Gréci sa veriteľmi dohodli, že sa dohodnú. Pri priaznivej zhode okolností môže svitnúť svetlo na konci tunela.

Na včerajšom eurosummite údajne došlo k prelomu v rokovaniach medzi Gréckom a veriteľmi. Dohodli sa, že sa do 48 hodín dohodnú. Nevidím to úplne nereálne, posledný návrh z Grécka priniesol ďalšie ústupky, predovšetkým v oblasti deficitu v dôchodkovom systéme, ktorý vylepšuje vyhliadky pre budúce primárne prebytky gréckeho rozpočtu. Tu je porovnanie „parametrických“ rozpočtových opatrení (teda takých, ktorých odhady nestoja na vode ako napr. boj proti čiernej ekonomike, daňovým únikom) z minulého týždňa a zo včerajška (v mil. eur):

Tento zoznam nie je úplný, ešte k tomu sú aj opatrenia boja voči čiernej ekonomike, daňovým únikom, privatizácia (teda „neparametrické opatrenia“ ako to nazývajú veritelia)... tieto opatrenia ale neboli v posledných kolách rokovaní sporné, takže pri nich neboli potrebné ústupky. Hlavné ústupky sú v tabuľke označené červeným. Jedná sa vo veľkej miere o zvýšenie odvodov, ktoré by mali znížiť deficit v penzijnom systéme. Z môjho pohľadu to môže byť prelomový ústupok, avšak naráža na dva problémy. Na domácom fronte sa zvýšenie odvodov nemusí páčiť časti poslancov Syrizy, ktorý by mohli schválenie týchto opatrení bojkotovať. Pokiaľ by tomu tak bolo, tak to Tsipras môže schváliť s opozíciou, ale to by mohlo výrazne oslabiť jeho postavenie v Syrize a dokonca ho aj stáť premiérske kreslo, a do takého rizika sa zrejme hnať nebude. Na druhej strane ale neboli prekročené červené čiary – dôchodky a ani mzdy vo verejnom sektore sa znižovať nebudú, čiže by tento balíček mohol byť priechodný. Čo sa týka veriteľov, tak tým sa nemusí páčiť to, že žiadali zníženie výdavkov na dôchodkový systém, nie zvýšenie odvodov. Nežiadali znížiť priamo dôchodky, ale úspory skrz odloženie veku odchodu do dôchodku, či obmedzenia odchodu na predčasný dôchodok. Ale je reálne aj to, že tieto opatrenia príjmu, nakoľko na rozdiel od predošlých návrhov Grécka, ktoré počítali s opatreniami, ktorých odhady stáli na vode, ako napríklad boj proti daňovým únikom, sa jedná o tvrdú konsolidáciu. Na dohodu majú údajne 48 hodín. Vzhľadom na predošlých x-deadlinov, ktoré boli prekročené, však tento termín ako úplne definitívny nevnímam. Pozrime sa teraz na to, čo čaká Grécko v prípade, že tieto opatrenia odobria veritelia a aj Syriza. (O tom, čo čaká Grécko v prípade nedohody, som už popísal dosť...) Podľa medializovaných informácií predbežná dohoda nepočíta s reštrukturalizáciou Gréckeho dlhu (údajne bolo Grécku prisľúbené, že aj táto téma príde v prípade dohody časom na pretras). A tak bude musieť Grécko okrem dlhu MMF vyplatiť v júli a v auguste ECB 7,25 mld. EUR. 7,2 mld. zvyšných eur z druhého balíčka teda Grécku stačiť nebude, keďže má ešte koncom mesiaca splatný dlh voči MMF v objeme cca. 1,55 mld. eur (ktoré v súčasnosti pravdepodobne nemá) a do konca roka má voči MMF ešte ďalšie multimiliardové splátky. K tým 7,2 mld. eur sa teda pravdepodobne pribalí ešte aj určitá časť (možno aj všetko) z 10,9 mld. eur, ktoré už Grécko dostalo na rekapitalizáciu bánk. Do konca roka má Grécko celkovo splatný dlh v objeme 13,5 mld. eur (vrátane dlhu