Čo bolo, čo bude...

Čtěte více

• ČNB zvyšuje úrokové sazby – tržní analýza 2.11.2018
  Na včerejším zasedání bankovní rady ČNB bylo odhlasováno zvýšení základní repo sazby na 1,75 %, lombardní sazby na 2,75 % a diskontní na 0,75 %. Na tiskové konferenci, která následovala poté, hovořil Jiří Rusnok o makroekonomickém výhledu v ČR a EU. Ekonomika v EU má zpomalit. Euro má oslabit, inflace se má pohybovat těsně pod 2 %. To ECB umožní ukončit kvantitativní uvolňování. Hlavní nejistoty vidí v protekcionismu ve světovém obchodě, způsobu odchodu UK z EU, v rozpočtové situaci v Itálii a v kolísající ceně ropy. Koruna vůči euru po vyhlášení změny sazeb posílila, na měnovém páru EUR/CZK z 25,92 na 25,82. Výhled od ČNB je posilování koruny vůči euru, které bude taženo kladným úrokovým diferenciálem vůči EU, ale také konvergencí české ekonomiky. V příštím roce chce ČNB dále postupně zvyšovat úrokové sazby.
• ČNB zvyšuje úrokovou sazbu o 125 bodů. Fed začíná s taperingem, razantně sníží nákupy dluhopisů
  Česká národní banka se na svém měnověpolitickém zasedání rozhodla k prudkému zvýšení základní úrokové sazby z 1,50 % na 2,75 %. Jednalo se tedy o hike o úctyhodných 125 bazických bodů, což představuje nejvýraznější zvýšení sazeb od roku 1997. Analytici přitom predikovali zvýšení sazby maximálně o třičtvrtě procentního bodu.
• ČNB žádá vládu o podporu ekonomiky
  Guvernér České národní banky Jiří Rusnok se vyjádřil, že o poklesu ekonomiky nikdo nepochybuje a podpořit ji může jedině vláda. Očekává se další snížení sazeb.
• ČNB žářijová zadluženost českých domácností
  „Růst zadlužení domácností v září celkově zvolnil. Jak v úvěrech na bydlení, tak i na spotřebitelských úvěrech vidíme nižší tempo růstu než po většinu tohoto roku. I meziročně se tempo zadlužování snížilo. Pravděpodobně to souvisí s velmi nízkým indikátorem důvěry spotřebitelů v ekonomiku, která byla nedávno zveřejněna. Ani maloobchodní tržby se nevyvíjejí nijak příznivě čili lidé spíše šetří, méně utrácejí a pomaleji se zadlužují.“
• Čo bolo, čo bude
  Minulý týždeň bol zverejnený Spotrebiteľský sentiment University of Michigan v USA, ktorý klesol v júli na päťmesačné minimum. Pokles bol spôsobený predovšetkým menej priaznivými vyhliadkami pre národné hospodárstvo. Tieto dáta podporujú súčasné nastavenie monetárnej politiky americkej centrálnej banky, čo je pozitívne pre akciové trhy, pretože nevznikajú tlaky na uťahovanie monetárnych podmienok. Výsledková sezóna v USA začala reportmi bánk, ktoré pozitívne prekvapili trhy, nakoľko banka Goldman Sachs dosiahla zisk na akciu za druhý kvartál vo výške 15,02 dolárov, čo bolo až o 48 percent viac, ako sa pôvodne očakávalo. Banka dosiahla tieto pozoruhodné výsledky najmä vďaka rozpúšťaniu rezerv, ktoré boli vytvorené počas pandémie pre prípad nesplácania úverov.
• Čo bolo, čo bude...
