Atény v plameňoch

Parlament odsúhlasil balíček škrtov

Grécky parlament schválil nový balík škrtov napriek masívnym protestom v Aténach. Vláda Papademosa dostala od poslancov 199 hlasov, pričom potrebných bolo 151. Grécko sa zaviazalo prepustiť 15 000 zamestnancov zo štátnej správy a znížiť platy aj v súkromnej sfére. Objem úsporného balíku je 3 mld. € a obsahuje aj náhradu za zvýšenie penzií vo výške 325 mil. eur. Toto je len "ďalšia kapitola pre Grécko", pretože sa ešte musí dohodnúť so súkromnými veriteľmi na odpise dlhu a Trojka nový úver ešte len musí schváliť. Otázna je aj samotná implementácia nových škrtov. Krajina už prijala mnohé opatrenia na zníženie deficitu, avšak bez úspechu. Dôvodom nie je "nedostatočné škrtanie", ale výber daní a privatizácia. Papademos tak získal dôveru gréckeho parlamentu, otázka je na ako dlho, pretože predstaviteľ najväčšej opozičnej strany Samaras chce čo najskôr predčasné voľby. Grécko sa dostalo do podobnej situácie ako pred 14 rokmi, keď museli vtedajšie mocnosti prinútiť Grékov k rozpočtovým opatreniam a krajina začala postupne splácať svoje záväzky, aj keď ekonomický rast bol počas tejto éry len minimálny.
Aj keď sú nové podmienky Trojky tvrdé, nelíšia sa od štandardu toho, čo vyžaduje MMF od krajín, ktorým poskytne úver. Rumunsko dostalo "len" 5 mld. € a muselo znížiť platy v štátnej správe o 25% a rovnako plánuje znížiť aj dôchodky o 25%. V prípade veteránov z armády sa má jednať až o 50%. Pripomeniem, že minimálna mzda v Grécku je okolo 860 € a v Rumunsku je 157 € (toľko je aj priemerný dôchodok). Gréci na jednej strane čelia výraznému poklesu miezd a príjmov v domácností, ale priestor na zlepšenie konkurencieschopnosti v Grécku stále je. Grécko nemá na výber. Buď ho donúti k rozpočtovej disciplíne Trojka, alebo to bude trh na ktorom si nebude môcť krajina požičať najbližších "20 rokov" a možno aj viac.

Nabitý týždeň a varovanie S&P

Agentúra S&P uviedla, že ak dôjde k aplikácii retroaktívneho zákona "Klauzula o kolektívnej akcii" (CAC), ktorá má byť súčasťou dlhového swapu, dôjde k selektívnemu defaultu. Aplikácia podobných ustanovení je skutočne sporná, avšak samotná výmena gréckeho dlhu je de facto selektívny default, ktorý ale nespustí CDS, lebo je dobrovoľný.
Minister financií Venizelos uviedol, že dlho v objeme 70 mld. € musí byť vymenený najneskôr do 17.2. (piatok). Predstavitelia EU by mali už 15.2. schváliť pôžičku Grécku, aby sa plán stihol a Grécko dostalo včas prostriedky. Dallara (IIF) uviedol, že súčasný plán je tesný a nedovoľuje aby "niekto" spravil chybu. Tento týždeň uvidíme, či sa naozaj Grécku podarí získať peniaze včas, ale napriek schváleniu škrtov dôjde k defaultu krajiny.

Boom úverov v USA

Spotrebiteľská dôvera zaznamenala v USA značné zlepšenie, avšak rast spotreby v USA je financovaný novými úvermi. Američania sa začali opäť zadlžovať a to spôsobilo nie len dobré výsledky maloobchodných tržieb, ale aj HDP. Práve posledné dva kvartále bol rast HDP predovšetkým vďaka vyššej spotrebe domácností. Vieme, že vládne výdavky klesajú a americké korporácie sa predovšetkým snažia buď šetriť, alebo investovať v zahraničí. Čo je ale za rastom spotrebiteľských úverov a opätovným poklesom úspor US domácností na minimum? Samozrejme sú to vyššie ceny a to predovšetkým pohonných hmôt a rast výdajov na sociálne a zdravotné služby (non-discretionary spending). Inak povedané, obyčajný Američan si musí požičať z kreditnej karty, aby mohol zaplatiť sociálne zabezpečenie a zdravotné poistenie (okrem iného). To aj vysvetľuje, prečo ostáva spotrebiteľská dôvera relatívne nízko, ale zadlžovanie rastie. Vytvára sa tak nová bublina spotrebiteľských úverov? Pravdepodobne áno, avšak nízka úroková miera je na strane dlžníkov a tento stav môže nabrať ešte oveľa väčšie a hrozivejšie rozmery.



Španielske riziko stúpa

Vývoj na európskych 10-ročných dlhopisoch naznačuje pokles rizika na trhu, dôvodom je predovšetkým LTRO a výrazné znižovanie deficitov v niektorých krajinách (Taliansko). Avšak komplikácie v Grécku zastavili súčasný pozitívny trend na výnosoch a riziková averzia opäť narástla. Výnosy jedinej krajiny však divergujú s ostatnými a to významne. Sú to výnosy na 10-ročných dlhopisoch Španielska. Dôvodom tejto divergencie sú nedostatočné škrty vo výdavkoch štátu a problematický finančný sektor. Španielska realitná bublina ohrozuje zdravie viacerých bánk a krajina už musela zachraňovať niektoré banky. Stabilizácia je zatiaľ v nedohľadne a premiér Rajoy, napriek protestom odborov bude musieť prijať reformu pracovné trhu (v krajine je 50% nezamestnanosť mladých!!!) a výrazne znížiť deficit. Inak krajina nemá šancu na splnenie kritérií pre deficit verejných financií podľa fiškálneho paktu a tým pádom si nemusí udržať súčasný rating. Za rastom "španielskeho rizika" môže byť aj Portugalsko, pretože španielske banky a samotná krajina má obrovskú expozíciu v Portugalsku. Nemecký minister financií už "neoficiálne potvrdil" pomoc pre Lisabon a súčasný vývoj naznačuje, že krajina ho bude potrebovať.




Dnešný výhľad

Dnes očakávame z Európy aukcie Talianska, Nemecka a Francúzska. Predovšetkým aukcia Talianska v objeme 12 mld. € bude ostro sledovaná a jej výsledky by mohli mať dopad na EURUSD. Pár sa pohybuje v rastovom kanáli a testuje pásmo 1,3280/1,3300, napriek opätovnému rastu vkladov komerčných bánk do ECB nad 500 mld. € (507,8 mld. €). V prípade pokračovania vývoja je možný rast k 1,3320/1,3340 a vytvorenie nových maxím by bolo signálom pre pokračovanie risk-on sentimentu. Významný fundamentom dnešného včera môže byť predstavenie US rozpočtu na rok 2013. Obama pravdepodobne bude chcieť zrušiť niektoré daňové výnimky a podporiť ekonomiku investíciami do infraštruktúry. Nový rozpočet bude isto kritizovaný republikánmi (máme volebný rok) a pravdepodobne nedôjde k jeho schváleniu do poslednej chvíle. Dnes očakávam test 1,3320 a v prípade vytvorenia nového maxima bude pokračovať súčasný sentiment, odrazenie od tohto pásma by mohlo znamenať pokles k 1,3160 a začiatok medvedieho trendu.