Španielske zotavovanie sa z recesie prebiehalo v poslednom čase prekvapivo dobre. Voľby o niečo zvýšili riziko

Po víkendových voľbách to vyzerá tak, že niekoľko týždňov sa bude častejšie omieľať Španielsko. V rokoch 2011 a 2012 bola krajina horúcou témou, keďže prudký rast výnosov z dlhopisov naznačoval stratu dôvery investorov. To sa však všetko urovnalo po tom, čo ECB zagarantovala dlhopisy poslušných krajín, medzi ktoré Španielsko počas Rajoyovej vlády patrilo. Ako je na tom španielska ekonomika teraz?

Pri nezamestnanosti nad úrovňou 20 % nemôžeme v žiadnom prípade hovoriť o tom, že je na tom dobre. Je však potrebné povedať, že ekonomika sa dostala do fázy rastu a dokáže tvoriť pracovné miesta. V treťom kvartáli bola ekonomika oproti rovnakému obdobiu predošlého roka väčšia o 3,4 % a miera nezamestnanosti o 2,4 percentuálneho bodu nižšia. Rozhodne to vyzerá lepšie ako napríklad v Grécku, kde ekonomika klesá a nezamestnanosť stagnuje.

Pozitívne je aj to, že tento rast vyzerá byť podstatne zdravší ako v predkrízovom období. Krajina hospodári s prebytkom na bežnom účte platobnej bilancie, čo znamená že nie je závislá na požičiavaní si v zahraničí. Práve vysoké deficity na bežnom účte spájali všetky krajiny eurozóny, ktoré sa počas dlhovej krízy dostali do veľkých problémov (zdroj nerovnováh sa líšil od krajiny ku krajine – IE,ES to bol súkromný sekor, GR, IT to bol verejný a pri PT a CY to bola kombinácia).

Celkové zadlženie subjektov v ekonomike (vláda, firmy, domácnosti) jemne klesá, čo naznačuje, že rast nie je ťahaný nadmerným dlhom. Keď si to rozmeníme na drobé, tak zadĺženie firiem a domácností klesá solídnym tempom, zadlženie vlády však stále rastie. V roku 2015 by malo Španielsko hospodáriť s deficitom 4,5 %, ktorý je najvyšší v eurozóne. Čiže ešte ho čaká ďalšia konsolidácia verejných financií, ktorá negatívne dolieha na ekonomický rast.

Vývoj zadlženia jednotlivých sektorov ekonomiky v pomere k HDP (eurostat):

Je ale potrebné povedať, že v súčasnosti dokáže Španielsko solídne rásť aj pri konsolidácii a pri rýchlejšom raste sa konsoliduje lepšie (dlhy, deficity sa porovnávajú k HDP a pri vyššom menovateli tieto veličny klesajú rýchlejšie). Pri Španielsku je Brusel ochotný tolerovať pomalšiu konsolidáciu, keďže jeho dlh k HDP nepatrí k najvyšším v eurozóne. V roku 2015 by mal presiahnuť 100 %, sedem z devätnástich krajín ho však má ešte vyšší. Navyše prognózy hovoria, že by sa mal v rokoch 2016-2017 stabilizovať na úrovniach tesne nad 100 % a potom začať klesať, čo znamená, že v tomto ohľade je na tom Španinelsko podstatne lepšie ako ďalšie problémové krajiny.

Musím sa priznať, že som bol voči tomu, že v Španielsku sa pri konsolidácii podarí dosiahnuť solídny rast, skeptický. Dokonca som bol toho názoru, že krajina je kvôli brutálne vysokej nezamestnanosti kandidátom číslo dva na vystúpenie z eurozóny. Posledné kvartály ukazujú, že som sa mýlil. Keď tak nad tým narýchlo rozmýšlam, tak to vyzerá, že krajiny, v ktorých praskla realitná bublina, sa dokážu podstatne rýchlejšie vrátiť na rastovú cestu (mimo Španielska v eurozóne aj Írsko, Pobaltie) ako tie, v ktorých sú problémy skôr štrukturálneho charakteru, ako napr. preregulovanosť, slabé inštitúcie, množštvo štátnych neefektívnych fireim? (GR, IT, PT).

To, že sa Španielsku darí solídne rásť však ešte ani zďaleka nie je dôvod na to, aby sme mohli označit problémy krajiny za ukončené. Riziká sú nasledovné:

• Konosolidácia: Ako som naznačil, Španielsko má najvyšší deficit v eurozóne, čaká sa od neho, že by 4,5 % malo stlačiť aspoň pod 3 %, čo bude pribrzďovať rast. Je potrebné dodať, že väčšinu konsolidácie už má krajina za sebou, čaká ju teda tá ľahšia časť cesty.
• Celkový dlh v ekonomike je vysoký (okolo 280 % HDP): To činí krajinu menej odolnú nielen voči ďaším šokom, ale aj voči prípadnému budúcemu uťahovaniu politiky ECB, ktoré by v Španielsku zvýšilo náklady na refinancovanie dlhu viac ako vo väčšine krajín eurozóny.
• Bankové riziko: Banky si stále nevyčistili súvahy od nebonitných úverov, ktoré pochádzajú z čias realitnej bubliny. Navyše dve najväčšie banky (Santander, BBVA) majú vysokú expozíciu voči  Latinskej Amerike, ktorá v súčasnosti trpí spomaľovaním emerging markets.
• Separatizmus: Predovšetkým v Katalánsku sa hovorí o odtrhnutí od Madridu. Riziko nie je úplne neexistujúce ani pri Baskicku. Pokiaľ by k tomu skutočne došlo (veľkú pravdepodobnosť tomu nepripisujem, ale človek nikdy nevie), tak by krajina neprišla len o najvyspelejšie regióny, ale v prípade neochoty odtrhnutých území deliť sa o dlh by mu výrazne poskočil aj dlh k HDP.

K tomuto všetkému môžeme po víkende propčítať aj politické riziko. Španielsko nie je pod záchranným programom ako Grécko a tak si pri garnacii dlhopisov zo strany ECB môže robiť čo chce (tak ako to robí Francúzsko). Pokiaľ by z tejto patovej povolennej situácie, resp. z prípadných nových volieb, vznikla vláda neochotná pokračovať v konsolidácii, tak sa síce možno zlepší rast, ale riziko sa presunie na celkový dlh v ekonomike, ktorý je mierou kapacity reagovať na prípadné ďalšie problémy.