  Extrémne počasie poškodzuje plodiny na celom svete a prináša so sebou hrozbu ďalšieho zdražovania potravín v čase, keď ceny potravín dosahujú najvyššie úrovne za posledných desať rokov. Mrazy v Brazílii poškodzujú produkciu kávy v regióne, ktorý je zodpovedný za 40 percent svetovej produkcie kávy Arabica. To viedlo k nárastu jej ceny počas minulého týždňa o 17 percent a prvýkrát od roku 2014 prekonala hranicu 2 doláre za libru. Vplyvom globalizácie sa pestovanie plodín sústreďuje v konkrétnych oblastiach. Tým je svetová produkcia plodín o to viac vystavená riziku negatívnych poveternostných podmienok. Problémom ostávajú aj iné regióny, keďže spaľujúce teplo má negatívny vplyv na produkciu plodín na oboch stranách hranice medzi USA a Kanadou. Záplavy v Európe poškodzujú produkciu poľnohospodárskych plodín, pričom najviac si to odniesla pšenica, keďže Nemecko a Francúzsko sú najväčšími pestovateľmi pšenice v Európe a nedávne povodne a vlhké počasie viedli k poškodeniu úrody. Cena pšenica na to reagovala rastom o viac ako 13 percent za posledné dva týždne.
• Čo bolo, čo bude...
  Ceny ropy zaznamenali minulý týždeň prudký pokles, pričom cena severomorskej ropy Brent sa v jednom okamihu obchodovala až o viac ako 8 percent nižšie. Krátkodobú volatilitu na trhu s ropou ovplyvňovali najmä dva faktory.
• Čo bolo, čo bude...
  Počas minulého týždňa sa konalo dôležité zasadanie americkej centrálnej banky, na ktorom sa rozhodovalo o budúcom nastavení monetárnych podmienok, čo sa primárne týka výšky úrokových sadzieb a objemu tlačenia peňazí. To zásadným spôsobom ovplyvňuje ekonomiku a finančné trhy nielen v USA, ale aj v ostatných častiach sveta. Z ekonomického pohľadu bude Fed podporovať ekonomiku do doby, než bude oživenie kompletné. Niektoré sektory, ktoré boli pandémiou najhoršie zasiahnuté sú stále oslabené. Inflácia síce dáva možnosť centrálne banke pristúpiť k zvýšeniu úrokových sadzieb, no na druhej strane bankári očakávajú, že by mala postupne klesať.
• Čo bolo, čo bude...
  Zvýšená inflácia čím ďalej, tým viac negatívne vplýva na spotrebiteľov, čo v konečnom dôsledku prispieva k destabilizácii ekonomiky. Problém nie je len na strane ponuky, a teda, že globálna ekonomika čelí v mnohých sektoroch nedostatkom (najviac sa to týka energetického sektora), ale prudký nárast cien vedie k znižovaniu životnej úrovne vo svete, nakoľko ľudia si nemôžu dovoliť za súčasných cenových podmienok financovať rovnaký blahobyt, aký dokázali v období zníženej inflácie, teda pred pandémiou.
• Čo bolo, čo bude...
  Počas minulého týždňa sa konalo viacero kľúčových zasadaní centrálnych bánk, na ktorých sa riešila hlavne vysoká inflácia. Americký FED, ECB, či Bank of England upustili od tvrdenia, že rýchlo rastúce ceny sú dočasné, alebo prechodné. Namiesto toho sa začali obávať, že vysoká inflácia je „pretrvávajúca“. ECB a FED sa rozhodli osekať svoje programy nákupov aktív a avizovali zvýšenie úrokových sadzieb. Centrálne banky v dvoch bohatých ekonomikách, Veľkej Británii a Nórsku už pristúpili k zvýšeniu úrokových sadzieb. Deväť centrálnych bánk rozvíjajúcich sa ekonomík, od Čile po Rusko taktiež pristúpilo k zvýšeniu sadzieb. Dokonca aj Bank of Japan , ktorá sa častejšie zaujímala o defláciu, zastavila svoju menovú podporu v súvislosti s koronavírusovou krízou.
• Čo bolo? čo bude...
