Tretia Merkelovej vláda

Koncom septembra boli v Nemecku voľby, na ktoré sme už pomaly aj zabudli. Tak dlho trvali koaličné rokovania. Niežeby sa niečo pokazilo, kancelárka Merkelová už v októbri avizovala, že do Vianoc by rada mala vládu. Prvé týždne sa formálne rokovalo aj so stranou Zelených, tí sa však potrebovali otriasť s „volebnej porážky“ a v podstate ani nechceli ísť do koalície. Vzhľadom na to, že stratili najmenej z veľkých strán (taká FDP stratila 93 kresiel, Ľavica 12 kresiel, Zelení 5 kresiel), dôvodom môže byť aj preferencia pohodlného kritizovania z opozície namiesto snahy o konštruktívnu politiku spojenú s kompromismi, prijímaním rozhodnutí a následnej zodpovednosti za ne. V polovici októbra sa Zelení sami stiahli z koaličných rokovaní bez uvedenia nejakého závažného dôvodu.

Voliči tak či tak preferovali „Veľkú koalíciu“, teda CDU s SPD, ktorú sme už videli v rokoch 2005-2009. Hoci sa očakával tuhý boj SPD (keďže momentálne majú voči CDU slabšiu pozíciu ako počas prvej Merkelovej vlády), nakoniec sa dohodol kompromis. Merkelová to ustála, pretože hoci mohla takmer vládnuť sama, načúvala pomerne veľkým požiadavkám z SPD, kým z domáceho tábora čelila kritike, že necháva SPD „skákať tak vysoko“ (vnútri CDU sa hovorilo o tom, že Merkelová sa správa, ako by ani nevyhrala voľby). SPD si presadila zavedenie minimálnej mzdy (to je veľká zmena v nemeckej ekonomike, ktorý postihne menej produktívny východ Nemecka), čiastočné zrušenie reforiem pracovného trhu (to je veľmi zaujímavé, pretože boli zavedené práve SPD a momentálne sú reformy pracovného trhu, ktoré Nemecku pomohli, vzorom pre Brusel), zvyšovanie dôchodkov pre niektoré skupiny obyvateľstva či znižovanie veku odchodu do dôchodku (keď to urobilo Francúzsko, Merkelová veľmi ostro protestovala).

Skupina „Piatich mudrcov ekonomiky“ (oficiálny názov je Nemecký koncil ekonomických expertov) v novembri varovala, že rušenie reforiem prináša bremeno pre budúce generácie a oslabí nemeckú ekonomiku. Lídri odborov a penzijné fondy spolu so zdravotnými poisťovňami tak isto varovali pred týmito zmenami, o nemeckej centrálnej banke (Bundesbank) ani nehovoriac. SPD presadzovala aj 30% kvóty pre ženské obsadenie dozorných rád vo veľkých spoločnostiach (módna téma), ale tam kde sú reformy najviac potrebné – energetická politika, tam tápajú aj CDU aj SPD.

Merkelová sa uspokojila s tým, že si ustrážila svoje kľúčové témy (nijaký rast daní, nijaké eurodlhopisy) a bude mať stabilnú vládu. Britský The Economist sa ešte koncom novembra zamyslel nad tým, či nie až príliš stabilnú. Zvonka vyzerá Nemecko ako efektívny stroj, super-efektívna ekonomika, ktorá nie len zvládla nástrahy krízy, ale ešte aj stíhala dozerať na upratovacie práce v eurozóne. Nemecká kancelárka je nepísanou kráľovnou eurozóny (ak nie aj celej EÚ) a má rozhodujúce slovo v kľúčových oblastiach. Nemci sa však takto nevnímajú. Mnohí z nich sa obávajú rastúcich sociálnych rozdielov a nerovnosti, čo je odvrátená stránka kapitalizmu. Majú obavy a cítia sa chudobní. Samozrejme, odtiaľ to môže znieť absurdne, aby v najvýkonnejšej ekonomike eurozóny rástol pocit chudoby a nerovnosti, ale už sme o tom písali a toto je len potvrdenie záveru. Je rozdiel medzi ziskami firiem, HDP a bohatstvom domácností. Tieto tri veličiny vôbec nemusia rásť rovnako rýchlo, čo sme už zistili aj v prípade USA. Samozrejme, stará múdrosť hovorí o tom, že môžeme byť rovní a neslobodní, alebo slobodní a nerovní. Všetko je otázka preferencií. Kým sa však čoraz lepšie má čoraz menej ľudí, je jasné, že rastie tlak proti tomu. Na druhej strane, akoby sme zabudli, že šťastie nie je len o peniazoch. Práve v západných krajinách už postupne ľudia prichádzajú na to, že s väčšími príjmami im rastú výdavky, ostáva im menej času (sú viac v práci) a neustále sa len za niečim naháňajú. Ku šťastiu majú ďaleko a rozhodne to nesúvisí s tým, že by zarábali málo. 

