Kríza európskeho myslenia

Vývoj z posledných dní sa nedá komentovať inak ako tak, že trhy už na štandardnú menovú politiku takmer nereagujú – ohlásené a očakávané zníženia sadzieb ECB a PBOC a tiež navýšenie QE od BoE nemalo dlhodobejší efekt a opäť sa dianie točí okolo neschopnosti vrcholného manažmentu štátov konať v otázke konsolidácie verejných financií a úplnej neschopnosti EÚ sa vôbec dohodnúť na spoločnom postupe pri riešení krízy.

Aby sme neboli nespravodliví, Taliansko ohlásilo škrty, ktoré dokonca prešli aj parlamentom. Avšak vzhľadom na plánovaný deficit a celkový dlh ide o prebrúsenie ľadovca a nie jeho podstatné zmenšenie. A šetrenie je opäť zamerané na zajtrajšky, kedy sa plánuje, že už bude dobre (problém je ten, že už tento rok malo byť lepšie ako minulý rok.) Aj táto talianska epizóda ukazuje, že stále ostávame v tom istom kolotoči.

Najlepšie to vystihol europoslanec za britskú Konzervatívnu stranu Daniel Hannan v rozhovore pre časopis .týždeň. Prvá vec – politici sa stále sústreďujú na záchranu eura, ekonomiky sú vedľajšie. Krajiny, ktoré sa v minulosti snažili byť zodpovednejšie a aktuálne majú relatívne nižšie dlhy, sú sankcionované cez nanútenú dotáciu cez euroval smerom k menej zodpovedným krajinám. Tieto menej zodpovedné krajiny sa správajú ako nezodpovedné deti, ktoré odmietajú niesť zodpovednosť za aktuálny vývoj a dokonca neodmietajú priamo svojich politikov, ale rovno EÚ. Pritom EÚ skutočne môže za aktuálny stav, pretože tolerovala či dokonca podporovala rozmaznávanie periférnych krajín, pričom dotáciami si chcela kúpiť lojalitu pre projekt Veľkej Európy. Dosiahla akurát zníženie konkurencieschopnosti a zvýšenie závislosti na EÚ. Problémom však nie je samotná idea zjednocovania Európy, ale fakt, že prvoradá bola politika a ideály. Racionálne zmýšľanie a ekonomika boli druhoradé. A keďže na presadzovanie „správnych“ ideálov je potrebná moc a táto sa dá získať len centralizovaním prostriedkov o ktorých rozhodujú „správni“ ľudia, celý projekt EÚ od začiatku smeroval k centralizácii a hlavne prerozdeľovaniu, nie vytváraniu. A tak začali eurofondy, ktoré vytvorili nové odvetvie ekonomiky a úplne nové možnosti korupcie, pokračovalo sa zárukami na dlh iných krajín a aktuálne je podľa EÚ riešením vytvorenie spoločného fondu ESM, ktorý by už mohol rovno zachrániť aj banky. Toto je však pre niektoré krajiny priveľa a preto sa jeho schválenie odkladá.

