Rozhovor pre HN TV o švajčiarskom referende za zákaz pre banky tvoriť peniaze

Švajčiari prišli s občianskou iniciatívou, ktorá by mala zakázať bankám tvoriť peniaze. Rozprával som sa o tom v HN TV, tu je odkaz na rozhovor:

Je to zaujímavá téma, ktorá si vyžaduje dlhšie vysvetlenie a preto pridávam aj moju prípravu na rozhovor, z ktorej samozrejme množstvo neodznelo, možno už len preto, že som si narýchlo nespomenul:

Vysvetlite ako fungujú takzvané frakčné či čiastočné rezervy v dnešnom bankovníctve?

Funguje to tak, že v podstate všetky peniaze, mimo hotovosti, sú v podstate len záväzkami bank voči klientom. A to záväzkami, že si ich banka klientovi na žiadosť a) zmení na hotovosť, b) vykoná platbu. Dôvod, prečo to tak funguje je, že banky nemajú časovo zosúladené aktíva a pasíva. V ľudskej reči to znamená to, že kým napríklad väčšina vkladov do bank je buď na bežných účtoch, resp. na terminovaných účtoch s možnosťou vypovedania, tak na druhej strane banky požičiavajú dlhodobo, napr. na hypotéky.

Keby to malo fungovať tak, že banky požičiavajú vklady ľudí, tak aby si niekto mohol zobrať hypotéku povedzme na 30 rokov, tak by tak niekto musel rovnaký objem peňazí vložiť bez toho, aby si ich tých 30 rokov mohol vybrať, chodili by mu maximálne splátky.

Tento časový nesúlad bankový systém obchádza tak, že nepožičiava vklady ľudí, a ani peniaze, ktoré im dodá centrálna banka ako si niektorý myslia, ale peniaze vytvára v podstate zo vzduchu vo forme ako nový záväzok, ktorý si opäť môžete zameniť za hotovosť, alebo poslať niekomu inému na účet.

A v takomto systéme nie je možné držať 100 pct. rezervy. 100 pct rezervy by fungovali tak, že banky by v podstate slúžili ako sejf, kde si vložíte peniaze, aby ste ich nemali doma a úverovanie by fungovalo tak, že by ste chceli dajme tomu investovať, tak by ste vložili bez možnosti vypovedania peniaze do banky na dajme tomu 10 rokov a ona by ich niekomu požičala, čiže by bola len akýsi sprostredkovateľ a nie aktívny hráč na úverovom trhu.

Švajčiari chcú referendum o tom, aby komerčné banky už nemohli požičiavať elektronické peniaze. Mali by mať všetky peniaze kryté vkladmi. Je to realizovateľný nápad alebo iba zbožné želanie aktivistov?

Nemyslím si, že to je úplne nerealizovateľný nápad. Nedávno prišla pracovná skupina na Islande s celkom racionálnym návrhom, ako by takýto finančný systém mohol vyzerať. Peniaze v bankách by sa presunuli na účet centrálnej banky, čiže právomoc pripisovať peniaze na nich by mala len ona. A robila by to v rámci svojho inflačného cieľa, teda pokiaľ by usúdila, že každý mesiac je potrebné dať každému povedzme 5 EUR, bez ohľadu na to, koľko na ňom má, tak by mu ich pripísala. V podstate by peniaze vznikali ako aktívum, nie ako dlh, čiže v tomto smere by bol ten systém stabilnejší. Navyše by bolo rozdeľovanie nových peňazí rovnomerné, čiže spravodlivejšie ako v súčasnosti. Islanďania dali ešte ďalšie návrhy, ako by mohli ísť peniaze do obehu, napr. výdavkami na infraštruktúru, splácaním štátneho dlhu, pôžičkami firmám, a o spôsobe prerozdeľovania nových peňazí by rozhodoval parlament. Toto nepovažujem za najšťastnejšie, možno v Islandských pomeroch by to fungovať mohlo, ale u nás by to zrejme parlament neprerozdeľoval spravodlivo, takže podľa mňa je jedinou logickou formou ako by to mohlo fungovať, spomínaná občianska dividenda.

