Bublina vs. Fed a pracovný trh

Včerajšie otváracie obchodovanie po týždni nabitom americkým pracovným trhom neprinieslo nič, čo by na trhoch aspoň trochu zdvihlo prach. Dáta nemeckej priemyselnej produkcie nerozhýbali ani nemecké akcie (pretože nové dáta boli štatisticky lepšie a to len vďaka revízii posledných dáta nadol.) Preto ani rast eura dlho nevydržal. Zásadnejšie dáta prišli až dnes v noci, kedy sme videli výraznejšie spomalenie inflácie v Číne (spotrebiteľská z 3.2% na 2.1% medziročne, producenti s cenami už rok klesajú). Toto môže znamenať menej brzdenia ekonomického rastu, čo poslalo euro a meď na nové maximá. Uvidíme, či bude súdruhom v Číne vyhovovať aj inflácia pod 2%, alebo si povedia podľa západného vzoru, že až takú cenovú stabilitu im zase netreba.

V mysliach obchodníkov však stále rezonuje americký pracovný trh a to z dobrých dôvodov. Výsledok tvorba pracovných miest bol tak 50% pod očakávania, napriek tomu neočakávane klesla miera nezamestnanosti na najnižšiu úroveň od decembra 2008. A samozrejme ďalšia schíza od guvernéra Fedu – hoci sa trh práce vyvíja lepšie ako čakala americká centrálna banka a ešte aj lepšie ako čakal trh (aj keď 15 z 82 analytikov Bloombergu čakalo zníženie miery nezamestnanosti, stále je len menej ako 1 z 5 ich, teda málo pravdepodobná udalosť), stále to nie je to čo tam chce vidieť Fed. Začali sa diskusie o vyhadzovaní ľudí z evidencie, lebo "nijak inak sa predsa nedá" znižovať miera nezamestnanosti – hlavne keď miera participácie je najnižšie od 70. rokov. Toto samozrejme je čiastočne pravda, pracovná sila obyvateľstva nad 16 rokov klesla o takmer 500 tis. Počet obyvateľov však vzrástol o 160 tis. To je však len jedna stránka mince. Počet mladých obyvateľov (16 – 24 rokov) v USA stagnuje, avšak tých čo sú v evidencii postupne klesá, je ich len 54.5%. Miera participácie u mladých klesla ešte rýchlejšie ako v celej ekonomike. Z evidencie bolo vyradených 175 tis. ľudí. Počet ľudí v mladom a strednom veku (25 – 54) tak isto v podstate stagnuje, a tiež sme videli vyradenie z evidencie (-130 tis.). To čo je však najzaujímavejšie je to, že najrýchlejšie vzrástol počet obyvateľov nad 55 rokov, a to o 181 tis. A tú sú ľudia už pred dôchodkom, ktorých produktivita klesá. Takže – u mladých ľudí a v strednom veku vidíme stagnovanie resp. malý rast počtu obyvateľov a ich vyraďovanie z evidencie. Rast populácie v poslednom čase ťahá skôr staršia generácia nad 55 rokov. Amerika teda starne a pokles miery participácie bude postupne spôsobovaný nie len štatistickými fígľami, ale aj prirodzeným starnutím obyvateľstva.

To bola prvá časť pohľadu na vec, avšak spracovali sme si aj dáta BLS aby sme videli, koľko pracovných miest sa stratilo od roku 2007 do roku 2009 a z akých sektorov a kto teraz ťahá obnovu pracovného trhu. Na grafe vidíme výrobu (zeleným), výstavbu (fialovým), služby biznisu (žltým) a tiež pracovné miesta vo vzdelávacom a zdravotnom sektore (červeným). Vláda je zobrazená šedou čiarou. Údaje sú v tisícoch a ide o mesačnú zmenu.

Aj na prvý pohľad vidieť, že najviac v čase krízy utrpela výroba, výstavba, obchod a služby. Masívna likvidácia pracovných miest začala vo februári 2008, v marci 2009 bolo zrušených 830 tis. pracovných miest a do februára 2010 ich ubudlo 8.74 mil. Odvtedy sa ich vytvorilo 5.9 mil. Približne dve tretiny pracovných miest sú teda späť. Vlády sektor je pomerne konštantný – s výnimkou zamestnávania začiatkom roku 2010 z dôvodu sčítania obyvateľov (tieto miesta sa zrušili ešte v lete toho istého roka) vidíme len malé zmeny. Vláda zamestnáva približne 16% pracovnej sily, na vrchole krízy to bolo 17%, pred krízou 16%. Nič veľké. Pozoruhodnejšie údaje získame, keď si porovnáme koľko pracovných miest bolo stratených a koľko vytvorených počas spomínaného obdobia rastu a poklesu pracovných miest. Stavebníctvo, výroba a obchod sú sektory, ktoré sa z krízy ešte nespämatali. Stavebníctvo stratilo takmer 2 mil. pracovných miest, od začiatku ekonomickej obnovy obnovilo možno 15% z nich. Obnova realitného trhu sa začala len koncom roka 2012, uvidíme ako sa bude dariť. Najviac pracovných miest stratila výroba – 2.3 mil., obnovila približne 25% z nich. Obchod a transport stratil 2.2 mil., obnovil približne 50% z nich. Finančný sektor prepustil 550 tis. ľudí, späť najal len 20%. O USA sa hovorí ako o krajine, kde je značný energetický boom. Ťažobný sektor (bane + ropné plošiny) stratil 70 tis. pracovných miest, ale následne ich vytvoril takmer 200 tis. Takže niečo na tom bude. A teraz víťazi – vzdelanie, biznis služby a relax. Tu sa buď pracovné miesta nestratili, alebo sa ich vytvorilo viac ako sa predtým stratilo. O aké miesta ide? V rámci starostlivosti a vzdelávania vedie zdravotná starostlivosť a sociálna starostlivosť, za nimi ide vzdelanie. Takže čoraz viac ľudí je potrebných, aby sa postarali o ostatných Američanov. Či už chorých, obéznych alebo starých. Oddych a starostlivosť to je hlavne zábava a umenie, spojené s ubytovaním a reštauračnými službami. Vedú reštaurácie, bary, kasína, umenie a zábava. Vôbec najsilnejší sektor sú profesionálne služby pre biznis. A to sú účtovníci, právnici, služby zamestnanosti a administratíva.

Takže štruktúra ekonomiky USA sa nám v kríze pozoruhodne zmenila a pracovné miesta, ktoré zmizli vo výrobe, stavebníctve a obchode sa teraz tvoria v starostlivosti o chorých a starých (čo dáva zmyslel, keďže populácia starne a tučnie), čoraz komplikovanejšie regulácie potrebujú viac účtovníkov a právnikov no a silné sú sektory kde sa je, pije a zabáva. Uvidíme, či sa dostaví aj „priemyselná revolúcia 2.0“. Pre štruktúru ekonomiky USA by to bolo pravdepodobne zdravšie.

Dnešné obchodovanie je zatiaľ pokojné a bez väčších zmien, o volatilitu sa pravdepodobne najbližšie postará opäť až Čína, zajtra ráno o 4:00 bude zverejnená obchodná bilancia.