ECB ako narkóza pre trh

Uhorková sezóna sa pomaly ale isto končí a pozornosť sa bude sústrediť opäť na centrálne banky. Ak sa trh sústredí hlavne na centrálne banky, je takmer isté, že o volatilitu, (plané) nádeje či pomýlené motivácie nebude núdza. Ale poďme poporiadku.

Keďže hlavná udalosť tohto týždňa – piatkový prejav guvernéra Bernankeho bude až v piatok, trh jedným okom sleduje aj ECB, ktorá sa snaží si napraviť renomé po poslednom fiasku. Už pred časom sme písali, že politický tlak na ECB bude rásť a výrok Draghiho, že urobí všetko čo je potrebné bol len logickým vyústením diania. Lenže potom prišli ostré nemecké komentáre (a zopakovanie ráznej opozície voči zásahom ECB) a tiež zle prijatý prejav Draghiho, kde tento povedal len to, čo mohol.

Prešlo niekoľko týždňov a blíži sa zasadanie ECB (6. septembra), kde sa opäť vynárajú špekulácie o tom, že sa dozvieme niečo viac o tom, ako chce ECB intervenovať na dlhopisovom trhu. A dobrú náladu podporujú hlavne dva faktory – nemecký člen Rady guvernérov Asmussen povedal, že ECB predstaví detaily svojho programu. Druhým faktorom je novinka, že Draghi zrušil svoj prejav v Jackson Hole (1. septembra, deň po Bernankem), keďže má veľa práce ohľadne plánovaného zasadnutia. Takže trh počíta s tým, že Draghimu stačilo pár týždňov (ktoré žiadal na začiatku augusta) na to, aby dopiloval Nemeckom akceptovateľné konkrétne detaily krokov ECB.

Zasadnutie ECB bude veľmi dôležité, pretože ak Draghi niečo dosiahol, tak rapídne zníženie výnosov krátkodobých dlhopisov Španielska (zo 4.8% na 3.6% pri 2-ročných dlhopisoch) aj Talianska (z 3.7 na 3.1% pri 2-ročných dlhopisoch) a to len slovnou intervenciou, bez nákupov zo strany ECB. Toto bolo kľúčom k stabilizácii eura, ktoré vzrástlo z 1.2170 na dnešných 1.2540. Za týmto rastom nie je nič iné ako viera v ECB. Nič iné eurozóne neostalo. A aby eurozóna dokázala, že problémy nerieši, ale tlmí ich dôsledky v mene ochrany Bruselu a veriteľov - prišli ďalšie novinky.

Tie sa týkajú hlavne Grécka a sprostredkovane aj Španielska a Talianska. Zrekapitulujme si dianie za posledných niekoľko týždňov. Španielsko získalo dostatočné prostriedky na záchranu svojich bánk (aspoň zatiaľ), Taliansko hromžilo na rast výnosov svojich dlhopisov a rázne žiadalo ich zníženie no a o Grécku sa začalo v Nemecku hovoriť ako o bývalom členovi eurozóny, keďže nijaké ústupky sa neplánovali. Nemecko okrem toho zdôraznilo svoj postoj, že ak chce niekto intervencie a pomoc, musí o ňu oficiálne požiadať.

