Rusko opakuje gruzínsky scenár
Tak sa zdá, že ruský prezident Vladimír Putin neberie varovania USA veľmi vážne. Americký prezident Obama povedal, že ak ruská agresia na Ukrajine bude pokračovať. Avšak konkrétny krok bol len ten, že USA sa prestalo pripravovať na summit G8 v Soči, ktorý mal byť v júni. Putin z toho zjavne hrôzu nechytil. Naopak, v priebehu hodín sa uchádzal o dôveru vo veci použitia vojenskej sily na Ukrajine v ruskom senáte a dostal ju. Samozrejme, vpád vojsk na Ukrajinu treba správne nazvať. Napríklad stabilizáciou situácie. Aby zase zákonodarci nemali zlé svedomie.
Podobne zapôsobil 90 min telefonát Obamu Putinovi, kde ho vyzval, aby stiahol svoje vojská a začal situáciu riešiť civilizovane. Teda rokovaním pod medzinárodným dozorom, kde by mali rusky hovoriaci občania Ukrajiny zabezpečené svoje práva a nová ukrajinská vláda začala vnímať špeciálny status Krymu. To všetko je veľmi logické a rozumné, ale opäť – Putina to veľmi neoslovilo.
Ak sa dostaneme od stolov a rečí späť do reality, tak zbadáme toto. Putin drží Ukrajinu v rámci svojej sféry vplyvu a v mene ruského záujmu je ochotný riskovať dosť, aby to tak aj ostalo. A naviac – Obamu neberie veľmi vážne. Už v Sýrii videl, že Obama nebojoval proti Rusku, ale motal sa vo vlastných sľuboch a vyjadreniach a neveril si ani natoľko, aby požiadal Kongres o autorizáciu vojenskej intervencie. Slová o pripravenosti sa začali tak opakovať, že to začalo pripomínať prejav guvernéra ECB a nie vrchného veliteľa armády. Nakoniec ostal len pripravený a pozoroval Rusko, ako prevzalo iniciatívu v riešení sýrskej krízy. Nakoniec Obama požiadal Kongres o to, aby ani nehlasoval o Sýrii. Vrcholom bolo zrušenie Obamom stanovenej červenej čiary, ktorú Assad nemal porušiť – použitie chemických zbraní. Obama ju zrušil sám. Putin vidí, že USA znižuje výdavky na obranu a Obamovi je prednejšia verejná mienka doma, ktorá nechce aby sa USA hralo na policajta vonku.
Putin vie, že Obama bude veľa rozprávať a urobí len veľmi málo. Putin sa tak nemusí veľmi báť a naďalej realizuje svoj scenár. A zatiaľ je to ako cez „kopirák“ scenár z roku 2008, keď Rusko anektovalo Abcházko a Južné Osetsko. Manipuluje, provokuje, vytvorí zdanie krízy ktorý treba riešiť a potom pošle svojich „mierotvorcov“. Ruských samozrejme. Tí donesú „stabilitu a istoty“. Rozdiel oproti roku 2008 však je, že Ukrajina má 46 mil. obyvateľov, ktorý nemá zanedbateľnú vojenskú silu (hoci ruskej sa nerovná). Je na hrane bankrotu a väčšina ľudí nechce ruskú bábkovú vládu (ako bol prezident Janukovič). Ukrajinci majú už ruskej stability a istôt dosť. Putin preto nebude chcieť tlačiť situáciu do otvorenej vojny. Podobne – vzhľadom na slabnúcu ruskú ekonomiku si dvakrát rozmyslí, či bude Ukrajinu dlhodobo okupovať. Kým Abcházko a Južné Osetsko Rusko nikdy neuznalo, pred 20-imi rokmi bolo signatárom dohody o integrite ukrajinských hraníc.
Putin vie, že mu ekonomika slabne a cena za pokus o okupáciu susednej krajiny môže byť privysoká. Ruský akciový trh včera nepadol o 11% náhodou. Ekonomický rast spomaľuje, ruský rubeľ je na historických minimách, inflácia je vyššia ako pred rokom, musela sa zvyšovať úroková miera. To ďalej oslabí ekonomiku plus vyhliadky na ekonomické sankcie skutočne vystrašili investorov. Klesajú aj ruské dlhopisy. Aj keď má Rusko možnosť odpovedať (napríklad hodnota investície BP v Rosnefte sa včera prepadla za deň o $1 mld.), vie že môže stratiť viac. A potrebuje prílev USD za ropu, pretože veľké prebytky bežného účtu sa zdajú skôr minulosťou ako realitou.