ECB ), z čoho by si ešte určitú časť mohlo pokryť prebytkom primárneho rozpočtu. V roku 2016 má Grécko splatný dlh len vo výške niečo menej ako 6 mld. eur, z toho by časť opäť dokázalo pokryť z primárneho prebytku a z vrátených ziskov ECB. Čiže podľa mojich rýchlych prepočtov by mohli Grécku v prípade sprístupnenia celého balíka na rekapitalizáciu bánk peniaze vydržať až do roku 2017. Samozrejme za predpokladu, že by banky nepotrebovali nové kapitálové injekcie. A do roku 2017 je dosť času aj na dohodu o reštrukturalizácii dlhu. Grécku by mohol euroval predĺžiť splatnosti dlhu, naviazať splátky dlhu na rast HDP, alebo dokonca časť dlhu odpustiť. V takom prípade by výrazne vzrástla šanca Grécka vrátiť sa na finančné trhy a financovať si splátky pôžičkami z dlhopisových trhov a v Grécku by tak mohol na dlhší čas zavládnuť pokoj. Na druhej strane je do roku 2017 dosť času aj na to, aby sa veci pokašľali. Jednak môže prísť už spomínaný problém s bankami, ktoré naďalej čelia veľkému množstvu nesplatených úverov a pre prípadné vyššie straty nie sú práve najlepšie kapitálovo vybavené. Zároveň očakávané výnosy z týchto opatrení môžu byť v realite podstatne nižšie, čo bude tlačiť na ďalšie opatrenia, ktoré už Syriza akceptovať nemusí. Môže sa stať, že na tlak vysokej nezamestnanosti, ktorej pokračovanie je kvôli slabej konkurencieschopnosti naďalej najpravdepodobnejším scenárom, bude vláda opäť rozhadzovať. Môže dôjsť aj k ďalšiemu spomaleniu globálne ekonomiky, rizikovými faktormi sú Čína a niektoré ďalšie emerging markets. Prípadne môžu nastať aj iné komplikácie, ktoré ma narýchlo nenapadli. Čiže nechcem tvrdiť, že odobrenie týchto opatrení bude viesť k dlhodobej stabilizácii situácie v Grécku. Pri priaznivej zhode okolností a ochote európskych veriteľov reštrukturalizovať dlh ale môže zasvietiť svetlo na konci tunela. P.S.: To neznamená, že mením svoj názor o tom, že pre Grécko by bolo najlepšie vystúpiť z eurozóny. Problém s dlhom sa za určitých priaznivých okolností môže podariť vyriešiť, nezamestnanosť však ostane pri nadhodnotenej mene veľmi tvrdý oriešok. Ďalšie články zo série Syriza vs. veritelia: Matematika gréckych voliebVýhody a nevýhody bankrotu pre GréckoJe možný bankrot Grécka vrámci eurozóny?Komentár: Euroval nasmeroval Grécko na venezuelskú cestuGrExit: Kto by prišiel o koľko peňazí?Ako ECB vybabrala z GréckomPovolebné scenáre pre GréckoArgentínska lekcia pre GréckoOdstrihla ECB skutočne Grécko od financovania? Sú grécke domácnosti pripravené na vystúpenie z eurozóny?Gréci rozhodujú o peniazoch, nie o znížení dlhuGrécko môže fungovať s dvoma menami. Je to ale na niečo dobré? Eurogroup vyhralo mediálnu vojnu. Dohoda pre Grékov ale nie je tak zlá.Koľko by stál tretí balíček pre Grécko? 50 mld. je prehnaná čiastkaGréci nie a nie konsolidovať. Nový zoznam opatrení veľkú šancu na úspech nemá.Čo čaká Grécko v najbližších týždňoch a čo nastane, keď sa s veriteľmi nedohodne?Najväčšie devalvácie v posledných dekádach ukazujú, že GrExit by Grécku pomoholGrécko potrebuje dohodu, aby naplnilo vyplienené rezervyGrécko odsunulo vyplácanie peňazí MMF. A to aj napriek tomu, že peniaze by malo mať. Čo sa stane, keď ECB odstaví Grécko od eur?