Čo sa týka Švajčiarov, tak to bude zrejme nejaká hard-core liberálna iniciatíva, nemyslím si, že to prejde. Ostatne prednedávnom zrejme rovnaká skupina spravila referendum na to, aby tvorilo 20 pct. aktív centrálnej banky zlato a bolo to odmietnuté drvivou väčšinou voličov .

Aké rezervy sú podľa vás ideálne, aby sa bankový systém nezrútil?

Ja si nemyslím, že otázka stojí takto. Takto by stála otázka, keby tu neboli centrálne banky. Tie sú totiž schopné dodávať v prípade potreby bankám rezervy, či už cez pôžičky, alebo nákupom aktív, teda QE. Čiže je to možné povedať, že centrálne banky tento systém súkromných peňazí držia pokope. V prípade problémom sa totiž snažia zabezpečiť to, aby bol povedzme kurz medzi bankovými záväzkami, teda elektronickými peniazmu a hotovosťou 1:1, teda to, čo považujeme za samozrejmosť. Pretože keď banka skrachuje a nezachráni ju štát, tak ten kurz nie je 1:1, zažili to napríklad na Cypre, kde sa po sanácií strát z vkladov nad 100 tis. klienti menili záväzky banky za hotovosť v kurze 1:0,525.

A samozrejme, tento systém nie je ktovieakto stabilný. Už len to, že banky sú zvyknuté, že centrálna banka príde na pomoc, vytvára motiváciu úverovať viac, než je zdravé. Samozrejme po kríze došlo k novým reguláciám, ktoré sa to snažia obmedzovať, kapitálové požiadavky sú vyššie, takisto boli stanovené limity na iných bankových ukazovateľoch a je potrebné povedať, že zatiaľ vo väčšine popredných ekonomík nie sme svedkami nejakej novej masívnej úverovej expanzie a to aj napriek tomu, že úrokové sadzby sú minimálne. Ale čo nebolo, môže časom prísť?

MoMo tvrdí, že hotovosť dnes predstavuje iba desať percent peňazí, 90 percent tvoria elektronické peniaze, ktoré vyrábajú súkromné ​​banky. Je to všade tak?

Všade nie, keď bol niekto v rozvojovej Ázii, alebo Afrike, tak vidí, že to sú prevažne hotovostné ekonomiky. V podstate aj Grécko je už pomerne hotovostnou ekonomikou, naopak na Islande sa hotovosť takmer vôbec nepoužíva, takže samozrejme existujú regionálne rozdiely.

Podľa obhájcov 100% krytia úverov sa tým zabráni tvorbe finančných bublín, znížila by sa ekonomická nestabilita a znížila by sa výšku verejného dlhu. Aké iné pozitíva a negatíva vidíte v navrhovanom systéme?

1) Ten systém by bol stabilnejší. 2) centrálna banka by mala priamu kontrolu nad množstvom peňazí v obehu 3) Ako pozitívum by som ešte označil to, že z tvorby peňazí by mohli benefitovať aj občania, keby boli tvorené napr. formou občianskej dividendy. V súčasnosti z toho benefitujú banky, čo povedzme si na rovinu nie je úplne najspravodlivejšie, a aj vzhľadom na to, akú úroveň ochrany požívajú. Čiže by bol spravodlivejší.

Negatívum je zase v tom, že by sa brutálne obmedzil úverový trh.A je možné, že takýto rigídnejší systém vy bránil pokroku a ekonomickému rastu, čo by bola obrovská nevýhoda. Toto negatívum by mohli vykryť 2 faktory: 1) keďže by sa peniaze tvorili ako aktívum, a nie ako dlh, tak by nebola až taká potreba pre vyšší dlh; 2) firmy by museli viac kapitálu získavať cez akcie a dlhopisy, nie skrz bankové úvery. Ďalšie negatívum je to, že peniaze na bežných účtoch by zrejme neboli úročené.