  Koncom minulého týždňa sa na trhy preliala negatívna nálada. Jedným z dôvodov môže byť report S&P Global PMI, ktorý ukázal na rozširujúcu sa infláciu v sektore služieb v USA, a to rozhodne nie je dobrá správa pre Fed. Očakávania ohľadom agresívnejšieho sprísnenia menovej politiky vytvárajú tlak na akcie a drahé kovy a udržujú výnosy štátnych dlhopisov na vyšších úrovniach.
• Čo bolo, čo bude ...na finančních trhoch
  Joe Biden sa stal definitívne americkým prezidentom po tom, čo boli zamietnuté žaloby, ktoré podal bývali prezident Trump v poltucte sporných štátov. Ako na tento výsledok reagujú trhy?
• Čo bolo, čo bude ...na finančních trzích
  Ceny ropy zaznamenali počas minulého týždňa ďalší nárast, pričom od začiatku novembra vzrástla cena ropy Brent o viac ako 15 percent. Za nárastom cien ropy stáli primárne dva faktory, ktoré krátkodobo zatienili riziká vedúce k nadmernej ponuky ropy na trhu, akým je napríklad navyšovanie produkcie čierneho zlata v Líbyi, alebo pokračujúce šírenie pandémie, ktoré vedie k zavádzaniu prísnejším blokovacích opatrení v Európe a v USA.
• Čo bolo, čo bude... na finančních trzích
  Akciové trhy sa behom minulého týždňa viezli na modrej vlne. Optimizmus bol na trhoch vyvolaný najmä tým, že Kongres v USA získali demokrati. Nový demokratický prezident Joe Biden bude mať teda jednoduchšie vládnutie, a teda dokáže lepšie plniť predvolebné sľuby. Biden totiž tvrdil, že ekonomiku USA chce naštartovať navýšením výdavkov na infraštruktúru. Vláda by teda mala viac investovať do infraštruktúry, na čo reagovali pozitívne akcie najmä stavebných spoločností v USA. Pozitívna nálada sa však tiahla naprieč celým akciovým trhom. Akcie spoločnosti Caterpillar v stredu atakovali historické maximá.
• Čo bolo, čo bude ... na finančných trhoch
  V posledných týždňoch zaplavila finančné trhy vlna pozitívnych správ (najmä však o predbežných výsledkoch niektorých z testovaných vakcín). To viedlo k zmene sentimentu na trhoch, pričom investori na základe toho boli ochotní viac riskovať, čo sa preukázalo aj na náraste akciových trhov. V priebehu posledného mesiaca sa najviac darilo práve tým aktívam, ktoré boli najhoršie zasiahnuté pandémiou koronavírusu a dosiahli najvýraznejší pokles. Medzi tieto aktíva patria napríklad akcie ropných, či leteckých spoločností a akcie bánk.
• Čo bolo, čo bude ... na finančných trhoch
  Na trhoch sme za uplynulý týždeň mohli pozorovať nedôveru v pozitíve ekonomického zotavenia, čo sa prejavilo ďalším uzatvorením obchodného týždňa v červených číslach na amerických trhoch. Najväčší pokles zaznamenali technologické spoločnosti v indexe Nasdaq, ktorý uzatvoril týždeň viac ako 11% v strate, zatiaľ čo index S&P 500 približne 7% pod svojimi historickými maximami.
• Čo bolo, čo bude ... na finančných trhoch
  Ceny ropy klesajú už druhý týždeň v rade, pričom od konca augusta už klesli o 15%. Za týmto vývojom stoji viacero faktorov. Aj v súvislosti s pokračujúcim šírením koronavírusu dochádza v mnohých krajinách k spomaleniu hospodárskeho oživenia, čo vedie k nižšej spotrebe ropy. Najnovšie údaje z Číny poukázali na pokles dovozu ropy už druhý mesiac v rade, pričom Čína patrí medzi najväčších spotrebiteľov ropy na svete. Ďalším dôležitým faktorom je aj to, že toto obdobie je z historického hľadiska charakteristické samo o sebe nižšou spotrebou ropy, nakoľko končí motoristická sezóna.
