Grécki veritelia sa hádajú medzi sebou. Dohodnúť sa musia do júla

Večer idem do rádia ku Grécku, tak som sa podrobnejšie pozrel to, čo sa tam teraz deje, lebo médiá v našich zemepisných šírkach opäť začali skloňovať slovo GrExit.

Opäť sa v médiách pretriasa Grécko. Tentokrát sa paradoxne nehádajú veritelia s Gréckom, ale veritelia navzájom. MMF vyhlásilo, že podmienkou pre jeho ďalšiu účasť na pomoci krajine je odpustenie časti dlhu zo strany veriteľov a následný cieľ pre primárny prebytok Grécka (t.j. príjmy mínus výdavky bez nákladov na obsluhu dlhu) na úrovni 1,5% HDP. Európski veritelia Grécku nič odpúšťať nechcú a žiadajú od Grécka primárny prebytok na úrovni 3,5% HDP. Podľa MMF je to z dlhodobého hľadiska nereálna požiadavka, Schäuble však vyhlásil, že Grécko z eurovalu nedostane ďalšie peniaze, kým sa operácie nezúčastní MMF. Toľko k najnovšiemu vydaniu telenovely.

Keď sa pozrieme na výsledky rozpočtu za rok 2016, tak pravdu majú skôr európski veritelia. Gréci dosiahli primárny prebytok na úrovni 4,4 mld. eur, čo predstavuje 2,4% HDP (vďaka vyšším príjmom aj nižším výdavkom). A to aj napriek tomu, že Tsipras v decembri k nevôli veriteľov rozdával – 617 mil. eur pre dôchodcov ako vianočný bonus, bez ktorého by bol tento prebytok 2,7% HDP. Európski veritelia tvrdia, že Gréci ešte majú priestor pre úspory – a to v daniach a pri dôchodkoch.

Čo sa týka daní, tak podľa poslednej správy MMF daň z príjmu neplatí viac ako polovica domácností, a to kvôli tomu, že je vysoko nastavené nezdaniteľné minimum (tesne pod 10tis. eur ročne). Veritelia teda chcú od Grécka, aby ho znížilo. Táto požiadavka je logická aj z hľadiska sociálnej rovnosti, keďže euro zabezpečuje nižšie ceny a vyššiu životnú úroveň pre tých ktorí pracujú (bez eura by bola grécka mena slabšia a ceny vyššie), na druhej strane však vytláča z trhu práce pre nízku konkurencieschopnosť veľkú časť ľudí. Bolo by teda logické to kompenzovať minimálne nižším nezdaniteľným minimom:

Pri dôchodkoch je to o niečo zložitejšie. Grécko má síce najvyššie výdavky na dôchodky v pomere k HDP z eurozóny (v roku 2015 to bolo 15,7%, priemer eurozóny bol 10,9%), ale skôr ako nejakú ultra-rozhadzovačnú politiku je za to potrebné hľadať kolaps HDP, ktorý katapultoval tento pomer prudko nahor (pred krízou to bolo okolo 10% HDP). Každopádne, z hľadiska dlhodobej udržateľnosti budú zrejme musieť ísť nadol aj dôchodky.

Keď sa teda skombinujeme dobrý minuloročný rozpočet, priestor pre ďalšie úspory (predovšetkým pri daniach) a aktuálnu prognózu EK, podľa ktorej má rásť grécka ekonomika v tomto roku o 2,3% (to by malo znamenať viac daní), tak by mal byť primárny prebytok na úrovni 3,5% pre Grécko zvládnuteľný. A to už v tomto roku, teda skôr ako v roku 2018, kedy sa od Grécka požaduje.