Čo sa udalo v posledných dňoch? Rétorika smerom ku Grécku sa začína meniť smerom k možným časovým ústupkom (ale nie ďalším záchranným balíkom), keďže Grexit by mohol byť veľmi drahý. Ani nie tak kvôli Grécku, ale kvôli veľkému precedensu v podobe návratu do vlastnej meny (grécky dlh v Drachme by nebol hoden ani papiera na ktorom by bol potvrdený). Takýto precedens by veľmi dobre mohol znamenať výpredaj španielskeho a talianskeho dlhu, pretože pri predstave biliónov eur dlhu konvertovaného do líry či pesety naskakuje veriteľom husia koža. Toto však Brusel nechce. Riešenie? Čiastočné ústupky Grécku, ktoré možno zabránia jeho bankrotu pred nemeckými voľbami (jeseň 2013), čo pomôže Merkelovej (tá v poslednom čase vyzýva koaličných partnerov, aby vážili svoje slová, keď hovoria o Grexite). Oficiálne požiadanie o pomoc zo strany Španielska a Talianska, po ktorom Nemecko kývne ECB a tá nastúpi do práce. Dohodnú sa podmienky záchranného programu, ktoré nebudú mať ani takú hodnotu, ako papier na ktorom sú vytlačené (dôkazom sú dnešné komentáre zo Španielska, kde nechcú komentovať chýry o opätovnom navýšení cieľu deficitu v dôsledku pokračujúceho poklesu HDP). Španieli a pravdepodobne aj Taliani sa šetrením nedostanú nikam. Majú bujný verejný sektor, ktorý z veľkej časti vytlačil súkromný sektor, ktorý ho teraz nemôže zastúpiť, pretože nezamestnanosť je vysoká, odbory ostré a dane spolu s reguláciou stúpajú. Hospodárstvo teda klesá.

Avšak aký bude krátkodobý výsledok spomenutých krokov? Spokojný Brusel (tuhá EÚ, vysoký vplyv, zelená smerom k fiškálnej únii), spokojné Nemecko (vyšší vplyv, páky na dlžníkov, ochrana svojich pohľadávok a smerovanie k fiškálnej únii, pred voľbami nevznikne neporiadok spôsobený Grexitom), spokojná periféria (nech žijú stimuly a intervencie) no a spokojné banky a veritelia (dlh ostáva v eure a existujú páky na jeho vymáhanie). Aký bude dlhodobý výsledok spomenutých krokov? Keď pominie tlak trhov na reformy (vysoké výnosy dlhopisov), nájde sa dôvod, prečo sa reformy v mene sociálneho zmieru odložia. V tomto dôsledku budú náklady eura (spolu s dlhom) rásť a v dohľadnom horizonte sa bude riešiť ďalšia fáza krízy. To keď sa trh preberie z narkózy a zvýši tlak na štáty utopené v dlhu a zrazu bude nutné začať reálne dotovať záchranné fondy (teda nie garantovať, reálne platiť), čo bude spôsobovať nacionalistické vášne a ešte väčší odpor k euru. To však bude až zajtra a dnes je tu nádej na stimuly. Trhy a politici sú zatiaľ spokojní.

Z dnešných udalostí spomeňme taliansku a španielsku aukciu, ktoré potvrdili, že trh ECB verí – výnosy výrazne klesli. Dnes ešte očakávame dáta z USA, hlavne spotrebiteľskú dôveru. Ako sme spomínali na začiatku, trh bude mať opäť dilemu, či je lepšie mať dobrý výsledok z ekonomiky, alebo väčšiu nádej na stimul od Fedu.

Na grafe si túto dilemu znázorníme, vidíme vývoj amerického akciového benchmarku S&P500 a zvýraznené dni zverejnenia spotrebiteľskej dôvery za apríl až júl. Od apríla až po júl samotná nálada klesala, pričom červenou farbou je znázornený fakt, že výsledok bol ešte aj pod očakávania. V júli sa nálada zlepšila a bola dokonca aj nad očakávania (zelená farba). Záver – spotrebiteľská dôvera na akciách vždy spôsobila obrat, minimálne korekciu krátkodobého smerovania. Trh si však situáciu vždy vyložil podľa očakávaní, ak akcie rástli, trhy vybrali zisky. Ak akcie klesali, prišli stávky na stimuly a prišiel rast. Preto dnešný výsledok (hlavne zajtrajšími dátami HDP a piatkovým prejavom Bernankeho) bude vnímaný kontexte, že akcie sú na 3-mesačných vrcholoch a možno by nebolo zlé vybrať doterajšie zisky. Hlavne ak nepríde výrazne pozitívne prekvapenie.