Mnohí o systéme, kedy sa prejde zo súkromných na verejné peniaze, uvažujú o systéme, ktorý by mal byť inflačný, pretože vláda by mala motiváciu povedať centrálnej banke, aby tlačila toľko peňazí, ako chce ona. To ale môže aj dnes, nič nebráni vláde, pokiaľ má dostatočný mandát povedať, aby jej doniesla desaťtisíc dodávok plný 500euroviek, ktoré by následne rozdávali na ulici občanom. Čiže aj ten súčasný systém, a aj systém verejných peňazí záleží na nezávislosti centrálnej banky. Ona, a nie vláda by totiž rozhodovala, koľko peňazí je potrebné vytvoriť, aby bol dosiahnutý jej mandát. Čiže by som netvrdil, že tento systém by bol inflačný, všetko závisí o d nezávislosti CB. Nemyslím si teda, že by takýto systém bol viac zneužiteľnejší ako súčasný.

Čo by to znamenalo pre úroky a celý úverový trh?

Úverový trh by v súčasnej podobe neexistoval. Tu už sme hodne v teoretickej rovine, ale prebiehal by zrejme dvoma kanálmi. Ten prvý by bol bankový, kde by banky slúžili ako sprostredkovateľ. Dajme tomu že by ľudia vkladali do bánk peniaze na 10 rokov bez toho aby si ich mohli vybrať a banky by im našli niekoho, kto si chce požičať, zrejme s tým, že by ohodnotili jeho bonitu a žili by z nejakých sprostredkovateľských poplatok. 

Ten druhý by bol niečo čo dnes nazývame tieňovým bankovníctvom, dajme tomu by boli fondy, kde by ľudia mohli dávať peniaze a tie by požičiavali ďalej. Tieto fondy by mohli byť otvorené, teda do obmedzenej miery by mohli v obmedzenej miere vyplácať peniaze aj na požiadanie. Rozdiel medzi nimi a súčasnými bankami by bol ten, že ich záväzky by nemohli fungovať ako obeživo, lebo by neboli akceptované, takže by nemohli tvoriť peniaze.

A samozrejme, úroky by boli podstatne vyššie, keďže tá ponuka peňazí na úverovom trhu, ktorá je dnes neobmedzená, by sa brutálne obmedzila.

Ste za to, aby sa to zaviedlo?

Monetárny systém nie je niečo, s čím by sa malo hala-bala experimentovať. To čo som povedal tu, je značne teoretické a určite sa nájdu mnohí, čo so mnou súhlasiť nebudú, takže nikto nemôže vedieť, že ako to vypáli. Čiže kým to ako tak funguje, by som bol skôr proti.

Ale zase nepovažujem 100 pct rezervy za totálnu hlúposť. Čiže asi priestor pre takéto niečo sa otvorí, pokiaľ sa finančný systém v nejakej krajine zrúti, tam sa priestor pre takéto experimenty otvorí. Ostatne nie je náhoda, že zatiaľ najkomplexnejší návrh prišiel z Islandu, ktorý si v roku 2008 prešiel totálnym kolapsom bankového systému. A pokiaľ by sa ukázalo, že to funguje, čo ja povedať neviem, tak by som zrejme nebol proti. 

Ešte by som dodal na záver jeden point, a to je, že podľa mňa nie je úplne nereálne ani to, že sa v budúcnosti prejde na nejaký hybrid súčasného systému a systému verejných peňazí. A to z toho dôvodu, že dnešné dostávanie peňazí do obehu závisí vo veľkej miere od toho, koľko si ľudia zoberú úverov, a to sa bavíme predovšetkým o hypotékach. A do toho nám vstupuje nepriaznivá demografia, pokiaľ si bude menšie percento ľudí brať hypotéky, a to kvôli demografii, tak centrálne banky budú mať problém dosahovať svoje inflačné ciele. Viď. Japonsko, kde z môjho pohľadu kvôli katastrofálnej demografii centrálna banka nedokáže dostať do obehu toľko peňazí, koľko by chcela. A potom budú mať na výber, buď zmenia svoje inflačné ciele, alebo prejdú na nejaké aleternatívne nástroje dostávania peňazí do obehu, ako napríklad skrz spomínanú občiansku dividendu.