Eurozóna má šancu. Pravdepodobne poslednú.

Máme za sebou rozhodnutie o ESM zo strany nemeckého ústavného súdu, ktorý dobre využil čas a vyjadril sa aj k nákupom ECB. Nemá problém ani s jedným, stanovil isté podmienky ale nič vážne. Limit na záväzky Nemecka €190 mld. bez hlasovania parlamentu a prípadne aj vyššia čiastka ak ju odhlasuje parlament je dobrou správou. Predseda euroskupiny Junkcker vzápätí oznámil, že ESM štartuje 8. októbra 2012. Trhy už len jedným okom odsledovali dáta priemyselnej produkcie (eurozóna) a talianskej aukcie a eurofória nemá konca.

Na jednej strane je zjavné postupné otáčanie smeru kapitálu (nemecká aukcia je toho dôkazom), na druhej strane je na mieste otázka, koľko z aktuálneho optimizmu prislúcha očakávaniam stimulov zo strany FOMC. Lebo už sa akosi tradične očakáva, že Fed trhy poteší (hoci to pri posledných zasadaniach nemal veľmi vo zvyku). Tieto očakávania však môžu stáť na vode, pretože ak Bernanke  práve sleduje čo sa deje, pravdepodobne si mädlí ruky a ďakuje nemeckému ústavnému súdu. Naštartovanie ESM, ECB v hre a z toho prameniaci výrazný pokles výnosov dlhopisov periférie oslabil USD, dostal americké akcie na najvyššie úrovne od prelomov rokov 2007/2008. Ropa je na 4-mesačných maximách (USD na 4-mesačných minimách), drahé kovy na 7-mesačných maximách, dáta z USA pokračujú v zmiešaných výsledkoch, nie čisto negatívnych (trh práce nevynímajúc). Čo tu treba stimulovať? Fed si môže nechať muníciu na budúci rok, bude ju potrebovať. 

Podobne ako je Bernanke pravdepodobne spokojný s vývojom na trhoch (majetok v aktívach Američanov mu veľmi leží na srdci – väčší majetok umožňuje väčšiu spotrebu), v Bruseli už musia oslavovať. Pravdepodobne nie úplne tušia, čo sa im práve podarilo, ale je dosť možné, že získali možno aj rok času na nevyhnutné opravy v štruktúre eurozóny. Najbližšie mesiace môžu byť pre eurozónu naozaj kľúčové (hoci to znie už ako klišé). Brusel s Berlínom (Merkelová podporuje ESM a rozhodnutie ústavného súdu) totiž vytiahli všetky ťažké zbrane, ktoré mohli. Ak sa v eurozóne nikam neposunieme, podobný ničivý útok ako sme videli toto leto už eurozóna nemusí prežiť. Už je v stávke dôvera v Nemecko, nadnárodné záchranné valy (ESM) a samozrejme ECB. Stávky sú vysoké, karty rozdané a môže začať ďalšie kolo euro-pokru.

Je úsmevné, čo vlastne trhy teraz oslavujú (politikom to však určite vyhovuje). Máme tu ESM, ktoré malo byť už začiatkom leta a nákupy ECB, ktoré tu už boli pred dvomi rokmi. Na jednej strane je dobré, že ECB je odhodlaná. Na druhej strane je veľmi naivné si myslieť, že periféria bude robiť akožereformy a škrtať milióny z miliardových výdavkov a ECB zatiaľ bude hasiť situáciu neobmedzenými nákupmi dlhopisov. Práve naopak, záchranné práce sa ešte len začínajú. Koráb eurozóny úspešne prišiel do dokov, kde budú opravovať jeho trup. Tento koráb bude za niekoľko mesiacov opäť spustený na vodu a ak trup nevydrží, reči o jeho sile nepomôžu. Pôjde ku dnu.

Opravné práce na eurozóne budú sprevádzané obrovským tlakom a už najbližšie zasadania euroskupiny (tento piatok a následne v októbri) ukážu, ako opravy pokračujú. Je takmer isté, že Gréci dostanú viacej času na škrty (nie viac peňazí) a že Španieli s Talianmi požiadajú o pomoc ešte tento rok. Ale už ich doterajšie postoje a pokroky (grécka privatizácia a návrhy smerujúce k upusteniu od niektorých tvrdých reforiem – ale tiež Španielska snaha dohodnúť si intervenciu ECB bez ďalších reforiem) ukazujú, že to nebude ľahké. Sme veľmi zvedaví na uplatňovanie zásady „euro je nezvratné“ či „jediným smerom eurozóny je hlbšia integrácia“ v praxi. Pohľad na pokroky v riešení krízy za posledné tri roky nás nenaplňuje optimizmom, že by sa za niekoľko mesiacov podarilo to, čo sa nepodarilo za posledných niekoľko rokov. Ale nech nás Brusel skúsi prekvapiť. Ak však začne veľmi tlačiť na integráciu, je veľmi možné, že sa stretne akurát s nacionalistickými vášňami jednotlivých členov eurozóny a nie s pochopením.

Nasledujúci dlhodobý týždenný graf od roku 2007 situáciu dokonale vystihuje. Sme v dlhodobom klesajúcom trende, pričom krátkodobé smerovanie bolo zvrátené. Veľa to zatiaľ neznamená a až prekonanie tohtoročných vrcholov na úrovni 1.3450 by znamenalo, že trh začína eurozóne opatrne veriť. Ak eurozóna opäť sklame dôveru, pokračujeme v pôvodnom scenári – pokles k úrovni 1.20. 

Dnes nás už nečakajú nijaké zásadné dáta, okrem importných cien v USA a veľkoobchodných zásob. Obchodovanie naďalej bude prebiehať v FOMC rely, až kým nepríde negatívny šok.