Na druhej strane Západ už nemôže len tak sedieť a premýšľať. Hoci je ľahké ho kritizovať za pridlhé vyčkávanie, skutočnosť nie je taká, že by Západ nevedel čo sa deje. On len nevie čo chce. Teda aj vie, ale nemôže mať všetko. Aj suverenitu Ukrajiny, aj rozšírenie EÚ, aj ruskú ropu a plyn a ešte aj svätý pokoj a stabilitu. Rusko pritom nemá problém s tým čo chce. Putin myslí na jediné, južná a ideálne aj východná Ukrajina súčasťou Ruska, alebo pod jeho kontrolou.
A opäť sme pri to, čo teda ideme robiť. The Economist píše: Nemôžeme narýchlo prijať Ukrajinu do NATO. Môžeme tlačiť diplomaticky a izolovať Rusko na medzinárodnej scéne. 7 ostatných členov G8 by mohlo zrušiť summit G8 v Soči. USA by mohlo rozšíriť zákon „Magnitsky Law“, ktorý dovoľuje ľuďom ktorí prispeli k porušovaniu ľudských práv (hlavne bohatým a vplyvným) zmraziť aktíva, zamedziť vstup vyspelých krajín (neudeliť víza). Po tretie – zmrazenie ruských bánk na medzinárodných finančných trhoch (čo by poriadne vytočilo ruskú oligarchiu). Po štvrté, rezolúcia OSN odsudzujúca ruskú agresiu voči suverénnej krajine, ktorá by mohla prilákať aj Čínu. Tá vždy bola medzi prvými, čo odsudzovala napadnutie suverénnych štátov, tak sa môže pripojiť aj teraz. Alebo to môže aj vetovať, keďže s Rusmi si rozumie.
Ďalšou vecou ktorú by Západ mohol urobiť a o ktorej sa až tak veľmi nehovorí je ukázať Ukrajincom, že za nimi stojí (za novou vládou) a že on a nie Rusko, je cestou k prosperite. A tiež vysvetliť novej vláde ako má konať bez toho, aby porušovala medzinárodné právo. Vyhnanie Janukoviča bolo z pohľadu Ukrajincov možno oprávnené čo sa týka správnosti, ale Rusko oprávnene argumentuje, že sa to podobalo skôr na puč. Janukovič síce ušiel, ale teraz z bezpečia kričí, že je stále veliteľom armády a že to, že bol vyhnaný, porušilo ústavu.
Putin vie, že to čo robí, ho môže vyjsť draho. Ráta však s tým, že patetickej EÚ ide skôr o dodávky ropy a plynu ako o skutočné riešenie situácie a státie za myšlienkou zjednotenej a slobodnej Európy. Obama a aj EÚ majú možnosť dokázať, že sa mýli.
Na mapke nižšie sú územia, ktoré Rusko anektovalo v roku 2008 v Gruzínsku a územia na Ukrajine, o ktoré má Rusko záujem. Nepotrebuje komentár.
Reakcia trhov zatiaľ bola v prospech rastu komodít (zlato ako bezpečný prístav, ropa z dôvodu geopolitického napätia, plodiny z dôvodu obáv o ukrajinské exporty) a poklesu akcií, dnes sa situácia značne upokojila. Zatiaľ sa počíta s poklesom napätia, uvidíme, či to skutočne bude tak. Nie len Ukrajina, ale aj Rusko začína byť pod ekonomickým tlakom (pokles dlhopisov dnes prinútil vládu, aby pozastavila plánované aukcie dlhopisov).
