlhu nedokázali využiť k odstráneniu kostlivcov z vlastných rozpočtov, ba naopak.

Éra fiškálneho populizmu narazila

Grécko sa v roku 2012 dostalo do najväčšieho bankrotu voči svojmu suverénnemu dlhu v histórii. Tieto udalosti viedli neskôr k dohodám o skrátení dlhu a prijatí nepopulárnych úsporných opatrení. Finančný trh však v súvislosti s touto hrozbou vysielal oveľa varovnejšie signály ostatným krajinám eurozóny tým, že investori prestali neúmerne zadlženým krajinám dôverovať a nakupovať tak ich dlhopisy.

Prevažne južné štáty Európy (PIGS - Portugal, Italy, Greeks, Spain) sa dostali do nemilosti. Spupné rozpočty ich ekonomík - politici- neboli na eventuálne navršovanie úrokov (rizikovou prirážkou) pripravené a i tieto štáty sa začali potácať na hrane insolventnosti. Éra fiškálneho populizmu narazila.

Hon na investorov alias Hon na čarodejnice

Nezávislá Európska centrálna banka (ECB) v ohrození solventnosti svojich členov menovej únie spustila kolotoč záchranných programov (EFSM, EFSF, ESM, LTRO a najmä QE), ktorými začala najprv nepriamo a neskôr priamo nakupovať štátne dlhopisy "problémových" krajín. Tým prakticky úplne nahradila obozretných, no podľa politikov zlých a nenásytných, investorov. Chýbajúci zdvihnutý ukazovák súkromného sektora pre politikov bol nezávislou ECB odťatý. Namiesto toho bol súkromný sektor nahradený tlačiarenským lisom v podobe kvantitatívneho uvoľňovania (QE).

Európskej centrálnej banke (ECB) sa týmito opatreniami podarilo dočasne stabilizovať "krízu solventnosti problémových krajín", no v ekonomike sa napriek mohutnému tlačeniu peňazí nepodarilo zvýšiť rast cenovej hladiny (inflácia). Rast inflácie totiž politikom zaručí rast nominálneho HDP aj keď ten reálny stagnuje (stagflácia). Pre politikov to však znamená, že príjmy štátu budú vyššie o mieru inflácie. Ak je miera inflácie vyššia ako miera úrokov na ich dlhopisoch, rast reálnej ekonomiky ich nemusí zaujímať. Skvelé, však?

Nerovný boj so systémom

Rozumiete prečo je "nezávislým" centrálnym bankám a politikom zo slovíčka "deflácia" (pokles cenovej hladiny) nevoľno? K dlhodobému konfliktu záujmov medzi spotrebiteľom (vyžadujúcim tovar lacnejšie) a dodávateľom (vyžadujúcim tovar predať drahšie) sa pridal záujem politika. Nie však na stranu spotrebiteľa, ale dodávateľa. Praktickým nahradením súkromného sektora z financovania štátneho dlhu sa tak stáva konflikt záujmov nerovným bojom spotrebiteľa voči systému.

Aby toho nebolo málo, Európska centrálna banka totiž na podporu rastu inflácie pristúpila i k zavedeniu negatívnych úrokových sadzieb. Komerčné banky tak musia centrálnej banke platiť za každé euro, ktoré ponechajú v jej rezervách bez alokácie v aktívach. Takými sú pri tom tak dlhopisy ako aj hypotéky. Týmto sledujeme bublinu novú. Rast cien nehnuteľností opäť rastie. Dôvodom sú lacné hypotéky.

Naša budúcnosť

Politici a centrálne banky svoj boj o rast inflácie zatiaľ prehrávajú. Čo sa však stane, ak sa situácia zmení? Rast cien totiž nepovedie len k zdražovaniu ale pravdepodobne i k nárastu úroku na našich hypotékach. A čo ak sa pod váhou masívnych opatrení, ktoré k cielenému rastu cien centrálni bankári využívajú, situácia vymkne spod kontroly? Z histórie vieme, že zlé veci sa dejú rýchlo a pre väčšinu z nás nečakane. Otázkou nie je či k prasknutiu príde, ale s akými následkami bude tento krach sprevádzaný. Ste na takéto dramatické zmeny pripravení?

Naučte sa proti finančnému trhu nebojovať ale ho využívať. Finančný trh ponúka jednu z mála príležitostí, ako svoje peniaze a svoju budúcnosť voči systému chrániť, ale i z neho profitovať. To je skutočná moc finančného trhu. Kým sa to však naučíte, využite možnosť sledovať dianie na finančnom trhu prostredníctvom TRIM Broker.

Jedna z najbližších ekonomicky ale i spoločensky významných udalostí nastane 23.6.2016 v podobe referenda Veľkej Británie o jej zotrvaní v EÚ. Nepravdepodobný výsledok môže viesť k bezprecedentným zmenám, ktoré nikoho z nás (žijúcich v EÚ) rozhodne neobídu.

Tím našich analytikov pozorne každý deň sleduje nové správy z finančného trhu i nadchádzajúceho Brexitu. Nájsť ich môžete aj vy na našich stránkach Zóny obchodníka. Na Slovensku nenájdete detailnejšie a aktuálnejšie spravodajstvo z finančných trhov ako to naše v Zóne Obchodníka.

Autor: Martin Moravčík

Použité zdroje: (1) Hypotékam sekundárneho trhu typu ARM vzrástol úrok na 8.55% z 3,25% z roku 2005; (2) V januári 2008 predstavovala delikvencia splátok všetkých hypoték 21%, vyplývajúc zo štatistiky Federálneho Rezervného Systému USA (FED), ktorá skúmala rast delikvencie pri hypotékach s omeškaním splátok o viac ako 90 dní; (3) Zdroj wikipédia; (4) Zdroj MarketWatch.com; (5) Zdroj graf tradingeconomics.com.