Najväčší problém však nespočíva v dlhoch, rastúcich výnosoch dlhopisov či spomaľujúcej ekonomike. To sú problémy ktoré sa dajú riešiť. Podstatný a najvážnejší problém sa ukrýva v myslení. Už nedávno sme spomínali, že európsky volič si dobrovoľne zvolí život nad pomery, pričom náklady a dôsledky sa snaží ignorovať. Dôležité je, že priemerný volič ani netuší aké sú výdavky vlády, kam tie prostriedky smerujú, koľko zo svojej výplaty dáva štátu a ani to, aký dlh je aktuálne na jeho pleciach. Jeho prostriedky odchádzajú niekam preč, to už nie je jeho starosť. Politici rýchlo pochopili aká výhoda je mať možnosť upravovať daňové sadzby (väčšinou smerom nahor) a do toho ešte aj možnosť tvoriť neustále deficity. Verejné kontrola úplne absentuje, pretože prostriedky sa prerozdeľujú niekde v centre, kde už na to existujú ľudia, ktorí sa postarajú o to, aby šli správnym smerom. EÚ už len tento systém doviedla na nadnárodný level a k dotáciám by sa mal pridať aj eurodaňový systém a kontrola rozpočtov. Viac Európy a solidarity vyrieši všetky problémy. Problém je však v tom, že Brusel si vôbec nie je vedomý toho, že politika harmonizácie a centralizácie viedla k súčasnej kríze. A že je potrebné urobiť krok späť a ak sa majú verejné financie dostať do rovnovážneho stavu, je potrebná decentralizácia prerozdeľovania (ako to majú napríklad vo Švajčiarsku), kde v rámci menšieho celku (kantony) jednotlivec presne vie, na čo jeho prostriedky putujú, koľko má platiť a komu. Kontrolovať suseda je ľahšie a efektívnejšie ako ustrážiť úradníkov (ktorí za nič nenesú zodpovednosť a majú úplne iné motivácie) niekde na opačnom konči krajiny (alebo Európy). Výsledkom švajčiarskeho systému je menší dlh, menšie dane a menšia korupcia. EÚ sa to snaží dokázať opačným spôsobom, nefunguje to a naďalej sa to ignoruje. Za všetko môže zlý trh, ktorý nastavuje EÚ zrkadlo (výška výnosov dlhopisov), ktoré sa Brusel márne snaží rozbiť. Bruselskí úradníci opakujú svoju mantru o užšej Európe, pretože toto opakovali posledné dekády a doteraz to fungovalo. Ignorované dôsledky sa aktuálne prejavujú v plnej miere a EÚ už štyri roky nedokáže nastoliť alternatívu, pretože ani doteraz poriadne nepochopila (alebo nechce pochopiť) realitu.

Vyššie uvedený text vlastne prináša hlavne zhrnutie už povedaného a to je aj aktuálna situácia na trhu. Nič nové sa nedeje, stimuly centrálnych bánk sa minuli účinkom, ECB naznačila, že si nemôže vystrieľať všetku muníciu keďže výhľad je neistý (možno sa naozaj dočkáme priamejšej metódy likvidácie hodnoty peňazí), americká centrálna banka je stále ticho a politici si naďalej hovoria svoje. Zaujal mediálny výstup nemeckého prezidenta, ktorý vyzval kancelárku, aby objasnila nakoľko sa Nemecko plánuje vzdať svojej rozpočtovej suverenity. Prenikajú totiž zvesti, že na summite EÚ sa dohodlo aj viac ako sa oficiálne oznámilo. Výnosy dlhopisov opäť rastú a grandiózne fondy, ktoré mali situáciu zachrániť sú stále skôr na papieri ako realitou. Nečudo, že ECB sa vyjadrila, že trh by sa mal zaktivizovať a kupovať vládny dlh. Otázne je, prečo by to robili, kým nebude vyjasnené, kto bude garantovať ich dlhy.

Nočné dáta náladu nijako nevylepšili, ázijské akcie klesali po prudkom prepade objednávok nových strojov v Japonsku a rastúcich deflačných tlakov v Číne. Dnes už neočakávame nijaké dôležité zverejnenia a opäť sa bude pozornosť sústrediť na politiku – dnes totiž zasadá Ecofin a euroskupina. Nálada na trhu je mdlá, akcie nedokážu rásť, dokonca vidieť snahy o vytvorenie nižšieho dna ako v piatok. Komoditám sa mierne darí, zlato a ropa sa snažia o korekciu, obilninám sa naďalej darí viac ako dobre, dôvodom sú obavy o zníženie vyhliadok úrody na tento rok v dôsledku počasia. Americké akcie dnes čakajú na začiatok výsledkovej sezóny, ktorú dnes odštartuje spoločnosť Alcoa, po zatvorení trhov. Očakávania sú zatiaľ nízke.

Euro len zatvorilo nočný gap spôsobený negatívnymi dátami z Ázie, ktoré posilnili USD. Intradenne sa nedokážeme dostať nad 1.23, hoci snahy o rast neustávajú. Ak by dnes ministri financií povedali niečo povzbudivé, existuje potenciál na vymazanie časti piatkových strát a rast k úrovni 1.24, kde bude silná rezistencia. Nové dno vytvorené v piatok však jasne naznačuje, že výhľad ostáva medvedí.