Čtěte více
-
Ruské akcie a dluhopisy jsou po zlepšení ratingu na rekordu
Ruské akcie a dluhopisy dnes vystoupily na nové rekordy. Reagovaly tak na dlouho očekávané zlepšení hodnocení úvěrové spolehlivosti Ruska, k němuž přistoupila ratingová společnost S&P Global Ratings. Ta v pátek hlavní rating země zvýšila zpět do investičního pásma na známku BBB- z předchozích BB+. Ke zvýšení ratingu přistoupila poprvé od roku 2006. -
Ruské akcie a rubeľ sú kvôli eskalácii napätia pod tlakom
Medzi Ruskom a Ukrajinou sa to začína opäť vyostrovať. Prognózy ďalšieho vývoja konfliktu radi prenecháme bezpečnostným analytikom. Z ekonomického pohľadu sa však opäť začína hovoriť o sankciách. Pozrime sa teda na to, že čo sa udialo na jedinom inštrumente z ponuky XTB, ktorý má priamu expozíciu voči dianiu v regióne, počas posledného kola sankcií – na ruskom akciovom indexe MOEX (RUS50). -
Ruské tajné jaderné středisko a superpočítač k těžbě bitcoinů
Inženýři z přísně střeženého jaderného střediska s názvem Sarov využili pracovní superpočítač k těžbě bitcoinů. Přišla si pro ně tajná služba. -
Rusko a Čína v roce 2018? Technologie vedou ke změně paradigmatu
Říjen mě přinesl zpět do jednoho z mých nejoblíbenějších míst k obchodování – do Ruska. Rusko bylo vždy vlídné k Saxo Bank i ke mně, ale tentokrát jsem pocítil trochu nejistoty až nedůvěry…a byl to silnější a znepokojivější dojem než jindy. Bylo to trochu zvláštní, protože ekonomická data Ruska se zlepšují. Rubl byl dokonce během posledních osmnácti měsíců ve špičkové formě. -
Rusko a Saudská Arábia podporia predĺženie dohody o obmedzení produkcie ropy krajín OPEC+
Minulý týždeň sa udiali dve zásadné udalosti, ktoré budú v najbližších týždňoch vytvárať tlak na rast ceny ropy. Prvou bolo stretnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa s čínskych prezidentom Xi Jinpingom na samite krajín G20 v Japonsku. Obe hlavy štátov sa dohodli, že budú pokračovať v rokovaniach ohľadom dosiahnutia obchodnej dohody. Trump odložil zavedenie dodatočných ciel na dovoz čínskych produktov v ročnom objeme vo výške 300 miliárd dolárov. Čínsky prezident prisľúbil, že Čína sa bude snažiť znižovať obchodný prebytok s USA a to tak, že bude nakupovať veľké množstvá poľnohospodárskych produktov. Trump taktiež povolil americkým firmám spolupracovať s čínskou spoločnosťou Huawei, ktorú pred niekoľkými týždňami zaradil na tzv. „blacklist“. Najdôležitejšie ale je, že trhy vo všeobecnosti neočakávali takýto pozitívny scenár stretnutia medzi Trumpom a Xi, pretože v posledných týždňoch bola situácia medzi oboma krajinami veľmi napätá, takže tento výsledok je veľmi pozitívny pre trhy. V prípade dosiahnutia obchodnej dohody, klesá riziko spomaľovania globálneho hospodárskeho rastu, pretože dohoda by mala viesť k odstráneniu ciel medzi oboma krajinami, čo povedie k zvýšeniu kúpyschopnosti obyvateľstva, a teda krajiny budú dovážať a spotrebovávať viac, čo sa prejaví aj na raste dopytu po rope, a teda aj na raste jej ceny. -
Rusko jako katalyzátor pro rozvíjející se trhy a problémy světové ekonomiky
Když jsem nasedl do expresního vlaku směrem do Petrohradu, nechal jsem za sebou Moskvu a tamních minus 20 stupňů Celsia. Rusko je nedílnou součástí... -
Rusko masivně nakupuje zlato
„Česká republika v letech 1997 a 1998 prodala 56 tun zlata. V té době šlo těžko předvídat, jak se cena zlata bude vyvíjet. Z dnešního pohledu lze říci, že se Česko svých zlatých rezerv nemělo zbavovat, protože tak učinilo za nevýhodných podmínek,“ říká hlavní ekonom BHS Štěpán Křeček. -
Rusko může být „zajímavou investiční příležitostí“ pro odvážné investory
S tím jak se zvětšuje optimismus investorů ohledně křehkého příměří na Ukrajině, může budoucnost přinést růst nejenom ... -
