[Makroskop] Nová paradigma vyžaduje nové chápanie

Keď fyzik Max Planck povedal, že vedecké poznanie postupuje s každým pohrebom, nemohol vedieť, že ekonómie sa to týkať nebude. Ekonomická teória stále pojednáva v modeloch, ktoré sa ukázali ako nesprávne, no vysvetlením často je to, že ich nefunkčnosť je spôsobená len jednorazovými javmi. Tie sa ale žiaľ stále opakujú a preto sa neustále točíme na mieste.

Príkladom je teória peňažného multiplikátora, podľa ktorej by sme v aktuálnej situácii s obrovskými prebytočnými rezervami komerčných bánk v centrálnych bankách mali stáť na prahu hyperinflácie, pretože stačí, aby sa tieto peniaze požičali a obrovský rast cien je okamžite tu.

Ako je ale možné, že nič takéto sa nestalo a dokonca aj objem týchto rezerv stále rastie? Ekonómovia to vysvetlia pascou likvidity, no nepriznajú, že model bol už od začiatku chybný.

Ako je možné, že Kanada, kde boli povinné minimálne rezervy zrušené už v roku 1992 nezažila žiadnu hyperinfláciu? A čo Nový Zéland, ktorý ich zrušil v roku 1999? Model „použiteľných zdrojov“ (loanable funds theory) je len teóriou, ktorá nemá vo vyspelom svete žiadne reálne uplatnenie, no aj tak sa stále používa pri analýze makroekonomickej situácie.

Čo sa ale naopak stále ignoruje, je dlh. Teraz nemyslíme štátny dlh, ktorý sa považuje za alfu a omegu všetkých problémov, ale dlh ostatných ekonomických agentov: firiem a domácností. Ak domácnosti alebo firmy zvyšujú svoj dlh, rastie aj ich spotreba alebo investície, čo podporuje ekonomický rast. Keď sa dlh začne splácať, nutne musí ovplyvniť aj hlavný makoekonomický agregát: HDP. Pohľad na veľkosť dlhu firiem a domácností sa ale tiež ignoruje, pričom jeho úloha pri generovaní ekonomického rastu je jednoznačná.

Príkladom je Čína, kde ešte pred rokom všetci očakávali silný ekonomický rast približujúci sa k úrovni 8% počas nasledujúcich rokov. Akosi zabúdali na to, aká explózia dlhu nastala v tejto ekonomike za poslednú dekádu.

Nechceme ale tento text venovať kritike všetkého, ale skôr poukázať na to, kde mohol pred pár rokmi urobiť chybu asi každý. Analytik Jim Reid z Deutsche Bank v utorok vo svojej analýze upozorňuje na to, že neustály dopyt po bezpečí a tiež nadbytok kapitálu spolu s agresívnym znižovaním úrokových sadzieb spôsobujú úplne nový stav na finančných trhoch.

Kým zavedenie politiky nulových úrokových sadzieb ZIRP sa vnímalo ako krok do neznáma, nová politika negatívnych úrokových (zatiaľ depozitných) sadzieb NIRP je už krokom do prázdna. Aktuálne majú negatívne sadzby v istej forme krajiny spolu tvoriace takmer štvrtinu svetového HDP, no ekonomický rast sa stále nedostavil. To, že menové stimuly nie sú všeliekom, je asi každému jasné.

Reid ale upozorňuje na to, že sa bezpečným prístavom nestávajú len štátne dlhopisy, ale už aj korporátne dlhopisy. Teória hovorí, že cenou za požičanie peňazí je úrok. Aktuálne sme v situácii, kedy je táto cena záporná a napríklad nemecké štátne dlhopisy až do splatnosti sedem rokov majú negatívny výnos. Ak napríklad nakúpite nemecké 5-ročné dlhopisy pri aktuálnej cene, každý rok až do splatnosti prídete o 0,24% svojej investície.

Napríklad vo Švajčiarsku sa už aj korporátne dlhopisy obchodujú s negatívnym výnosom a to až do neuveriteľnej splatnosti 10 rokov.

Je možné, že nová kríza na trhoch, ktorá skôr či neskôr určite príde, budú negatívne depozitné sadzby zavedené v oveľa väčšej časti sveta. Fed sa preto už teraz bánk v záťažových testoch na tento rok pýta, aké by to malo pre ne následky. Ukážka správania sa akcií švajčiarskych, japonských a bánk z eurozóny dáva jasnú odpoveď. Nie dobre.

 Záver:

Situácia na finančných trhoch je aktuálne iná než sme doteraz poznali a preto je kľúčové aktualizovať svoj pohľad na finančné trhy, pretože lámanie paradigiem nemusí mať len krátkodobé následky. Články linkované v časti Zdroje dúfam pomôžu každému lepšie pochopiť rozdiel medzi teóriou a realitou.

 Zdroje:

Deutsche Banks Jim Reid: Just Wait Till Corporate Bonds go Negative Too (Bloomberg, Tracy Alloway)
Market Macro Myths: Debts, Deficits, and Delusions (GMO, James Montier)
Money creation in the modern economy (Bank of England, McLeay, Radia and Thomas)