Avšak ak sa ekonomike darí, väčšinou potiahne aj chudobnejšie vrstvy, čo bol doteraz prípad aj v Nemecku. To žilo z reforiem z roku 2003 nazvané Agenda 2010, ktoré naštartoval Gerhard Schroder, ktorý vládol ešte pred Merkelovou. Ak sa však aj tieto minulé reformy idú rušiť, nemecká ekonomika môže mať rýchlo problém. Napríklad vo východnom Nemecku je normálne, že spoločnosti platia ľuďom 6 eur na hodinu. Po novom budú musieť povinne 8.50. To je nárast skoro o 50%. Koľko ľudí ostane bez práce? Nemecko malo dobrú tradíciu – nechať vyjednať podmienky pre pracovníkov v rámci odvetvi odbory a zamestnávateľov. Na jednej strane bol z tohto dôvodu rast miezd nízky, avšak Nemci pracovali, kým v iných krajinách prudko rástla nezamestnanosť. Nemecká nezamestnanosť je na 20-ročných minimách, uvidíme kam sa pohne, keď centrálna vláda bude rozhodovať o minimálnej mzde. Pretože rast minimálnej mzdy je väčšinou o tom, že najmenej zarábajúce skupiny obyvateľstva prichádzajú o prácu a novú vyššiu minimálnu mzdu už poberá menej ľudí. A kým Merkelová robila prednášky zvyšku Európy o neudržateľnosti vysokých verejných výdavkov, teraz ich začína zvyšovať sama. Niežeby to bol jej nápad, ale je ochotná ustúpiť v menej stability vlády. Kým vláda chce urobiť plno hlúpostí, zlyháva v kľúčových veciach. Už sme spomínali absenciu reformy energetickej politiky (dotovanie zelených energií dvíhajú ceny energií v ekonomike). Hoci SPD chce spoplatniť nemecké diaľnice, výdavky do infraštruktúry budú o €7 mld. nižšie, než navrhuje expertná komisia terajšej vlády. Táto hovorí o tom, že 14% nemeckých diaľničných mostov môže byť postupne problémových.

Toto všetko nie je veľká katastrofa pre Európu, z hľadiska postoja Nemecka k zvyšku Európy sa nič nemení, SPD podporuje aj vznik bankovej únie. Otázka však znie, načo to bude dobré, keď motor rastu eurozóny začne postupne zaostávať. Nie je totiž isté, že menší rast Nemecka bude znamenať vyšší rast zvyšku eurozóny. Zato je čoraz viac istejšie, že v Nemecku pôjde nahor nezamestnanosť a ekonomický rast bude slabší, než sa teraz očakáva. A podpora takejto vlády bude teda klesať.

Na trhu vidíme dobrú náladu aj vďaka výsledkom z Nemecka. Hoci francúzske dáta sklamali, SPD cez víkend hlasovaním členov odobrila koalíciu a tá by sa mohla dnes stať skutočnosťou. Okrem toho nemecké dáta boli nad očakávaniami. Akcie na starom kontinente aj v zámorí korigujú posledné prepady. Euru sa tak darí, čo ťahá nahor aj GBP. Naopak, komoditné meny dnes klesajú (slabšie čínske dáta plus očakávania, že Čína v roku 2014 nebude rásť rýchlejšie ako tento rok – hoci vyspelý svet takýto cieľ má). USD je dnes skôr slabší, pripisuje si len voči komoditným menám. Komodity sa však nevedia uchytiť a rastie len ropa, keďže rastú aj akcie. Drahé kovy, plodiny klesajú a najviac padá zemný plyn (takmer 3%). Ten za 6 týždňov dosiahol zisk viac ako 30% a výhľad oteplenia začína erodovať dôveru býkov. Dnes očakávame už len dáta priemyselnej produkcie z USA a prieskum NY Fedu, obchodníci sa čoraz viac sústredia na stredajšie zasadnutie Fedu. Očakáva sa, že QE ostane ponechané, hoci pri Fede jeden nikdy nevie.

Na amerických akciách sme videli test suportov na úrovni 1760, kde bol zároveň aj 50-dňový kĺzavý priemer (50MA). Aktuálne teda vidíme skupovanie poklesov, avšak kým sme pod rezistenciou 1783/84, výhľad je maximálne tak neutrálny. Pokles bol odmietnutý, ale rast ešte nebol potvrdený.