Rusko nečekaně snížilo základní úrok, analytici mluví o zahájení nového cyklu
Ruská centrální banka dnes překvapivě snížila svou refinanční sazbu o čtvrt proc... -
Rusko nové sankce zvládne. Některé firmy však budou mít problémy
„Rusku na jedné straně pomáhají rostoucí ceny ropy, na druhé straně mu však škodí nové ekonomické sankce. V ruské ekonomice budou vznikat dílčí nerovnováhy, které příliš neovlivní celkovou makroekonomickou situaci. Dopady na konkrétní společnosti však mohou být značné,“ říká hlavní ekonom BH Securities Štěpán Křeček. -
Rusko v apríli nesplnilo podmienky dohody o znížení produkcie
Ropa má za sebou stratový týždeň. Za poklesom cien čierneho zlata stáli najmä dva základné faktory. Ukázalo sa, že Rusko v apríli ťažilo viac ropy, ako prisľúbilo v rámci dohody o obmedzení produkcie. Rusko ťažilo v apríli 11,233 milióna barelov ropy denne, čo predstavuje pokles oproti ťažbe v októbri o 185 000 barelov. Ruský minister energetiky Novak sa pritom vyjadril, že v apríli poklesne ťažba o 228 000 barelov ropy denne oproti októbrovej ťažbe, čo predstavuje cieľ postupného znižovania produkcie. Rusko totiž podľa dohody malo postupne znižovať produkciu ropy a v apríli malo dosiahnuť dohodnutú úroveň produkcie, čo sa nestalo. -
Rusko začíná udávat tempo na trhu s ropou
Rusko se loni stalo největším vývozcem ropy do Číny, a poprvé tak v celoročním exportu do této země předstihlo Saúdskou Arábii. Plyne to u aktuálních čínských celních údajů. -
Rusku kvůli levné ropě i sankcím mizí rezervy, fond vyčerpá příští rok
Rusko příští rok vyčerpá jeden ze svých státních fondů, rezervní fond, aby pokrylo rozpočtový deficit. Z druhého státního fondu, fondu národního zdraví, pak ze stejného důvodu utratí v příštích třech letech zhruba třetinu peněz. Uvedla to agentura Reuters s odvoláním na návrh ruského ministerstva financí. -
Ruský prezident Putin se přidal k volání po dražší ropě
Cena ropy Brent včera vystoupala na svá letošní maxima nad 53 USD/barel. Ta se přitom nachází takřka o 100 % výše, než lednové dno (27,10 USD/barel). Za růstem stojí komentáře ruského prezidenta Putina, který se připojil k výzvě “ke zmrazení či dokonce omezení? produkce ropy. -
Ruský prodejce potravin VkusVill chce na burzu v New Yorku
Rychle rostoucí ruský řetězec supermarketů VkusVill plánuje primární nabídku akcií v New Yorku a expanzi v zahraničí. Zaměřit se chce hlavně na trhy v Evropě a Číně. Nabídka VkusVill bude prvním vstupem ruského prodejce potravin na burzu od roku 2014, kdy své akcie nabídl v Londýně řetězec hypermarketů Lenta, napsala agentura Reuters. -
Ruský projekt na zkapalněný zemní plyn je schválen
Ruský projekt na zkapalněný zemní plyn byl schválen pro realizaci. Cílem je uspokojit rostoucí poptávku. První plyn se má vyvážet už do roku 2023. -
Ruský rubl si před dnešním zasedáním centrální banky polepšil
Na středoevropských devizových trzích včera panovalo klidné obchodování s tendencí měn mírně posilovat. Nejvýrazněji posílil maďarský forint... -
Ruský trh je v panice.
Konec roku 2013 a začátek roku 2014 můžeme popsat, jako každodenní snahu trhu zvládnout nečekané situace a zprávy z rů... -
Ruský trh je v panice.
Konec roku 2013 a začátek roku 2014 můžeme popsat, jako každodenní snahu trhu zvládnout nečekané situace a zprávy z rů... -
Rusnok: Česká ekonomika se přehřívá, není to ale nic fatálního
Česká ekonomika se do jisté míry přehřívá, ale není to nic fatálního. Utažení měnové politiky může, ale také nemusí přijít ještě letos, řekl guvernér České národní banky Jiří Rusnok na dnešní konferenci ve Zlíně. Centrální banka by se ráda odpoutala od ultra nízkých úrokových sazeb, ale pro rozhodnutí o jejich případném zvýšení by chtěl mít guvernér dostatek informací, a rád by si proto počkal na příští prognózu.