• Čo bolo, čo bude ...na finančných trhoch
  Akciové trhy pokračovali behom minulého týždňa v raste, pričom americký akciový indexy S&P 500 sa v piatok dostal na nové historické maximá. Pozitívna nálada na trhoch by sa mohla udržať aj v nasledujúcich týždňoch, a teda nie je vylúčené, že akciové trhy budú naďalej rozširovať zisky. Kladný sentiment na trhoch podporujú najmä správy týkajúce sa vakcíny, pričom počas tohto týždňa by sa mala vakcína spoločností Pfizer-BioNTech začať používať v Británii. V záverečnej fáze testovania vakcín je viacero kandidátov, ktorí môžu oznámiť v nasledujúcich týždňoch výsledky a požiadať o schválenie používania. To podporuje ekonomické vyhliadky, nakoľko sa očakáva, že úspešná vakcinácia by mala viesť k hospodárskemu oživeniu v Európe a v USA už v druhej polovici budúceho roka. Najviac z týchto pozitívnych správ profitujú akcie spoločností ťažiacich ropu, bánk, dopravy či spoločnosti pôsobiace v cestovnom ruchu, pretože práve tieto sektory boli najviac zasiahnuté pandémiou. Pozitívna nálada sa však odráža tiež na komoditných trhoch, čo sa ukázalo najmä na cenách ropy. Cena severomorskej ropy Brent zaznamenala od novembra nárast o takmer 40 percent, pričom v piatok atakovala najvyššie úrovne od začiatku pandémie. Nárast cien ropy nezastavili ani správy o tom, že spoločenstvo krajín OPEC+ pristúpi k navýšeniu produkcie ropy od januára o 500 tisíc barelov denne.
• Čo bolo, čo bude ...na finančných trhoch
  Minulý týždeň sa niesol na finančných trhoch v mierne pozitívnom duchu vďaka nádeji na zavedenie dodatočných fiškálnych stimulov v USA v objeme 1 bilióna dolárov, na čo akciové indexy reagovali rastom. Na druhej strane sa však pandémia koronavírusu v mnohých krajinách aj naďalej rozširuje, čo prispieva k nárastu neistoty na trhoch. Práve vďaka kombinácií neistoty a nádeji na fiškálne stimuly vzrástol dopyt po bezpečných prístavoch, čo viedlo k poklesu reálnych úrokových sadzieb v USA, na čo reagovali drahé kovy výrazným rastom, pričom behom posledného mesiaca sme boli svedkami silnej rastovej rally na drahých kovoch, keďže cena zlata za toto obdobie vzrástla o 13%, pričom cena striebra zaznamenala nárast až o 50%.
• Čo bolo, čo bude ...na finančných trhoch
  Globálna ekonomika si v tomto roku prešla ťažkými časmi, čo sa prejavilo výrazným hospodárskym útlmom vďaka pandémii koronavírusu. Dá sa povedať, že všetky rizikové aktíva vrátane akcií, komodít, či mien rozvojových krajín pokračovali minulý týždeň v raste. Postupné zavádzanie vakcinácie vo svete zlepšuje ekonomické vyhliadky. Vo všeobecnosti sa očakáva, že v druhej polovici budúceho roka by malo vďaka vakcinácii dôjsť ku globálnemu hospodárskemu oživeniu. Ako je však zvykom, vývoj cien na burzách reaguje na takéto udalosti v predstihu, a preto už teraz je oživenie do istej miery (najmä v cenách komodít) započítané. Dôkazom toho je aj vývoj cien kovov využívaných v priemysle ako je meď, ktorého cena zaznamenala z marcových miním nárast o viac ako 80 percent. Ešte lepšie sa však darilo rope. Cena ropy Brent zaznamenala z aprílových miním nárast až o viac ako 220 percent. Dopyt po komoditách, a teda aj vývoj ich cien, sú priamo závislé od vývoja ekonomiky.