Lenže. MMF má point v inej veci. Grécko musí byť schopné predávať dlhopisy, aby bolo schopné refinancovať svoj dlh. Súčasný program končí v roku 2018 a v roku 2019 čakajú krajinu splátky dlhu v objeme zhruba 12 mld. eur. Plus od roku 2020 začne Grécko vyplácať dlhy vládam eurozóny z prvého balíčka pomoci a od roku 2023 eurovalu a súkromným veriteľom (ktorí boli v roku 2012 pritlačený k reštrukturalizácii).

Keď Grécko nebude schopné predávať dlhopisy, tak bude potrebovať ďalší program (A aktuálne veľmi nie je, výnosy z desaťročných dlhopisov sú nad siedmymi percentami). Zníženie dlhu k HDP niekam na úroveň Talianska (povedzme o štvrtinu), by mu umožnilo v pohode sa vrátiť na trhy. Navyše s podstatne lepšími rozpočtovými číslami ako Taliansko. Veritelia by v takom prípade mali od Grécka pokoj na dlhé a možno aj veľmi dlhé obdobie.

Aktuálne Grécku nič nehrozí. Aprílový splatný dlh voči ECB na úrovni 1,4 mld. EUR by krajina mala v pohode zvládnuť z primárnych prebytkov. Kritickým mesiacom môže byť júl, kedy musí vyplatiť 6,4 mld. eur ECB, MMF a súkromným veriteľom. Aby sa teda predišlo prúseru, tak sa musia najskôr MMF a Ecofin dohodnúť, čo vlastne od Grécka chcú a následne s tým bude musieť Grécko súhlasiť. Keď sa to podarí, tak Grécko dostane ďalšiu tranžu v objeme 6 mld. eur a pokoj bude až do roku 2018, kedy skončí aktuálny balíček, prípadne v roku 2019, kedy má veľké splátky dlhu. Zatiaľ sa dohodli vždy, a to aj vo vypätejších situáciách, nemám teda dôvod predpokladať, že sa tak nestane.

Teoreticky by som nevylučoval ani takú situáciu, že Grécko by to zvládlo, aj keby k dohode nedošlo. Niečo na splátky dlhu získa z primárneho prebytku, a potom má k dispozícii finty ako v roku 2015, kedy sa pol roka hádalo z veriteľmi a platilo dlhy aj pri pozastavenej pomoci – vyberalo prostriedky z rôznych účelových fondov (dôchodkový, poľnohospodársky, telekomunikačný?) a odkladalo splatnosť domácich faktúr. Poprípade môže nejaké drobné zohnať z dlhopisových trhov, pri minimálnom úročení by sa zrejme našli nejaký šialenci, ktorí by Grécku nejakú miliardu požičali. V neposlednom rade by mu mohla nejaké drobné hodiť Čína.  Takto by Grécko mohlo fungovať až do roku 2019.

P.S.: Ten plán MMF odpustiť Grécku má aj inú logiku. Z hľadiska časovej hodnoty peňazí by bolo rozumnejšie teraz mu odpustiť povedzme 30% dlhu a vrátiť ho na trhy s tým, že do nejakých 2-3 rokov musí všetko refinancovať. Teda vrátiť európskym veriteľom. Pretože priemerná vážená splatnosť pôžičiek je 32,5 roka. Aj pokiaľ by som počítal s 1,5-percentnou infláciou (t.j. že ECB bude mať problém naplniť svoj cieľ), tak dovtedy vyžerie inflácia reálne takmer dve tretinu reálnej hodnoty dlhu. A  keby som do toho započítal ešte rast HDP, tak to, čo by v pomere k HDP Grécko vrátilo dnes aj po odpustení dlhu, by bolo podstatne viac ako vráti pri súčasnom programe.

Zase nečudujem ani Ecofinu, že do toho nechce ísť, lebo jednak by sa časová hodnota peňazí voličom vysvetľovala ťažko a zároveň by tým mohli stanoviť nebezpečný precedens pre iné krajiny eurozóny (Taliansko, Portugalsko). Každopádne však Ecofinom protežované riešenie nie je finančne najvýhodnejšie.